Úspech Shattered Dimension okrem iného tkvel aj v pozadí celej hry. Beenox šikovne zobral koncept paralelných dimenzií univerza Marvelu a bok po boku vedľa seba postavil 4 rôznych Spider-Manov z rozdielnych svetov. Do tohto sviežeho mixu zakomponovali ešte ďalšie postavy Marvelu (Juggernaut, Deadpool) a zachovali komiksového ducha, ktorý ako by priam pochádzal z pera pôvodných autorov. Edge of Time na to ide rovnako, aj keď síce obmedzuje počet hrdinov, dojem z hutnosti príbehu a jeho podanie je však na oveľa lepšej úrovni.

Nachádzame sa v súčasnosti a nastala udalosť, ktorá zmení chod dejín. Rukou Eddieho Brocka (tentoraz vystupuje ako Anti-Venom) zomiera Peter Parker a budúcnosť sa mení na temnejšiu a bezútešnú. Nič však nie je také, ako sa zdá. V pozadí tohto všetkého je totiž tajomná intervencia z budúcnosti, ktorej môže zabrániť opäť len Spider-Man, avšak ten z roku 2099. Jeho meno je Miguel O'Hara a bojuje proti despotickej spoločnosti Alchemax, ktorá je jednou z tých, ktoré v budúcnosti vládnu svetu. Niekto z tejto spoločnosti sa vrátil späť v čase, založil spoločnosť o 100 rokov skôr a práve Parker mu neskôr mohol stáť v ceste.

Nič však nie je také, akým sa zdá byť na prvý pohľad. Ťahanie za nitky v budúcnosti má na svedomí niekto, od koho by ste to rozhodne nečakali. O zvrat teda nie je núdza. K nemu sa pridáva aj osobný faktor a superhrdinská dilema, ktorú v hre najlepšie odprezentuje Mary Jane. Príbehy oboch Spider-Manov sa výborne prepletajú a ich menenie budúcnosti sa odráža aj na okolitom svete. Narácia neustále graduje a ako perličky sa dozvedáte aj informácie z budúcnosti. Čo sa stalo z jednotlivými postavami univerza Marvelu v prípade zmeny v minulosti a alternatívnej súčasnosti krásne ukazujú novinové titulky, ktoré svojim progresom zbierate. Je toho strašne veľa a je dosť pravdepodobné, že veľa zaujímavých faktov vám utečie. Napríklad o spoločnosti Stark-Fujikawa. Škoda len, že hra neobsahuje viac známych postáv Marvelu, ktoré by v príbehu zohrali významnejšiu rolu (len Felicia Hardy).

Aby ste sa v tom všetkom nestratili, tak je spletitosti príbehu prispôsobený aj spôsob postupu. Kým v Shattered Dimensions bol postup pomerne lineárny (jeden hrdina si spravil svoje, prišiel na rad druhý), tak tu sa obaja hrdinovia neustále plynule striedajú (čo nemôžete ovplyvniť) a navzájom si ovplyvňujú svoje reality. Priamo tak cítite dopad svojho konania, keď v prestrihových animačkách vidíte ako vaša akcia pomohla tomu druhému. Predstavte si to tak, že napríklad v minulosti musíte v rámci časového limitu zmeniť plány budovy skôr, než sa steny miestnosti zrútia na Spider-Mana v budúcnosti. Tento systém budí v hráčovi príjemný dojem z plynulosti hry, nakoľko členenie na jednotlivé úrovne ani nepostrehnete. Rozlíšite akurát tri hlavné akty, z ktorých sa hra skladá.

Inak je všetko po starom. Systém v predchádzajúcej hre veľmi slušne fungoval a tak ani nebolo treba ho príliš meniť. Možno zamrzí fakt, že tu chýbajú prvky hrateľnosti, aké priniesol Noir Spider-Man. Aj Miguel, aj Peter totiž majú približne podobný štýl hrania s drobnými rozdielmi. Čiže súbojmi sa prepracujete celou hrou až k záveru. Postupne si za nazbierané body kupujete nové kombá a schopnosti a používate ich proti silnejším súperom, využívate špeciálne pavúčie schopnosti aj možnosť dočasne zastaviť čas vo vašej blízkosti. Dobrou správou je, že zachovaný je aj systém používania pavučiny (či už na akciu, alebo na pohyb), ktorý bol v predchádzajúcich hrách nie vždy vyriešený najšťastnejšie. Schéma hry je jednoduchá a hneď sa ju naučí každý, aj vďaka nej ju možno zaradiť k tým lepším beat'em up titulom na trhu. Do hry sa vrátili aj zlaté pavúky na ďalší upgrade zdravia a staminy, ich hľadanie je ale tentoraz náročnejšie. Free Fall sekvencie v podaní Spider-Mana z roku 2099 sú opäť príjemným spestrením a od polovice hry dostanú veľmi slušný náboj.

Dizajnéri levelov istým spôsobom v tejto hre tak trochu cheatujú. Postavia totiž pred vás často tie isté lokality, akurát, že medzi nimi uplynulo storočie. Tu by som už ale začal šetriť slovami chvály. Pozitívom je, že vplyv času je na prostrediach vidno. Čisté chodby sú o chvíľu neskôr plné zeleného slizu a rôznych experimentov. Taktiež aj detaily sú (hlavne pre fanúšikov) veľmi príjemné. Nachádzajú sa tu často obrazy, sochy postáv, články a v labákoch medzi rôznymi experimentmi môžete nájsť aj jeden zárodok, ktorý vyzerá ako Flint Marko. Podobných vecí je v hre viac. Rovnako poteší, že ako sa rúca časová bariéra a reality sa začnú postupne prelínať, tak sa menia aj interiéry neustále tam a späť. Nepoteší ale fakt, že po celú dobu hry nevytiahnete päty z budovy Alchemaxu a tak sa časom prostredie už opozerá.

Súboje s bossmi sú aj tentoraz spracované veľmi príjemne a vždy vám ponúknu odlišný zážitok. Je ich síce málo, no dokážu vás strhnúť. Každému bossovi treba najskôr objaviť slabinu a potom sa do neho môžete naplno pustiť. Anti-Venom je len začiatok a zavŕšenie prvej tretiny hry, ktorá slúži na rozbeh. Postupne prituhuje až do finále, ktoré je vlastne takým dvojsúbojom v oboch realitách súčasne. Mohol by som im však vytknúť, že oproti predchádzajúcemu titulu sú o niečo jednoduchšie na rovnakej obtiažnosti.

Gerard Marino je meno, ktoré by malo byť každému správnemu hráčovi známe. Za soundtrack ku God of War 2 bol nominovaný na cenu BAFTA a okrem tejto série sa podieľal napríklad aj na titule GUN. Aj tentoraz sa jeho hudba nemalým podielom podieľala na budovaní atmosféry v hre a z hlavnej témy vám prebehne mráz po chrbte. Nie je však jediným známym menom podieľajúcim sa na titule. Nolan North, Steve Blum a hlavne Val Kilmer sa podieľali na dabingu postáv. Horšie je to už so samotnými hlavnými postavami. Aj Josh Keaton aj Christopher Daniel Barnes sa už síce podieľali na dabovaní Spider-Manov, no v poslednej hre dabovali inú dvojicu a hlavne chýba pravý hlas Amazing Spider-Mana – Neil Patrick Harris.

Graficky je na tom Edge of Time o máličko lepšie ako to bolo v prípade Shattered Dimensions. Pridalo sa na pár efektoch, no aj tak to nie je žiaden zázrak. Rovnako to však ani nie je zlé a hlavne sa hra aj v náročnejších scénach hýbe bez najmenšieho lagu. V tomto prípade je však oveľa dôležitejšie výtvarné prevedenie a vernosť komiksovej predlohe, čo hra splňuje. Aj teraz si však musíte uvedomiť, že hra nie je konkurenciou pre aktuálneho Batmana.

Bohužiaľ sa v niektorých veciach autori vôbec nepoučili. Pred rokom sme predchádzajúcu časť kritizovali za to, že aj keď je hra zábavná, tak za 6 hodín všetka sranda končí a už len pozeráte na záverečné titulky. Týchto 6 hodín sa však opakuje aj teraz a opäť hra neponúka nič, čo by hráča prinútilo sa k nej vrátiť. Aj keď budete mať po prejdení za sebou len nejakých 70% hry (teda nebudete mať nájdené všetky veci a splnené výzvy z Web of Challenges na zlatú medailu), tak neponúkne žiadnu možnosť typu New Game+ s nazbieranými schopnosťami. Buď teda znova od začiatku, ale len cez výber kapitol. Aj to vás ale nečaká odlišný zážitok a tak vás znova dopredu môže hnať len zbieranie bonusového materiálu a plnenie výziev. Človek by v prípade takto stavaného titulu čakal co-op režim pre dvoch hráčov, čo by predĺžil dobu strávenú s hrou, no nič také tu nenájdete.

Spide-Man: Edge of Time teda úspešne nadviazal na koncept, ktorý sa osvedčil minulý rok. Ubralo sa na rôznorodosti, no pridal sa dôraz na príbehu, jeho podaní a intenzite. Hra má síce svoje muchy a dorazíte ju za jedno dlhšie poobedie, no nenáročná, svižná a hlavne chytľavá akcia vás len tak nepustí. Možno nie za plnú cenu hneď teraz, ale hlavne fanúšikovia pavúčieho muža by si ju nemali nechať ujsť, príbeh jedného z najznámejších komiksových hrdinov rozširuje tou najlepšou možnou cestou. Tých poteší aj množstvo alternatívnych kostýmov. Len nabudúce Beenox nech hra vydrží dlhšie a opäť nám vráťte Noir Spider-Mana!