Po zaslúženom úspechu prvej kolekcie, po ktorej niektorí volali roky a iní zasa neoznačili inak ako varenie z vody alebo žmýkanie peňazí, sa tlačí na Olymp druhá kolekcia, aby vytlačila z trónu svojho staršieho brata. V prvej sa nachádzali God of War I a II, ktoré si mali možnosť zahrať len majitelia PS2, resp. tí, ktorí disponovali PS3 vybavenou spätnou kompatibilitou. Druhá kolekcia obsahuje dva kúsky skladačky, ktoré si zasa mohli zahrať len majitelia PSP.

Chains of Olympus

Kratos slúži bohom už niekoľko rokov a práve teraz bol vyslaný do mesta Attica, kde má zabrániť perzskej invázii. S poslednou ranou zasadenou perzskému kráľovi a so zdecimovanými armádami za chrbtom Kratos sleduje ako slnko klesá k zemi veľkou rýchlosťou. Boh snov Morpheus by si totiž rád uzurpoval celý svet pre seba a preto zajme boha Slnka – Helia. Mimo to mu mysľou stále znie melódia z flauty, ktorú hrávala jeho malá dcéra Calliope. Tá je však mŕtva. Je to len sen? 

Bohovi vojny ani tentoraz nechýba dvojica čepelí pripevnených reťazami ku zápästiam, no aby sa autori veľmi neopakovali, vymysleli si aj nové zbrane. Štít slnka a rukavicu Dia. Božské kúzla v podobe ohnivého Efreeta, bleskov úsvitu a Cháronovho hnevu tiež prídu vhod. Nechýba zbieranie červených orbov, očí gorgón a pierok z Fénixa, za čo ste po novom odmenení trofejami v prípade vyzbierania všetkých. Krátku hernú dobu si môžete natiahnuť plnením výziev od Háda, boha podsvetia, ktoré sa odomknú po dohraní hry a odmenou budú nové kostýmy, videá a obrázky z tvorby hry.

Oproti pôvodnej trilógii majú obe pokračovania na PSP zjednodušenú schému ovládania aj riešenie logických úloh a puzzlov je potlačené viac do úzadia. Najväčší problém ale vidím v niečom inom a tým je celková dĺžka a mierna grafická zastaranosť. Hrou prefrčíte za cca štyri hodiny a to je celkom málo, aj keď akcia je intenzívna a hra nemá slabé miesta. Málo polygónov ale hra nedokáže schovať nijako, aj keď sa to snaží maskovať do slušivého HD kabátika. Fakt, že hra vyšla už v marci 2008 a ešte k tomu pre handheld, kde sú grafické možnosti obmedzené, nehrá gréckemu katovi veľmi do karát.

Ghost of Sparta

Dej zasadený medzi prvý a druhý diel God of War obsahuje sériu flashbackov z Kratovho detstva, kedy so svojím bratom Deimom bojovali o to, kto bude väčším Sparťanom. Vedma predpovedala víťazstvo bohov nad titánmi, ktoré sa vyplnilo. A taktiež, že bohov zvrhne označený bojovník Sparty. Malicherní Olympskí vládcovia tomu chceli zabrániť a vytrhli Kratovho brata poznačeného červenými značkami z lona domovského mesta a rodiny. Vôbec netušili, že si vybrali toho nesprávneho a že naštartujú hnev vtedy ešte malého mäsiara zo Sparty. O niekoľko rokov neskôr, kedy Kratos prevzal vládu po Árovi ako boh vojny, ho prenasledujú vízie, v ktorých sa dozvedá, že jeho brat je stále nažive a že ho väznia bohovia. Každému je jasné, že onedlho budú na stožiaroch Olympu plápolať čierne zástavy spustené na pol žrde oznamujúce voľné miesta. 

Technologický skok, ktorým autori skočili z predchádzajúceho dielu nebol na malých displejoch PSP až taký badateľný, no o to viac je ho vidno na veľkých obrazovkách. Aj keď grafika samozrejme nedosahuje v žiadnom prípade možností PS3, nechce sa mi ani veriť, že ide len o prerobenie do vyššieho rozlíšenia. Všetky postavy a nepriatelia sú detailne vymodelované, pozadia viac monumentálne a podrobne nakreslené.

Ovládanie zostalo nezmenené a môžete používať schému z PSP alebo druhý analóg na uskakovanie. Obe schémy však fungujú súčasne a nedá sa medzi nimi prepínať, čo je trocha problém. Pri prvom dieli to nevadilo, pretože na R1 tlačidlo nebola priradená taká dôležitá funkcia, akou je zapálenie čepelí Kratovým hnevom. Jeho ukazovateľ pribudol hneď pod zdravie a mágiu a pre jeho použitie je potrebné držať R1. Problém nastane, ak sa spolu so zapálenými čepeľami snažíte použiť a reťaziť kombá spojené s tlačidlom L1. L1 + R1 totiž na PSP slúžili ako uskakovanie, keďže absentuje pravý analóg. Takže sa vám bude stávať, že miesto mohutného komba bude hrdina len uskakovať. Vadilo mi to na PSP, no tam bol nedostatok tlačidiel a dalo sa to prežuvať. Remaster neremaster, tu to však odpustiť neviem. Minimálne mohlo byť na výber vypnutie PSP schémy ovládania.

Ostatné zostalo pri starom a Ghost of Sparta obsahuje presne to, čo má obsahovať správne pokračovanie. Je o niečo dlhšie (cca 5,5 hodiny), pribudlo viac enviromentálnych Quick Time Eventov, kedy Kratos skáče ako o život a za sebou samozrejme necháva len sutiny a deštrukciu. Chýbalo mi trocha viac nepriateľov na jednej obrazovke k masakrovaniu, ktorých bolo pomenej kvôli hardvéru PSP, ale to už by museli autori zasahovať hlbšie do kódu a komu by sa to chcelo, že?

One more thing – ako by povedal klasik (nech mu je iCloud ľahký). Sony v oboch dieloch zapracovalo podporu pre 3D (napr. televízory Sony a monitory podporujúce Nvidia 3D Vision). Na rozdiel od nedávno recenzovanej kolekcie ICO & Shadow of the Colossus, kde bola podpora taktiež, je zobrazenie mäsiara viac plastické a ide viac do hĺbky. Priam ako by vám pred očami len pár centimetrov v monitore poskakovali postavičky, ktoré práve zliezli z políc a začali si vybavovať medzi sebou účty. Kratos ostentatívne točí so svojimi reťazami až máte pocit, že by vás mohol zasiahnuť. Príšery vyskakujú z rohov obrazovky a šinú si to rovno k nemu, načo ich Sparťan hádže naspäť priamo vám do tváre a hrubo kydá vašim smerom aj utrhnuté končatiny a hektolitre krvi. Zahrať si v 3D je ako hrať ďalší diel, ktorý ste ešte nevideli. Škoda, že 3D u nás nie je viac udomácnené a jeho cena sa sunie dolu pomaly. Poslednou vecou, ktorá je viac menej automatická, je pridaná podpora vibrácií pre DualShock, takže nový zážitok nedostanete len do očí, ale aj do rúk.

Druhú kolekciu boha vojny musíte určite mať, ak patríte medzi jeho fanúšikov a nemáte k dispozícii PSP alebo vás oba diely trestuhodne minuli. Ak už oba vlastníte, potom okrem trofejí, vibrácií a 3D podpory (ktorá ešte nie je veľmi rozšírená) nie je veľa dôvodov, prečo si túto kolekciu zaobstarávať. Obe hry sú naštrbené zubom času a aj tým, že primárne vyšli na handheld, kde sa dajú grafické nedostatky zakryť malou obrazovkou. Tento zub bol menej zhovievavý hlavne k Chains of Olympus, kde môže byť grafika aj tri krát HD, no modely postáv a okolia zostanú rovnako málo polygónové ako v originále. Ghost of Sparta je na tom o poznanie lepšie, no pri hraní sa neubránite pocitu deja vu. Obsahuje toho síce viac, no základ aj postupy zostali nezmenené. Môže sa vám tak stať, že sa podobných akcií a scenárov rýchlo prejete. Ak vám to však nevadilo pri prvej kolekcii, tak tu si budete s pravdepodobnosťou tiež krochkať blahom.