Neustále sa zvyšujúce ceny pohonných hmôt vháňajú slzy do očí nejednému aktívnemu vodičovi. Večne hladné tátoše a ich spotreba sa stane v budúcnosti tým najmenším problémom. Nie, že by niekto začal rozdávať benzín za pekný a milý úsmev (čo všetci hráči samozrejme máme, všakže). Štvorkolesových miláčikov totiž budeme nútení vymeniť za kýl člnu a asfaltové cesty za hladinu morí a oceánov.

Postapokalyptické vízie začínajú postupne častejšie vystrkovať svoje rádioaktivitou ožiarené rožky. Nevadí nám to, skôr sa roztopašne tešíme a šibalsky nám žiaria oči. Možno je to úchylka, avšak zničený svet je neuveriteľne lákavou ponukou, ako si vychutnať zážitok na hony vzdialený skutočnosti. Teda veríme, že to tak i ostane. Tentoraz zabudnite na všetky tie Fallouty či Stalkerov. Boj o prežitie sa prenáša na vodnú hladinu.

Vodný svet

Oil Rush je strategickou hrou, ktorá ťaží z lákavého a hrateľného námetu tower defense titulov, príťažlivého námetu - a prečo si to nepriznať aj lákavého technického spracovania. To, že ide o menší projekt neznámych vývojárov (ruských a českých) ešte neznamená automaticky vhodenie hry do košíku so „stánkovými podivnosťami“ za dve Eurá. Oil Rush vás bez väčších problémov zaujme, avšak dopláca na technokratizmus alebo ak chcete, vyzerá omnoho krajšie, než to je v skutočnosti zábavné.

Hrateľnosťou vás neprekvapí: máme tu základne chŕliace jednotky. Nevyberáte si ich, proste sa tam tie lodičky vyrábajú ako o dušu a ak dosiahnete populačný limit na danú stavbu, viac ich z budovy nedostanete až do momentu, kedy niektorú stratíte. Okrem toho môžete tieto budovy ovešať statickými vežami (rôzne druhy + vylepšenia), lodičiek je hneď niekoľko druhov a aby to nebolo málo, dostanete sa i k lietajúcim jednotkám.

Ovládanie celej tejto mašinérie je minimalizované na samotnú hranicu únosnosti. Neovládate totiž jednotky samotné, ale môžete vybrať len štvrtinu, polovicu alebo celú skupinu, ktorá sa nachádza v blízkosti tejto budovy a následne ju poslať k inej budove. Je jedno, či pôjde o vašu výrobňu rýchlych vodných skútrov, rafinériu ropy, alebo protivníkovu základňu. Žiadne iné možnosti nemáte, dokonca ani neurčujete, ktoré z jednotiek budú na čo útočiť, robia to automaticky.

Čierne zlato

Na výrobu jednotiek neobetujete žiadne suroviny, obranné veže už vyžadujú prísun ropy. Tú získavate z rafinérii – a znovu automaticky – no nemôžete im vybudovať obranu vežami, sú potrebné priamo prítomné jednotky. Presúvaním vhodného počtu plavidiel a lietadiel na vhodné pozície bránite svoje územie, prenikáte na súperove a atmosféra tohto konfliktu je založená na mierne rozšírených tower defense princípoch, nie klasického kolotoču real-time stratégií, aj keď čerpá aj z nich.

Napriek jednoduchým pravidlám nemožno povedať, že by bola latka obtiažnosti nastavená nízko. Nesprávne rozhodnutie totiž nepriateľ využije aj tým najjednoduchším spôsobom: početnou prevahou a vie to „uklikať“. Inokedy môžete naopak nezmyselne búšiť na opevnenú základňu bez akéhokoľvek viditeľného náznaku úspechu. Rozdiely jednotiek v pohyblivosti, útočnej sile a samozrejme času potrebného na výrobu vidíte okamžite, no rozhodne neplatí taktika „pošlem na nepriateľa tú najväčšiu jednotku s tým najväčším kanónom“ a niečo bude. Leda trosky vašich jednotiek na morskom dne.

Základné strategické manévre pochopíte dostatočne rýchlo, taktiež budete aktívne využívať bonusy, ktoré najprv musíte „objaviť“. Podobnosť s klasickým „research labom“ zo starších RTS nie je náhodná. Získané body skúseností za zničené nepriateľské jednotky investujete do vylepšenia vlastností strážnych veží, lietadiel či plavidiel. Aby to nebolo málo, môžete pomocou špeciálnych schopností pozdvihnúť morálku jednotiek pri bránení, urýchliť výstavbu veží, pozrieť si na mape miesto zastrené klasickým fog of war a podobne, len ich treba vynájsť.

Nenápadná, nemá kráska

Jediným rozdielom by teda oproti iným titulom podobného razenia mohlo byť technické spracovanie s lepšou integráciou príbehu a celkovej atmosféry do hrania samotného. Prvé sa podarilo na výbornú, to druhé žiaľ ukazuje svoju silu len v náznakoch. Zápletka ako taká je totiž predhodená pred hráča ako kosť psovi. A my sme sa s ňou – podobne ako štvornohý kamarát – popasovali tak rýchlo, že sme si ani nestihli uvedomiť radosť z jej odhaľovania. Nepomáha ani samotný žáner, ktorý automaticky devalvuje pestrosť misií, hoci musíte niekedy v časovom limite vyťažiť istý počet surovín či rýchlo unikať pred nepriateľom. Mapy sú navyše často až príliš fádne.

Videli ste filmový Vodný svet s Costnerom? Trochu starší snímok, ale Oil Rush stavia na podobných základoch: ľudstvo blbne, svet ako taký je v ťahu, ľadovce sa topia a zaplavujú pevninu, zostatky civilizácie prežívajú v provizórnych podmienkach na morskej hladine. A mlátia sa medzi sebou, ako inak, o ropu. Samotná myšlienka absencie pevniny je skvelá, avšak tvorcovia ju hodili za hlavu. Využili ju len k tomu, aby predviedli klady svojho enginu a technológie.

Isteže, máme pred sebou primárne jednoduchšie ladenú stratégiu, kde je prvoradá prístupnosť, no mrzí nás nevyužitý potenciál. Rozprávanie ako také je plytké, v podstate zúfalo patetické a nemusíte ho vôbec vnímať, atmosféra nepriaznivého osudu sa o vás ani neobtrie. Nech je to ako chce, na vrchole zábavnosti tak hru udržiava samotná hrateľnosť. Oproti iným titulom podobného zamerania (napríklad Orcs Must Die!) stráca následne hra nezmyselne na dynamike.

Zviazané ruky

A práve v tom je menší problém: pomerne priškrtená forma ovládania robí zo stratégie odohrávajúcej sa na rozsiahlej ploche mierne umelé dobrodružstvo s obmedzenými možnosťami. Akoby ste mali zviazané ruky, nedostatočnú slobodu – pri sledovaní jednotlivých bojov to pocítite okamžite a neraz by ste vaše virtuálne lode poslali ku dnu aj sami pre ich stupídne nápady. Nie, že by umelá inteligencia ako celok bola nepoužiteľná, no drobné detaily rozhodnú o jedinom: Oil Rush bude pre vás stratégiou, kde sa víťazí kvantitatívnou formou. Všetko, čo máte po ruke, pošlete na nepriateľa.

Uznávame primárne orientovanie na menej náročných hráčov, respektíve hranie, avšak potom zaráža vysoká kvalita technického spracovania. A žiaľ i hardvérových nárokov vzhľadom na to, že Oil Rush skutočne nie je nič pre kancelárske počítače. Ak si hru chcete užiť na plných detailoch so všetkou krásou okolo. Nádherne vymodelovaná a vlniaca sa vodná hladina, spektakulárne výbuchy, časticové efekty, pomerne skvelá fyzika objektov (hojdajúce sa lode na hladine) a aj jednotlivé modely jednotiek sú dostatočným lákadlom, avšak automaticky i záťažou pre hardvér. Prehľadnosť nadovšetko, a preto budete využívať čo najvyššie umiestnenú kameru a nebudete sa zaťažovať aktivovaním filmovej kamery s výrazným zoomom.

Príbeh rozprávaný takmer výhradne textovou formou a statickými obrázkami neurazí. Ozvučenie je na dostatočne vysokej úrovni, aby výbuchy zneli skutočne explozívne a šumiace more upokojujúco. Hudba sa snaží podporiť akciu na obrazovke mixom elektronickej hudby s klasickými nástrojmi. Do absolútne profesionálnej úrovne má hra ďaleko, dabing nepatrí medzi to, by sa dalo vyzdvihnúť, avšak technické spracovanie je dostačujúce. Engine UniGine je skutočne podareným kúskom, mrhanie jeho potenciálu pre tower defense hru však neskryjete.

Nekonečná morská hladina

Okrem kampane pozostávajúcej zo štyroch kapitol nájdete v ponuke i niekoľko samostatne spustiteľných máp (quickmatch), ktoré je možné rozohrať proti AI i živým protihráčom. Tí sú pomerne nedostatkovým tovarom, na druhú stranu sa Oil Rush nestane po dohraní „príbehu“ programom zaberajúcim miesto na HDD. Mapy sú zväčša tradične zrkadlovo orientované, aby mali všetci účastníci morského výletu rovnaké podmienky. Originalitou teda neoslovia.

Oil Rush nie je titulom, pri ktorom by ste denne presedeli 3 - 4 hodinky a s pocitom príjemne stráveného času sa znovu pobrali do skutočného života. Ako odreagovanie ale hra funguje. Niekedy však stráca dynamiku, ktorú by mal tento žáner ponúkať. Je to pekná tower defense hra, snažiaca sa zabaliť jednoduché herné prvky do komplexnejšieho obalu. Žiaľ, nie vždy sa jej to darí a nie vždy je to taká zábava ako s technicky menej náročnejšími a jednoduchšími konkurentmi.