Vitajte, prvotriedni tanečníci! Dali ste už všetky zostavy na najťažšej obtiažnosti Dance Central, stiahli všetky DLC a stále hľadáte nové výzvy? Michael Jackson bol slabý odvar a Just Dance 3 je fajn pre párty hráčov, no možnosti Kinectu a jemných pohybov nevyužíva na sto percent? Iste, nové výzvy sa rýchlo nájdu – a teraz je nový kráľ žánru Dance Central 2. Vlani o tomto čase sme videli killer-titul pre Kinect a s ročným odstupom treba uznať, že pre perifériu urobil veľa. Tak čo teraz, ak nechcete iba zobrať 40 songov z albumov a vydať datadisk? Jemne vylepšiť, posilniť hru dvoch tanečníkov a zabojovať s väčším súpermi.

Keď hovorím o tanečných hrách, v Dance Central sa cítim akosi najviac „doma". Po roku a oboch hrách mi imponuje menu, ovládanie, štýl, presnosť i učenie nových ťahov. Kedysi to bola krásna sonda a objavovanie, dnes je to už silný zvyk a vypisovanie, čo všetko funguje a čo sa skvalitnilo.

Ovládanie cez Kinect je famózne. Gestá v štýle Minority Report fungujú dokonale. Zlepšili sa aj v tme či šere, hoci aj minimálne zažatá lampa v rohu miestnosti Kinectu pomôže. Menu je rýchle, prehľadné a okamžite si nájdete nové módy a objavíte staré. Pohyb pravej ruky smerom doľava je najlepší systém potvrdzovania a ľavá ruka smerom vpravo zase funguje ako funkcia Späť. A keď si myslíte, že niet čo zlepšovať, dáte si prvý tréning Break It Down a nájdete ešte lepšie ovládanie hlasom. Je to tak. V základnom menu fungovalo aj minule, no teraz sa hlasom plne ovláda celý tréning. Chcete si skladbu spomaliť? Povedzte to. Chcete ju opäť zrýchliť? Stačí pár slov. Tréning sa dá rozdrobiť na drobné ťahy a opakovať ich dookola, aby ste odhalili, čo ešte neviete – pohyb kolena, rýchlosť gesta či zápästia, Dance Central 2 vás učí ešte presnejšie. A dokonca si môžete natočiť video samého seba z tréningu a porovnať so simulovanou postavičkou a vidieť rozdiely. 

Pustite si prvý song, oblaží vás prehľadný interface. Štylizované prostredia i tanečníci dokresľujú neodmysliteľný cool kolorit celej hry. Tancuje sa v kruhu, hlučných skupinkách či „on da street", kam patríte. V strede je jedna zo série známych postáv, ktorá predvádza čo tancovať; pravá línia obrazovky ukazuje aktuálny i nasledujúci pohyb, ktorý treba zopakovať. Jednoduché a účinné. Nad pohybmi vidíte rastúci počet bodov (ide až do miliónov) a naľavo štýlový magič, ktorý dáva počet hviezdičiek. Maximum je päť: dosiahnuť ich si vyžaduje tréning, znalosť skladby i fyzičku.

A tance sú bohatšie, postupne objavíte nové ťahy, ktoré z vás vyžmýkajú ešte viac pozornosti aj krútenia v bokoch, ohýbanie kolien a riadne vrtenie zadkom, najmä keď dôjdete na Rihannu či speváčky, ktoré sa s choreografiou nemaznali. Viac ťahov rovná sa viac zábavy, väčšiu variabilitu a tá sa v celkovom súčte počíta. Pritom na nové ťahy už narazíte aj na ľahších pesničkách, netreba ísť hneď na tri hviezdičky a viac. Dance Central 2 pôsobí ako nová výzva aj pre znalcov. Neznamená to okamžite celkovo vyššiu obtiažnosť hry, skôr lepšie rozpätie a viac možností na oboch koncoch. Napríklad aj výber songov teraz ráta s obtiažnosťou na siedmich dielikoch namiesto piatich.

Boj o každý dielik ilustruje naháňačka za prvými piatimi hviezdičkami na strednej obtiažnosti. Nepreháňam, ak poviem, že zdanlivo jednoduchú skladbu Turn Me On od Kevina Lyttlea som absolvoval 17x a skončil tak, že štyri hviezdičky boli zaplnené a poslednej chýbal posledný dielik, čo znamená možno jeden-dva pohyby. Čo teraz? Ako na to? Po 17 razoch (o jednej v noci) som sa vrátil do tréningu a preskúmal ťahy. Zistenie bolo jednoduché, ľahučký pohyb odtlačenia rukami smerom vpred som nemal dosť razantný, body išli, ale bol hodnotený ako dobrý, no nie bezchybný. Nacvičil som odtláčanie, vrátil sa do skladby a na druhý raz padol plný počet. Toto je ukážka sofistikovanej, náročnej, no nesmierne zábavnej stránky Dance Central 2. 

Tracklist so 44 skladbami jasne favorizuje hudbu z minulej dekády (2000 až 2009), kde patrí až 60% skladieb. Missy Elliott s Get Ur Freak On, La Roux – Bulletproof, BoB – Nothin on You či Britney Spears – Toxic. A našinci z Európy si určite zaskáču na O-Zone – Dragostea Din Tei. Solídne vyznieva aj súčasná hudba – 8 skladieb na čele s Lady Gaga či dvomi Pitbullmi. Osobne však favorizujem šesticu skladieb z 90. rokov: Haddaway – What Is Love je nakladačka, ako sa patrí. Z eighties dorazili štyri songy a zo 70. rokov akurát jedna Donna Summer. Celkový zoznam nie je taký vyrovnaný ako pri Just Dance 3 s vyrovnanejším pomerom, ale pokiaľ ide o tanečnú stránku a prevedenie choreografií... Tá variabilita a tie možnosti sú rozhodne špičkové.

Harmonix sa pozreli na moju jedinú výčitku z minulého dielu a napravili ju. Dance Central 2 už nemá iba tréning, tanečný mód a trošku fitnesu, ale viac módov. Už sólo hra stojí za pozornosť. Crew Challenge supluje príbeh o tanečníkovi, čo sa postupne postaví tanečným zostavám v postupnom trackliste a snaží sa dopracovať k tajomnému tanečníkovi. Získať reputáciu cez systém stanovených úloh a songov je veľká motivácia a máte regulárny pocit, že sa štveráte v rebríčku vyššie. Má to zmysel, nielen meniť ľahšiu skladbu za ťažšiu v bežnom zozname. Veľký rešpekt si samozrejme uťahuje z celkovej štylizácie, ani príbeh sa neberie príliš vážne. Ako sólo hráč si určite môžete užiť aj fitnes mód, kde čakajú naordinované cvičenia na určitý set pesničiek. Vhodne odstupňované kategórie dajú zabrať – rýchla 10-minútovka alebo aj dobrý 50-minútovy polmaratónik, ale ten neskúšajte hneď pri prvom hraní, až keď sa s hrou trochu zžijete. 

Najväčšou novinkou je však tancovanie v dvojici a to je fantastická inovácia, ktorá vybičuje vaše obývačkové súboje na nevídanú úroveň. Naposledy sa u mňa takto súperilo s mikrofónmi pri prvej SingStar v roku 2004. Upracte gauč, namerajte dva a pol metra a môžete si vybrať. Tanečníci pre frajerky najprv vyberajú opatrne kooperatívny mód, kde absolvujú pár pesničiek spoločne, ale to je iba začiatok. Dance battle – tanečný súboj je pravé korenie. Niektorí nahrabú veľa bodov v tej známej individuálnej disciplíne, iní zase ocenia nový Free-4-All mód, kde sú na obrazovke dané vopred určité pohyby a vyhrá hráč, ktorému sa ich podarí správne odtancovať všetky ako prvému. Tento súboj vo voľnej disciplíne je neuveriteľný, lebo v obývačke sa strhá mela, kde každý chce odtancovať to svoje a vtipne to pôsobí na okolie, čo vidí len urputne pohybujúce sa telá v tanci.

Dance Central 2 je štýlová, celkom náročná i na párty vítaná hra, ktorá robí všetko čo má veľmi dobre a v súčasnosti využíva Kinect najlepšie. Po roku sme tam, kde sme boli – Dance Central 2 prišiel, aby odsunul konkurenciu na bok, pridal pár skutočne výborných noviniek a je na čele.

PS – Tanečný vrchol je dať si Dance Central 2 namiesto rozcvičky. Na ťažších leveloch či fitnes dáva zabrať aj o ôsmej ráno. Akurát ho treba potom vedieť vypnúť a odísť.