Stačí sa pozrieť do line-upu Ubisoftu a nemusíte ho presnoriť až k úplným začiatkom, aby ste nevideli, že favorizované, otravné a vreštiace zajace v spin-offe Raymana odstavili na vedľajšiu koľaj. Ani návrat na obrazovky nie je tak jednoznačný, skloňovala sa digitálna epizodická distribúcia, ktorá sa spláchla do kanálu a dnes tu máme titul za plnohodnotnú cenu. Rayman Origins sa zrodil v tom nejnevhodnejšom prostredí, v koncoročnom súboji titánov, z ktorých iba veľmi málo pretne cieľovú rovinu s dvihnutou bradou a prežije dupot marketingovej paľby.

Rayman Origins nemôže za to, že je tak mimoriadne skvelou hrou a pravdepodobne sa stane aj tou, o ktorú veľmi ľudí nezakopne. Ide o raritu s poctivou ručne animovanou grafikou s takou hĺbkou obrazu, že sa vrstiev paralaxného skrolingu nedorátate. Ako jediná skákačka zo západu sa môže smelo rovnať s produkciou Nintenda a konkurovať Mariovi. Je to tak prosté, Michelovi Ancelovi sa podarilo replikovať radosť z hry, ktorá sa tvári byť pre všetkých.

Radosť pramení z nenásilného a dnes už takmer nepoužívaného grafického štýlu vytlačeného naleštenými polygónmi. Výsledkom je balzam pre oči. Pri hraní máte pocit, že sa dívate na epizódu z animovaného seriálu, v ktorom fandíte zlej mačke snažiacej sa po stýkrát zožrať vtáčika v klietke. Jej nevinnosť zakrýva fakt, že pod povrchom tiká behačka s veľmi strmou krivkou hrateľnosti a rovnako strmšou krivkou náročnosti. 

Hrdinovia to majú ťažké

Čo Ancel vystihol dokonale (a z veľkej miery mu pomáha práve spomínaný vizuál), je zážitok neskazený hnevom a trieskaním ovládača o zem. Stý krát môžete spadnúť do priekopy, nechať sa rozpučiť pazúrmi vodnej príšery, popáliť si zadok, napichnúť sa na bodliaky v snahe získať zlatú mincu, vždy po smrti nasleduje okamžitý reštart a ďalší pokus o zdolanie prekážky. A možno to urobíte už len z princípu, že Rayman sa efektne nafukuje a praská ako balón. Origins má nekonečno životov, môžete opakovať jednotlivé levely do odpadnutia aj kritické pasáže, ktoré vám nedajú spať, kým ich nepokoríte.

Rayman Origins je na jednej strane postavená na prostom akumulovaní Electoons, malých príšeriek kľúčových pre odomykanie levelov a celých svetov, no na druhej ich získanie často hraničí s bezchybným a na milimeter presným skákaním, hopsaním, húpaním a šprintom cez čoraz komplikovanejšie pasce, rafinovane rozostavané tak, aby varovali a zároveň vzbudili obavy, že to bude chcieť viac ako jeden reštart. Dostať sa na koniec levelov je ľahké, splniť všetky úlohy už nie. Electoons sú schované v tajných lokalitách, prešprintovanie z jedného konca na druhý do 90 sekúnd bez jedinej chyby zase vyžaduje dokonalú znalosť úrovní. Rayman zbiera klasicky aj roztomilé žiariace Lumi, od ich počtu na konci závisí, či získate ďalšie Electoons.

Jednoduchý systém odomykania má prekvapivo mimoriadnu hĺbku a dovoľuje medzi odomknutými levelmi pobehovať tam a späť a s nabranými skúsenosťami a získanými schopnosťami Raymana - plachtiť vzduchom, potápať sa, prešmyknúť cez úzke diery – byť bližšie a bližšie cieľu. A tu pomerne veľa hráčov zahučí. Rayman Origins nie je jednoduchou hrou, do krajiny mŕtvych sa pravdepodobne pozrie iba málokto a koniec s oslobodenými štyrmi nymfami je vďaka vysokým nárokom na počet Electoons v nedohľadne. Hra zároveň motivuje k opakovanému hraniu, ale aj odďaľuje pocit satisfakcie a v neskorších fázach viac trestá ako odmeňuje. Dokonca sama ponúka možnosť pri strate veľkého počtu životov na jednom mieste, aby ste úroveň opustili a vrátili sa neskôr. 

Daj si pauzu, inštalatér

Rayman Origins obsahuje 60-ku levelov, čo vyzerá na úctihodný počet, treba však počítať s jednoobrazovkovými logickými problémami, kde musíte vybúchať určitý počet nepriateľov alebo ich zlikvidovať v štýle Angry Birds a sériou pasáži, v ktorých naháňate truhlicu (pretože sa bojí toho, že ju rozbijete, tak vezme nohy na plecia) a potom zopár bonusových, kde nemôžete zomrieť. Skákanie dopĺňajú shoot'em up sekvencie, v ktorých lietate na komárovi a kosíte nepriateľov ako v ktorejkoľvek inej raketkovine, len bez power upov. Tento doplnok má aj za úlohu plynule prejsť z jedného sveta do druhého a robí to mimoriadne efektne.

Z džungle prejdete do púšte, potom do ľadovej krajiny plnej zamrznutého ovocia, z nej do horúcej kuchyne. Čo nový svet, to nová séria prekážok, nepriateľov a samozrejme aj trikov. Raz sú to chrliče ohňa, neskôr roztrasené laná zvukovými vlnami, elektrina, vybuchujúce ryby a pod. Rayman Origins nepoužíva toľko trikov a zásadných inovácií ako Super Mario Galaxy, no pri hraní nemáte pocit, že by vám niečo chýbalo alebo sa opakovalo. A ak to už nie sú pohyblivé plošinky, tak sa objavia veterné víry, rôzne bubny, ktoré vás vystrelia do výšky či húsenice prevŕtavajúce sa vzduchom a dočasne vytvárajúce pevnú pôdu pod nohami.

Dohranie Rayman Origins zaberie približne 10 hodín, ďalšie si prirátajte, ak chcete mať pozbierané všetky Electoons. Doplnkovým režimom hry je co-op pre štyroch hráčov offline. Každý hráč si môže vybrať postavičku aj kostýmy, ktoré sa postupne sprístupňujú a putovať po svetoch v skupinkách. Kamera sa snaží zabrať celú scénu a všetkých účastníkov, no ak niekto zaostane alebo sa mu nedarí, tak sa nafúkne a teleportuje. Co-op je zábavou, ale nie je nevyhnutný pre dohranie, takisto sa neberie do úvahy ani skutočná kooperácia a vzájomná pomoc postavičiek. 

Radosť hrať, vidieť a počuť

Očarujúci vizuál Rayman Origins je ostrý ako žiletka a farebný ako lentilky. Sladký a nebezpečný. Niekedy totiž zabudnete skákať a spadnete, keď objavíte nejakú drobnosť. A tých je v hre bežiacej v 1080p rozlíšení neúrekom. Žiarivé ryby osvetľujúce priestor v podvodných jaskyniach, pohupujúca sa tráva, perie, usmievavé bytosti a keď sa nesmejú, smejete sa na nich vy, ako sa po skočení na hlavu vznášajú do neba. Usmievavý vizuál je živý bláznivým ozvučením. Každý objekt sa chichoce, šteboce, niečo si hundre. Hudobný podmaz zase kombinuje spievanú hatlaninu s veselými dynamicky sa meniacimi jazzovými skladbami a tvorbou nie nepodobnou LocoRoco. Drobným kazom na inak dokonalom technickom spracovaní je nasekanie levelov do segmentov oddelených bleskovým loadingom. Z estetického hľadiska je narušená plynulosť putovania zľava do prava.

Návrat Raymana nie je pompézny, neprichádza z rachotom ani buchotom. Na obrazovkách sa ale objavuje taký svieži závan doby, v ktorej presnosť a precíznosť bola odmeňovaná, milimetrové skoky boli cestou k východu a počet životov znamenal viac ako počet achievementov. Pripomína dobu 16-bitov a nefalšovaným a úprimným spôsobom vás tam zavedie a pobaví na dlhé hodiny. Hľadať veselšiu, strelenejšiu, krajšiu 2D behačku nemusíte. Je ňou Rayman Origins. Choďte a kúpte si ju. Zaslúži si to viac ako mnohé iné.