Nie tak doslova, aby som bol presný. Splosion Man ako vedecký omyl bol jediný svojho druhu a aby sa necítil tak sám, tak sa mu tentoraz autori rozhodli vytvoriť polovičku. A tak vznikla Ms. Splosion Man. Vedci v laboratóriu oslavujú, nevypočítateľný vybuchujúci panák je konečne zadržaný, no táto radosť im dlho nevydrží. Ďalšia nehoda totiž vytvorila pani Splosion Manovú a tá spraví čokoľvek (teda skoro presne to isté, čo on v prvej časti), len aby oslobodila svojho chlapa.

Tentoraz sa pridalo na explóziách, tak isto mierne aj na náročnosti, no komiksové ladenie zostalo rovnaké. Cesta za oslobodením oranžového ohniváka je dláždená 50-kou levelov, z ktorých je šesť skrytých a v troch strávite svoj čas súbojom s bossmi. Čo sa len čisto singleplayeru týka, tak ten ponúka skutočnú výzvu, aj vydrží pomerne dlho. Levely vás na prvé prejdenie často potrápia na desať minút a viac a to zďaleka nie je všetko. Otázkou len je, na čo všetko budete mať nervy.

O čo v Ms. Splosion Man ide? Masaker, deštrukcia a chaos ešte väčší ako v prvej časti. A pritom ani tentoraz sa nepreleje jediná kvapka krvi, spálení vedci sa opäť premenia na údené pochutiny. S novou postavou vás čaká množstvo platforiem, vybuchujúcich barelov rôzneho druhu a iných prekážok, ktoré vám dajú zabrať. Vaša postava môže vybuchnúť 3x predtým, než sa potrebuje znovu nabiť a práve pomocou tejto schopnosti sa pokúsite puzzlové levely, ale aj nepriateľov zdolať. K novým schopnostiam patrí šmýkanie sa po rampách a ešte napríklad kanóny, ktoré vás vystrelia do určitého smeru. Znova však narážame na problém, ktorý zosekal hodnotenie aj pri prvej hre. Ms. Splosion Man je v mnohých momentoch až zbytočne frustrujúco obtiažna.

Nieže by sa levely nedali prejsť, no cesta, ktorú pre vás pripravili autori, je niekedy možno až zbytočne zložitá. Pri slabších povahách dokonca hrozia slzy od nervov. Tvorcovia totiž od hráčov očakávajú, že vedia predpovedať budúcnosť. Inými slovami, musíte mať veľmi radi metódu pokus-omyl, aby vás hra neustále bavila. Každý pokus vás posunie o krok ďalej, kde na vás ale opäť čaká niečo, kde pohoríte (prípadne vyhoríte). A často sú tieto pasáže na seba naschvál natlačené, pôsobí to zbytočne náročne a checkpointy sú od seba niekedy tak ďaleko (alebo to tak pôsobí). Či sa pri hre zabavíte sa teda odvíja od pevnosti vašich nervov, koľko krát sa vám chce určitú pasáž opakovať.

Zo začiatku len spoznávate postavu a jej schopnosti (hra nekladie prekážky pred hráčov, ktorí nemajú skúsenosti s prvou časťou), neskôr, ako aj postupne rastie obtiažnosť levelov, tak objavujete ďalšie možnosti ich využívania, objavujú sa ďalšie mechanizmy a s nimi sa stupňuje aj frustrácia. Paradoxne najjednoduchšie sú práve súboje s bossmi na konci každej kapitoly. Ich schéma sa dá ľahko odhadnúť, dokonca sa navzájom aj dosť podobajú a slabé miesto súpera je vám hneď odhalené. Zvlášť po niekoľkých záchvatoch, ktoré vám posledné úrovne vyvolajú, pôsobí záverečný súboj s nevestou ako prechádzka ružovou záhradou. Aj keď v rámci hry je tým najzábavnejším súbojom. V prípade Ms- Splosion Man nemožno hovoriť o nástupe stereotypu, nakoľko každá úroveň je unikát a mechanizmy v nich sa neopakujú. Maximálne sa už na skôr predstavené nabaľujú nové.

Ako som už skôr spomenul, singleplayer zďaleka nie je všetko. V základnej výbave nájdete ešte multiplayer, ktorý rozhodne zabaví viac ako by ste mohli čakať. Tak isto obsahuje 50 levelov, kde s partnerom prejdete špeciálne prekážky stavané pre vzájomnú kooperáciu dvoch hráčov. Samozrejme aj tu vďaka predimenzovanej obtiažnosti a opätovných nárokov na dokonalú presnosť nastupuje frustrácia, ale aj napriek tomu sa kvalitne zabavíte. Na pomoc vám môžu slúžiť odpočet do troch na synchronizovanie, prípadne ak sa niečo nevydarí, tak samodeštrukcia.

Ani to však nie je všetko. Keď si odmyslíme bohaté tabuľkové možnosti, kde si s ostatnými porovnávate, kto má pevnejšie nervy, tak po prejdení sa vám odomkne Hardcore režim. A môžete mi veriť, že toto je vec, ktorú hrať nechcete. A ak aj náhodou áno, možno by ste mohli pouvažovať nad odbornou pomocou, nakoľko trpíte závažnou formou masochizmu. Zabije vás prakticky všetko a nedočkáte sa žiadnych checkpointov. Zle vypočítaný výbuch, keď okolo vás letí barel? Smola, môžete začať odznova. O niečo menej ničivé účinky na vašu psychiku má špeciálny zamknutý režim, priam poeticky nazvaný 2 Girls 1 Controller. Ako už názov napovedá, tak jeden hráč v ňom preberie úlohy oboch postáv multiplayeru. Jedinou výraznou nevýhodou je, že chybu nemôžete hádzať na niekoho iného.

Svojský humor sa nesie celým titulom ešte viac ako pred dvoma rokmi. Afekt nie je cudzí a hlavná postava je archetypom najrôznejších prezentovaných ženských klišé. Niekoľko druhov afektovanej chôdze, smiech, narážky na milión rôznych filmov od Hriešneho tanca, cez Nothing Hill, až po neviem čo, taktiež má postava v obľube spev a medzi rôznymi melódiami môžete rozoznať napríklad Britney Spears, Spice Girls, Lady Gaga či Gwen Stefani. Samozrejme, že to prerastá do gýču, no do takého príjemne svojského, aký rozhodne v správnej dávke nezaškodí. Možno to trocha preháňajú hrané videá (SP a MP majú rôzne zakončenia), kde sa videoklipovou formou snažia tvorcovia parodovať 80-te roky, či v záverečnom videu vás prinútia zamyslieť sa nad škodlivosťou drog, no aj tak to pôsobí celkom sviežo.

Grafickú ani akúkoľvek inú technickú stránku nemá zmysel rozoberať, zostali nezmenené. Snáď len hudobné motívy sú až príliš otravné časom, no hre to presne takto pasuje. Za rozumnú cenu dostanete obrovskú hodnotu, ktorá vás zabaví na poriadne dlho. Otázkou však je, či budete mať nervy na to, aby ste sa Ms. Splosion Man prehrýzli. Do dvoch tretín dosahuje motivujúcu náročnosť, ktorá vás vyhecuje k tomu, aby ste sa prekonali. Potom nastupuje nefalšovaná frustrácia, ktorá je vlastne jediným výrazným záporom inak veľmi kvalitného titulu. Skrýva sa vo vás spútaný masochista, ktorý sa chce dostať von?