Príbeh Rochard nás oboznámi s ďalšou z tých mnohých despotických megakorporácií, ktoré si za cieľ kladú ovládnutie vesmíru. Aj keď to tak zo začiatku vôbec nevyzerá. John Rochard pracuje ako vedúci najhoršie pracujúcej šichty v ťažobnej spoločnosti Skyrig. Pri snahe napraviť svoju reputáciu najhoršieho pracovníka v oblasti ťažby turbínia však náhodou objaví mimozemské stavby priamo v doloch, kde pracuje. A od tohto momentu začínajú problémy: zmizne jeho tím, objavia sa schopnosti nájdeného mimozemského artefaktu, prepojenie na Indiánov v Severnej Amerike, zrada, smrť, záchrana v poslednom momente, no jednoducho každé jedno klišé, ktoré si len viete predstaviť. Treba však dodať, že to v žiadnom prípade nemusí znamenať, že by to bolo zlé. Väčšinou.

Hneď v úvode treba povedať, že Rochard sa inšpiruje, kde sa len dá, no hlavne v jednej z najväčších herných legiend. Hlavnému hrdinovi totiž prepožičal svoj hlas Jon St. John a keď sa do jeho prejavu započúvate, tak sa nemôžete zbaviť dojmu, že je to akýsi mládeži dostupný Duke Nukem. Až na pár výnimiek sa skvele bavíte. Tie tvoria až absurdné situácie, kedy sa potvrdzuje staré známe pravidlo, že menej je niekedy viac. Napríklad snaha o drsné nadávky pri zachovaní vekového ratingu vyvrcholila v slovnom spojení „mothertruckers“. Celkovo však humor hru príjemne spestruje a k jej charakteru sa hodí.

Hra je poctivou plošinovkou, kde hlavnú úlohu hrá antigravitačná zbraň G-Litter. Podobnosť s gravity gunom z Half Life 2 je len čisto náhodná. Zbraň vás bude sprevádzať od začiatku až do samotného záveru a jej schopnosť manipulovať s predmetmi neraz oceníte. Avšak až keď objavíte možnosť znížiť gravitáciu, tak sa začne pravá zábava. Pri jej znížení totiž ľahšie využijete prostredie vo svoj prospech a aj dizajn úrovní konečne naberie zaujímavejšie kontúry. Ťažko však nejako jednoducho opísať používanie G-Litteru. Manipulovať s predmetmi totiž môžete podľa svojej vôle a nie ste nijak výrazne limitovaní v tomto smere. Pre ilustráciu uvediem príklad, kedy sa treba dostať niekde vyššie, kam nedoskočíte ani so zníženou gravitáciou. Môžete si zo škatúľ postaviť malú vežu, môžete sa vo výskoku od zdvihnutej škatule odraziť, či prípadne sa pritiahnuť na nejaký objekt, ktorý sa nachádza nad vami.

Asi už správne tušíte, že podobne situácie môžu neraz vyústiť do istých foriem logických hádaniek. Tie tu, samozrejme, sú, avšak ich náročnosť nie je nijak zvlášť závažná. Úprimne, často nie sú ani len výzvou pre hráča. Ich ťažisko tkvie v posúvaní najrôznejších mechanizmov a používaní spínačov, aby ste sa dostali ďalej. Snáď len pri jednej jedinej sa dá stráviť trošku času, no aj pri nej sa metódou pokusu a omylu prepracujete hneď k výsledku. Pozor však na chybný dojem, toto všetko neznamená, že vás hra nepotrápi.

V hre budete aj umierať. A to viac ako by ste chceli. Navyše čím budete ďalej, tým častejšie. K tomu však až neskôr. Zo začiatku vám môžu robiť problémy rôzne druhy silových polí, z ktorých každé má iné zákonitosti, čo sa týka prepúšťania hmoty. Neskôr to bude narastajúci počet nepriateľov a automatických zbraní v leveloch, proti ktorým vám často nebude stačiť ani nadobudnutý blaster či rôzne granáty. No a nakoniec bude problémom samotná hra. Už sa len budete snažiť čo najskôr dopracovať k záveru.

Na prvé prejdenie a ak sa budete snažiť v leveloch vyzbierať všetky bonusy na získanie trofejí (žiaden iný význam nemajú), vám zaberie približne 5 hodín. Poviete si, celkom slušná doba, zvlášť, keď zábava začína už v momente jej spustenia. Avšak posledná tretina hry je už len recykláciou. Či už prostredí, alebo mechanizmov, nenarazíte tu takmer na nič nové. Je síce pravda, že to tu stále spestrujú drobné vtipy a narážky na iné hry (robotický hlas v štýle GLaDOS), no čo sa týka hry samotnej, už je to len to isté dookola. Preto je aj škoda, že systém motivácie v postupe ďalej je pomerne nevyvážený.

Postupom máte k dispozícii upgrady na zdravie (ktoré sa automaticky regeneruje) aj zbrane (ktorých zvýšenú účinnosť ani nespozorujete), no ich dopad na oživenie hrateľnosti je mizivý. Väčšinu času ani nepostrehnete, že by vám niečo podobné chýbalo, avšak v tom spomínanom závere vám bude chýbať čokoľvek, čo by vám hranie ešte trocha spríjemnilo. Preto je aj škoda, že vylepšenie na G-Litter, ktoré vám umožní manipulovať aj s nepriateľmi a nie len objektmi, sa objaví až tesne pred záverečným súbojom. Ešte ten stojí za zmienku, nakoľko preverí zručnosti nadobudnuté počas hry na jednom mieste.

Graficky Rochard niet čo vytknúť, aj keď som osobne narazil aj výrazné framedropy. To je však len drobná chybička krásy. Vizuálna štylizácia titulu je skutočne vydarená, navyše aj pomerne variabilná, kedy herné prostredia majú rozdielny kabát. O dabingu už zmienka padla, ostatné postavy dabingovému velikánovi smelo sekundujú. Za hudbou stojí klávesák fínskej alternatívnej kapely Poets of the Fall Markus Kaarlonen a príjemne v nej kombinuje rôzne hudobné motívy.

Na debut však nie je hra vôbec zlá. Recoil Games sa celkom vytiahli a veľmi príjemný výsledok dostali aj zo známeho Unity Enginu (free, nie Pro). Hra síce trpí tým, že jej v poslednej dochádza dych, no aj tak má hráčom čo ponúknuť: príjemné hranie s gravitačnými zákonmi, jednoduchý logický postup vpred, svižné tempo bez zákysov a kvalitné technické prevedenie. Je už len a len na vás, či sa cez slabší záver dokážete preniesť.