Naháňačka za poslednými PSP titulmi začína. Hoci v Japonsku sa teší handheld veľkej popularite, na západe občas prinesie nejaké štúdio konverziu z Wii či inej konzoly, no PSP originál sa hľadá ťažšie. V tomto smere môže pomôcť dvojaká snaha – samotnej Sony uviesť posledné tituly alebo odhodlanie distribútorov zarobiť posledné bubáky, najmä na JRPG, ktoré sa na PSP celkom etablovali (a na iných súčasných platformách neboduje). White Knight Chronicles: Origins spĺňa viaceré uvedené body, je to materský produkt Sony, ktorý prichádza k západnému publiku po štyroch mesiacoch a dúfa v nasýtenie JRPG fanúšikov.

Origins sa odohráva sčasti nezávisle od dvojice dielov na PS3, presnejšie ide o prequel. PSP novinka smeruje 10 tisíc rokov do minulosti, kde svet plienili tzv. Dogma Wars a už vtedy sa do bojov zapájali známi obri - Bieli rytieri. Strhujúci začiatok vás vrhne do ničenia jednej dediny, kde ako mladík čelíte útočníkom a najmä White Knightovi, ktorého si priniesli so sebou. Je to prirodzene nerovný boj a hoci vám hra ponúka rôzne voľby, nemáte šancu dopadnúť inak ako príbeh chce. Po expozícii začína dej o znepriatelených stranách; Yshrenianska ríša dobyvateľov pochoduje proti Athwanským mágom a ich kráľovstvu. Je to skvelý dynamický štart, čo žmýka sily PSP, ale latku narácie si neudrží a postupne sa príbeh vytráca, aby dostal pľac iba na začiatku a konci jednotlivých kapitol. V nich sa veľa neudeje, čo azda trošku odporuje základným pravidlám JRPG. Vedzte, že toto nie je žiadna hutná záležitosť s kopou postáv a tonou flashbackov, ale ak máte radi sériu White Knight Chronicles, možno si rozšíriť obzory.

Je to rana pod pás pre fanúšikov, čo radi hrajú JRPG kvôli príbehom, ale netreba ju preto zatracovať. Herné mechanizmy žánru sú ponechané, pokiaľ ide o súbojový systém, čiastočne aj objavovanie sveta a vývoj postavy. Do hry sa oplatí investovať, vpred vás ženie vlastná motivácia a čiastočne typický japonský grind. Na začiatku si tvoríte vlastnú postavu, s ktorou sa vrháte na všetky dobrodružstvá. Rýchlo zistíte, kde je hlavný stan i odkiaľ ísť do akcie. Základný systém nie je takto použitý prvýkrát. 

Už v recenziách na PS3 dvojicu White Knight Chronicles som spomínal, že ak odstránite príbeh alebo aj objavovanie, zostane vám systematický set misií a la Monster Hunter. Keď hráte WKC: Origins a PSP máte v rukách, je podobnosť úplná. Celá séria hľadá svoj smer, táto verzia sa rozhodla pre najlepší variant súčasnosti – a Sony si skrátka urobila vlastný Monster Hunter.

Samozrejme, nie je to prvý pokus mimo réžie Capcomu (viď. Lord of Arcana od Square Enix); tento je celkom presný a hoci sa tvári, že príbeh prebije hrateľnosť, v momente, keď ho dostane do úzadia, vás čaká postupne zoznamovanie s princípom základne v tvare vlaku. Jej manažment zahŕňa rozširovanie o nové služby, obchody, naberanie nových regrútov do bojovej skupiny a samozrejme, aj využívanie nazbieraných predmetov pre zlepšovanie vlastných štatistík postavy. Šmelina je podstatná a hoci nemá grády ako v Diable či vzácnosť niektorých predmetov Monster Huntera, práca s ňou funguje. Kolorit predmetov vedie k zlepšovaniu všetkého: vás, bojovníkov v partii alebo výmenu s kamošmi on-line. Pobyt na základni je funkčný, po čase schematický a je škoda, že základňa nie je žiadna atmosférická dedinka, kam by ste sa radi vracali. Azda môžu za to aj slabšie NPC či fakt, že WKC: Origins potom nerozvíja veľa príbehových, ale iba obchodných dialógov.

Vaša pozornosť sa tak prirodzene sústredí na divočinu a rozličné questy, ktoré môžete zužitkovať. Ako hlavná porcia hry ponúka popri svojom rozdelení na kapitoly skupiny hlavných questov, ktoré zdoláte kvôli dvom cieľom – jednoduchej likvidácii určeného nepriateľa alebo vybraného predmetu. Nie je tu vidieť príliš veľký odklon od Monster Huntera, skôr zvýraznenie základných činností. WKC: Origins však sčasti chýba ten dobrý pocit posúvania sa v určitom rebríčku bojovníkov s čoraz lepšou výbavou, ktorí sa vydávajú loviť čoraz väčšie beštie. U MH ste sa neraz začali sústrediť v jeden deň na zazretú príšeru a reálne ste sa proti nej mohli postaviť o dva týždne. Tu máte síce jednotlivé kapitoly a lepšiu štruktúru, no hrateľnosti v skutočnosti nepomáha, len váš postup hrou inak kúskuje. 

White Knight Chronicles mali našťastie celkom rozmanitý svet, kde ste dokázali tráviť hodiny a ani prenosná verzia nie je iná. Prirodzene, veľké priestranstvá sú nahradené menšími mapami, čo značí i občasné načítanie dát pre boje s nepriateľmi v reálnom čase. Cesty nie sú nápadité, ba čo viac, rýchlo príde zistenie, že ani menšie časti sveta nie sú zaplnené bonusmi či typickými tajnými skrýšami, ale sústredia sa skôr na hádzanie nepriateľov a ich výbavy do putovania. Niežeby hra vyznievala úplne prázdno, nepriateľov a lootu je tu celkom veľa, ale originalita prostredí mohla byť predsa len vyššia.

Boje sú prispôsobené handheldovému hraniu, oproti konzolovým verziám sú kratšie, intenzívnejšie, aj keď na veľkých bossov si vyhradzujú čas a priestor. S nimi sa bojuje ťažšie, lebo občas zaberajú aj polovicu displeja, no aspoň máte z nich správny pocit obrovských protivníkov. Základné údery máte k dispozícii neustále, ale popri nich si môžete so zbraňami párovať viaceré špeciálne schopnosti, ktoré sa dajú zužitkovať v boji. Aby nedošlo k príliš veľkej devalvácii špeciálnych úderov, počas bojov sa zbierajú tzv. Action Chips (za útoky na oponentov), ktoré investujete do lepších ťahov. Vrcholom boja je podľa očakávania transformácia na tzv. Optimusa po naplnení stanoveného ukazovateľa. Je to úplne odlišný štýl akcie, každý ťah je podstatne silnejší a aj vtedy sa dajú využiť rôzne špeciálne útoky podobne ako pri summonoch v iných hrách.

Práca s partiou ponúka lepšie možnosti a autori ju rozhodne odporúčajú pre boj. Množstvo nepriateľov je nastavených tak, že pri sólo hre dostane váš hrdina často po hube, preto je potrebné zverbovať pár ďalších ochotníkov. Občas sa ulakomia na dobrý predmet z lootu, inokedy môžete pomôcť im. Popri štandardnej sérii questov totiž hra núka tzv. Corps Quests, ktoré utužujú vzťahy s jednotlivými členmi partie a po ich splnení vás dokonca členovia obdarujú možnosťou učenia sa ich vlastností. Toto je dosť výhodná novinka oproti iným MH klonom a zvýrazňuje potrebu hru v skupine, hoci ste hráč-samotár. 

Medzi jasné plusy treba zaradiť aj jednoduché ovládanie. Pohyb v hre, prepínanie vlastností v boji cez D-pad či zadávanie príkazov, všetko je rýchle a intuitívne. Už od prvého momentu viete čo a ako robiť a dianie je prehľadné aj vďaka rozmiestneniu ikon i ukazovateľov na displeji. Od prológu sa v dobrom svetle prezentuje aj grafika, ktorá síce v neskorších fázach pôsobí chudobnejšie kvôli pár prázdnejším lokalitám, ale celkovo by som audiovizuálne prevedenie skôr pochválil, pretože Sony vie ako využiť celý výkon PSP.

Po formálnej stránke White Knight Chronicles: Origins funguje veľmi dobre, no je škoda, že sa autori vydali iba cestou nového klonu Monster Huntera a nepridali ešte zaujímavejší príbeh, lepšiu gradáciu v hernom svete, rebríček náročnosti nepriateľov a vytrvalostný pocit, že keď budete hrať ešte 5 hodín, hra vás odmení bossom, na ktorého sa budete chcieť riadne pripraviť i spomínať. Takto ostáva funkčný celok, ale motiváciu na jeho hranie si občas musíte vydolovať sami.