Za hrou stojí kanadské štúdio Silicon Knights, ktoré má za sebou napríklad Blood Omen, Eternal Darkness. Už dlhú dobu však čakajú na svoj návrat do prvej ligy vývojárov, k čomu mal najskôr slúžiť komplikáciami zužovaný Too Human. Neľahký vývoj sa však podpísal na kvalitách a tak sa nádeje presunuli do aktuálne recenzovaného titulu. Noví X-Meni toho nasľubovali veľa, možno až príliš. V jesennej ponuke Activisionu sa dostala až prekvapivo silná reklamná masáž a tak očakávania neboli najmenšie. X-Men Destiny hlavne stavala na dvoch pilieroch.

Prvým z nich je príbeh. Ten má na svedomí známy autor Mike Carey. Aj keď jeho portfólio zaberá hlavne DC značky (Hellblazer a Lucifer), tak si k X-Menom už pričuchol ako spoluautor takmer 80 čísiel komiksu, hlavne X-Men: Legacy. A skúsený rukopis je zo začiatku na hre aj badať. Hráči dostávajú na výber z troch postáv: Aimi Yoshida je mladá japonská mutantka, ktorá musela utiecť z krajiny; Grant Alexander je samoľúba hviezda stredoškolského futbalu; Adrian Luca je konečne zaujímavá postava – vychovávaný despotickým otcom neznášajúcim mutantov, ktorého hlas ešte aj po jeho smrti stále počuje, zrazu objavuje svoje schopnosti a bojuje s nimi. Všetko sťažuje situácia, že Bastion zavraždil Charlesa Xaviera a vojna medzi ľuďmi a mutantami (a aj medzi nimi navzájom) na seba nenechá dlho čakať. Vyvolal ju však niekto, kto na pozadí ťahá nitkami všetkých strán. Chybou je, že hra sa ani nesnaží zakryť kto to je a tak sa po prvej hodine jedná už len o príbehovú frašku, ktorá zbytočne naťahuje to, čo už dávno viete. A naivný záver, kedy sa vráti Bastion, vás už len rozplače. Nie, že by bol zvlášť dojemný, on je tak naivne predvídateľný, stupídny a celkovo zlý.

Garde hlavnému hrdinovi/hrdinke bude celú dobu robiť zástup známych postáv, ktoré zasahujú do príbehu. Už v úvode vás Emma Frost zoznámi s faktom, že ste s najväčšou pravdepodobnosťou jedným z mutantov a zoznámi vás s vašimi schopnosťami. A potom sa na scéne objavujú ďalší a ďalší až zistíte, že sú v hre úplne zbytočne a nie je úloha, ktorú by mohla plniť aj úplne iná či anonymná postava (snáď až na Magneta). Tých cca 16 komiksových ikon, ktoré by mali dofarbovať príbeh, totiž zväčša plní len funkciu krovia v pozadí. Čakali ste, že Wolverine alebo Mystique zohrajú nejakú výraznejšiu rolu? Akurát vám predĺžia trápenie s hrou.

Ruku v ruke so zle zakomponovanými postavami idú aj úplne zle napísané dialógy, ktoré postrádajú logickú následnosť. A aj vďaka nim nakoniec z najzaujímavejšieho charakteru (Adriana) je len istý polotovar, ktorý raz povie, že je už zmierený so svojimi schopnosťami, no hneď v ďalšej svojej replike už o sebe pochybuje a nevie, čo sa s ním deje. A tieto prípady vôbec nie sú ojedinelé. Vrchol dosahuje v samotnom závere hry, kde vaša postava najskôr poznamená, kto je za útokmi, no v ďalšej otázke sa už pýta to, kto by za tým mohol byť. Ktokoľvek má dialógy na svedomí, mal by skúsiť vyšetrenia týkajúce sa krátkodobej pamäte, lebo takto hru ani nemožno brať vážne.

Druhá vec, ktorá mala hru robiť výnimočnou, je systém rozhodnutí, ktorými ovplyvníte osud svojej postavy. Ruku na srdce, myslíte si ešte v tomto momente, že tomu tak je? Možnosti reálnej voľby spočítate snáď na jednej drevorubačskej ruke. Tak na začiatok si vyberiete postavu. Potom si vyberiete, aký druh schopností chcete svojej postave priradiť (Dve sú skoro rovnaké silové, jeden druh sú energetické výboje) a nakoniec či sa pridáte k X-Menom, alebo Bratstvu mutantov. Nič medzi tým neexistuje. A aj keď sa tieto dve frakcie o vás naťahujú a počas hrania sa váš status často môže presúvať z jednej časti na druhú, v závere dostanete jednoznačne na výber. Vaše konanie počas hry ovplyvní akurát tak veľké... nič. Pritom príležitostí by tu bolo, ale reálne sa na ničom neodrážajú. Dostávate na výber „misie“ (challenge arény, kde musíte vybiť všetko, čo sa hýbe) pre obe frakcie, ale príbehová línia je stále lineárna a v postavách a dialógoch sa takmer nič nemení.

X-Men Destiny vám do cesty postaví až štyri rôzne skupiny nepriateľov. Pre začiatok si vystačíte s odbojom proti mutantom, ktorý nijak zvlášť silnými jednotkami nedisponuje. Len veliteľ Hodge v špeciálnom obleku má šancu narobiť problémy. Potom sú tu jednotky MRD, ktoré by mali slúžiť v prospech vašej veci, ale akosi z nich niekto spravil nerozmýšľajúcich zombie. Potom sú tu ešte jednotky U-Men, ktoré si privlastňujú sily mutantov. No a svojich proti vám postaví aj Gambit, ale len v pár momentoch. Celkovo je ale typov nepriateľov žalostne málo, skutoční bossovia sú v hre len traja aj s dvoma záverečnými a ani tí nie sú zázrak. Po tomto nemôže byť pre vás prekvapením, že hra obsahuje len 7 úrovní a tie sa zmestia do 5 hodín na strednej obtiažnosti aj s väčšinou challenge misií.

Hra je charakterizovaná ako mix akcie a RPG. Poďme teda po poriadku. Akcia vyzerá asi tak, že máte dve tlačidlá – jedno na ľahké útoky, druhé na ťažké. Ich kombinácie nemajú žiaden zvláštny dopad ako tomu zvykne bývať. Výsledkom je len také light akože kombo. Do toho je to ešte úskok, blok a skok. Časom naberiete aj tri špeciálne využitia vašich schopností (kedy máte na výber z dvoch druhov), na ktoré potrebujete manu. Tá je spolu so zdravím na každom kroku, takže ju často ani všetku nevyužijete.

RPG prvky v hre sú, nájdete ich v menu. A to je asi všetko, čo o nich zistíte. Formálne sú rozdelené na dve skupiny. V jednej je oblek a tri stále schopnosti, ktoré preberáte po iných mutantoch a tak sa z vás stáva taký bastardík. Ofenzívne zvyšujú silu útokov, defenzívne zlepšujú obranu a Utility vám napríklad pridajú navyše políčko many, života a podobne. Druhá skupina sú atribúty, ktoré si postupne odomykáte a investovaním bodov zlepšujete. Avšak reálne si zlepšenie asi ani len nevšimnete. Celkovo aj akcia, aj RPG prvky v hre sú orientované skôr na skupinu duševných maloroľníkov, ako na hráčov.

Graficky dosahuje X-Men Destiny absolútne dno. Komiksový štýl si slušne zachováva hlavne vďaka nápisom v prostredí, no nedokáže stabilne bežať a prepady frameratu nastanú aj pri tak elementárnych akciách ako je rozbitie debne. Zvuk, hudba a dabing technickú stránku zachraňujú. Hlavne teda ten dabing, v ktorom figurujú mená ako Jamie Chung (Sucker Punch), Milo Ventimiglia (Heroes), Scott Porter (Speed Racer) a napríklad ešte Nolan North.

X-Men Destiny má síce konce dva, no aj jedno hranie vám bude bohato stačiť. Niet dôvod hrať znova, keď cesta hrou je vždy takmer úplne totožná. Ani odomykateľné bonusy v hre nestoja za nič. Môžete si ich pozrieť len v rozohratej kampani a obsahujú len informácie o postavách, nič viac. Celkovo až na pár drobností nemá hra čo ponúknuť. Možno ešte tak jednoduchá akcia hráčom začínajúcim na konzolách ozrejmí základy ovládania podobných hier, ale to je asi všetko. Niektoré drobnosti zaujímavo rozširujú univerzum X-Menov po príbehovej stránke, no ani tu nečakajte zázraky. A to je prosím pekne hodnotenie fanúšika.