Hoci si zopár nehráčskych zadubencov stále myslí, že videohry sú pre deti, smutným faktom je, že ak sa chcú deti zahrať, zväčša siahajú po hrách, ktoré pre ne nie sú. Či už kvôli nezodpovedným rodičom, ktorí dovolia šesťročným hrať hry 18+ , či jednoducho kvôli tomu, že keď máte šesť, vlastne si veľmi nemáte z čoho vyberať. Niežeby ste to dokázali alebo mali tú možnosť, ale aj tak. A tu sa do hry znova dostáva rodič. Akú hru kúpiť? Takmer isto blbú, lebo dôstojných hier pre najmenších je zúfalo málo. Navyše, vkus dieťaťa je záležitosťou okamžitej voľby, posaďte šarvanca pred telku, keď idú reklamy na hračky, bude chcieť všetky.

Aj preto musí byť vyvíjanie hier pre deti maximálne nevďačná a nadmieru zodpovedná práca, čo sa ale veľmi nevidí a tak detské hry automaticky znamenajú slabé hry. Lenže občas akoby nešlo len i čistý zisk, maximum peňazí za čo najmenej mechanickej roboty, ale niekto skúsi predávať kvalitu. Už len z princípu, deti možno nemajú vycibrený vkus, ale nie sú blbé a hlavne nechceme, aby vyrástli v blbcov. A toto je, aspoň sa mi zdá, prípad Disney Universe, poctivej deviatkovej hry, ktorej na konci dám sedmičku iba preto, že nemám šesť, ale takmer štyridsať.

Disney Universe je akčná adventúra, v ktorej hráč bojuje proti počítačovému vírusu napadnuvšiemu Disneyovské a Pixarovské svety. Vírus treba eliminovať, svety vrátiť do pôvodnej podoby a hlavný príbeh je dohraný. V praxi to vyzerá ako arkádová plošinovka, skáče sa, behá, udiera a strieľa, zbierajú sa všakovaké veci, riešia sa rébusy a keďže už sme veľkorysí a Disney Universe sa mi naozaj páčil, napíšem aj, že sa v nej dajú identifikovať ľahké RPG prvky, čo je vlastne len troška prikrášlená pravda. Vyberajú sa postavy, vyvíja sa skill, menia sa kostýmy a spolu s nimi upgradujú zbrane. 

Hra obsahuje šesť základných úrovní – filmových svetov – dve pixarovské (Wall E, Príšerky s.r.o.) a štyri disneyovské (Leví kráľ, Aladin, Alica v krajine zázrakov a Piráti z Karibiku), pričom všetky majú unikátne prostredia, v každom sa modifikuje hrateľnosť a každé je zabývané iným sortimentom hrdinov – ako oponentov, tak zvieratiek, ktoré môžu poslúžiť ako dopravné prostriedky.

Úrovne sa odomykajú postupne, začať sa dá hocikde, keď už ale raz lokalitu otvoríte, ostatné sa zamknú a vstúpiť do nich sa dá až po odomknutí. Našťastie, netrvá to dlho a má to výborné opodstatnenie, ktoré zásadným spôsobom predlžuje hrateľnosť. V Disney Universe si hráč totiž po prvom prejdení môže podľa svojej voľby povyberať úrovne z tých ktorých prostredí – teda povedzme tie, ktoré sa mu najviac páčili a hrá sa len v nich.

Hoci Disney Universe je licencovanou hrou s plnou podporou materského molocha, s disneyovskými komoditami pracuje veľmi striedmo a nesnaží sa príliš tlačiť na pílu. Hra má svojich malých modrých hrdinov, akýchsi antivírových škriatkov, ktorí sú pôvodní, vymyslení priamo pre hru. Aby do pixarovsko-disneyovských svetov jednotlivých úrovní zapadli, musia sa modráci maskovať a ako mimikry im slúžia masky desiatok disneyovských hrdinov, od tých najklasickejších, až k tým moderným. Ono sa to takto napísané zdá ako blbosť, ale keďže ku každej maske sa viažu iné atribúty, maskovanie má zásadný vplyv na hrateľnosť, a čo je dôležitejšie, zvyšuje sa variabilita hry.

Ak by sme z Disney Universe odstránili všetok ten zdanlivo kozmetický balast, vlastne by naozaj šlo iba o jednoduchú plošinovku, avšak takto, s balastom, má človek naozaj pocit, že ide o poctivú adventúru. Podpisujú sa na tom i veľmi zábavné minihry. Ktoré sa dajú otvoriť v rámci úrovní. Disney Universe je pocitová hra, ktorej hlavnými devízami sú okrem detailne vykreslených prostredí aj veľmi svojrázny, miestami sofistikovaný, inokedy až detinsky absurdný zmysel pre humor a atmosféra radosti. Tak v piatej minúte hrania, po oboznámení sa s hernými mechanizmami sa hráčovi na tvári usadí úsmev, ktorý ho neopustí až do konca hrania. 

Náročnosť je, samozrejme, prispôsobená detskému hráčovi, respektíve, detským hráčom, lebo poslednou obrovskou devízou Disney Universe, ktorú treba spomenúť, je kooperatívny multiplayer až štyroch detvákov. Takže šarvanec sa aj socializuje, a s kamarátmi sa musí skutočne stretnúť doma, žiadne anonymné online hranie.

Ak by sme chceli Disney Universe kritizovať, dalo by sa to, a veľmi pohodlne, každému čo len trocha rozhľadenejšiemu hráčovi, ktorí Disney Universe skúsi, veľmi skoro dôjde, že tvorcovia sa nechali inšpirovať ako LittleBigPlanet, tak Lego hrami, avšak urobilo sa to s vkusom, nejde o bohapustú vykrádačku, ale naozaj iba o inšpiráciu, Lego i LittleBigPlanet totiž nie sú primárne detské hry a tomu zodpovedá ich náročnosť. Disney Universe taká nie je, po odrastenejšom hráčovi ani len nemrká očkom, plne sa sústreďuje na deti. A to sa mi náramne páči, lebo, ako už sme vraveli, ponúknuť deťom dôstojnú zábavu, ktorá nič nepredstiera, na nič sa nehrá a neohuruje prvým plánom, pričom tak maskuje úbohú hrateľnosť, to sa dnes len tak nevidí.

Preto jednoznačne palec hore, ale pozor, len v tom prípade, ak sa ešte na hru viete dívať detskými očami, prípadne je kdesi vo vašom okolí reálne dieťa a vám vadí, že hrá hry, ktoré si ešte nemôže poriadne vychutnať.