Jedno však treba autorom nechať. Nerozhodli sa ísť cestou všetkých obdobných titulov, ktoré len kopírujú filmový dej, aby sa na jeho popularite zviezli a priniesli zopár drobných do vrecka kravaťákov. Oni sa oproti tomu rozhodli vo svojom titule opísať udalosti tesne predchádzajúce zavŕšeniu filmovej trilógie. To so sebou však nesie aj niektoré úskalia. Napríklad hrozí absencia poriadneho vyvrcholenia, nakoľko všetky esá v rukáve sú aj tak skryté pre filmové plátno. Absencia klimaxu však v tomto prípade zďaleka nie je jediným sklamaním. Bohužiaľ.

Autoboti nakopali zadnice Decepticonom aj s ich padlým vodcom, no tým ich boj zďaleka neskončil. Decepticoni sú stále skrytí na Zemi a tak je na Autobotoch a ich ľudských spojencoch z jednotky Nest, aby ich z planéty vystrnadili. Prvým krokom má byť Bumblebeeho úloha nahrať vírus do Soundwaveových systémov na vyhľadanie Decepticonov. Vaše ťaženie pokračuje v Detroite, ktorý musíte ubrániť pred neustále rastúcim počtom nepriateľov, neskôr ako Mirage zachránite zadržaného Sideswipea, čo však vyváži iný váš neúspech. Hra však ponúka aj pohľad na druhú stranu barikády a v koži Soundwavea plníte Megatronove príkazy. Zalietate si ako Laserbeak či Starscream a nakoniec sa k slovu dostanú aj Megatron s Primom. Čo skrýva odvrátená strana Mesiaca? Na to si musíte počkať.

Celkovo hra ponúka sedem kapitol s pomerne pestrou paletou herných štýlov. Mirage napríklad disponuje schopnosťou maskovať sa, Laserbeak vás dostane do nedostupných interiérov a Starscream zvádza vzdušné súboje. Tomu zodpovedajú aj jednotlivé lokality, ktoré vás prevedú džungľou Južnej Ameriky, sopečným ostrovom a aj zamrznutou Sibírou. Nieže by ste niečo z toho vedeli vydedukovať z hry, hrozné hrané prestrihové anímácie vás s aktuálnou situáciou oboznámia. Pripraviť si na hru musíte zhruba päť hodín voľného času na najťažšej obtiažnosti.

Jedným z hlavných problémov hry je ten, že sa tu dokopy nič podstatné nestane. Podobne ako napríklad v minuloročnej prvej časti posledného filmového dobrodružstva adolescentného čarodejníka, tak aj tu je obsah len vlažnou prípravou na zavŕšenie na filmovom plátne. Nie, že by hra nebavila, no rozhodne by sa z nej dalo vyťažiť oveľa viac. Takto teda spadá len do priemerných vôd, kedy hranie vyslovene nenudí, no nejedná sa o nič, čo tu už nebolo, či z toho padnete na zadok. Len priamočiara akcia občas v inom prevedení. Tomu zodpovedá aj náplň levelov, ktorá nech sa tvári akokoľvek, tak je vždy na vlas rovnaká – stačí vám rozsekať všetko kovové navôkol. Dodržiavanie prísnych termínov vydania a rýchly vývoj si vybrali svoju daň na minime inovácií v obsahu titulu. A dokonca sa autori tentoraz ani nesnažili vyprodukovať ďalšiu variáciu na Gears of War, ako tomu bolo v prípade War for Cybertron.

Znateľný uponáhľaný vývoj sa nesie celým titulom a neustále vám je na očiach. Produkcii hry sa prísne kritériá nekládli a tak tu môžeme badať až amatérske chyby. Peter Cullen je jediným filmovým hlasom, ktorý sa objaví aj v hre a licencie na vozy, do ktorých sa hrdinovia transformujú, tu budete hľadať márne (niektorí Transformeri sa dokonca menia na úplne iné dopravné prostriedky ako vo filmoch). Pre potreby hry bolo vytvorených aj množstvo vedľajších postáv, ktoré s Bayformermi nemajú moc spoločného. Warpath, Mixmaster či dokonca Aerialboti sa tu z ničoho nič objavia a rovnako aj zmiznú. Rovnako haprujú aj mená postáv, Mirage a Wheeljack vo filme kvôli licenciám niesli mená Dino, respektíve Que (aj keď ich herné mená presne zodpovedajú G1 charakterom).

Nakoľko boli autori prísne limitovaní časom, tak Dark of The Moon vystavali na základoch War for Cybertron, no nemali až toľko času na doladenie hry. War for Cybertron tu vidíte na každom kroku. Loading, ikonky, engine, HUD, to všetko je použité z predchádzajúcej hry. Akurát to pôsobí menej dospelo a nedokončene. Aj postavy po vzore predchádzajúcej hry disponujú dvoma špeciálnymi schopnosťami, ktoré si musia „dobíjať“. Jedine, čo je obrovská chyba, tak Dark of The Moon sa vo War for Cybertron neinšpiruje, čo sa co-opu týka, nakoľko ten by mohol kvality zvýšiť.

Odľahčenou verziou ponuky War for Cybertron je aj multiplayer, aj keď ten je stále veľmi dobre hrateľný. Tentoraz síce autori ponúkli len tri herné režimy (DM, TDM, Conquest) na piatich mapách vystrihnutých z kampane, no zachovali kvalitu, akú prezentovali pred rokom. K dispozícii sú štyri triedy postáv: scout, huner, commander a warrior. Samozrejmosťou je ich customizácia, postupné vylepšovanie odomknutými vecami získanými s rastúcim levelom a aj ich schopnosti. Svižné prestrelky 5 na 5 vás držia neustále v strehu, nakoľko mapy neobsahujú hluché miesta, kde by sa dalo dlhšie vydýchnuť. Pochváliť treba aj stabilitu sieťovej hry, ktorá nepadá, nekolíše a vyhľadávanie je veľmi rýchle.

Technicky na tom Dark of the Moon najlepšie nie je a dostáva sa niekde na úroveň dva roky starého Revenge of The Fallen. Unreal Engine 3 sa tentoraz nevytiahol a minuloročný War for Cybertron je na tom už na prvý pohľad lepšie. Žiadnych špičkových efektov sa nedočkáte (na rozdiel od filmu), aj keď Slnko na horizonte nevyzerá najhoršie. Zvuková stránka je na tom približne rovnako, teda Béčko. Sú aj horšie veci, navyše tu sa aspoň stretnete s Jablonskeho melódiami. Čo však nedokážem pochopiť, to sú dlhé otravné loadingy priamo počas hry na určitých úsekoch levelov. Z toho jednoducho budete peniť, nakoľko v koridorovej nenáročnej akcii sú tieto veci maximálne neželané.

Chcete kvalitný Transformers titul? Siahnite po rok starej hre od rovnakých autorov. High Moon Studios dokážu vytvoriť kvalitnú hru, no tentoraz im to nevyšlo. Hra síce nenudí, no neponúka nič, čo by stálo za plnú cenu. Snáď len ten multiplayer. Čakali ste, že sa dostanete do zabijaka Shockwavea s jeho nezničiteľnými vrtákmi? Márne. Shockwave tu síce je, no záver hry - súboj s ním vás nechá chladnými. Dark of the Moon je ukážkovým priemerom potvrdzujúcim pravidlo hier podľa filmových trhákov.