Keď sa nezávislí, neskúsení a finančne limitovaní vývojári - navyše tuto od vedľa, sídliaci za tými veľkými kopcami v Poľsku - pokúšajú vytvoriť hru konkurujúcu tvrdej produkcii gigantov, môže to dopadnúť veľmi zle. Alebo naopak prekvapujúco dobre. Afterfall: Insanity je chvalabohu ten druhý prípad. To, že táto akčná hra z pohľadu tretej osoby pôsobí ako outsider, si všimnete okamžite. Bude vám to často pripomínať i počas samotného hrania. Je tu však malá vec, ktorá chýba mnohým reklamami a očakávaniami hrám. Tie masírujú naše ego pred vydaním, po tvrdej skúsenosti s hraním cítite prázdno. Atmosféra. Nenápadne priťahuje, pokojne opantá hráčove zmysly, hoci vie, že to a tamto mohlo byť spracované lepšie.

Podzemná garzónka

Žáner survival hororov nepatrí medzi pravidelne obohacované, podarených kúskov tu však nájdeme hneď niekoľko. Od série Silent Hill môžeme poukázať napríklad i na dvojdielny Dead Space. Afterfall: Insanity môžeme zaradiť práve do tejto kategórie, pričom neváha odvážne použiť i námet neutešenej budúcnosti zdevastovaného sveta. Spomína tu niekto Fallout alebo Metro 2033?

Výzor hlavného hrdinu vás síce neohromí, no postava psychológa Alberta Tokaja v podzemnom protiatómovom kryte je rozhodne zaujímavou voľbou. Ľudstvo v budúcnosti totiž znovu ukázalo svoju odvrátenú tvár: zbrane hromadného ničenia zlikvidovali všetko živé na zemskom povrchu. Zbytky civilizácie prežívajú v umelo vytvorenom svete. Túto rozprávku už istotne veľmi dobre poznáte a napriek rádioaktívnemu oblaku vznášajúcemu sa nad našimi hlavami tieto svety milujeme.

V podzemnom úkryte to mohla byť idylka. A nuda. Tokaj trpí podivnými snami a najvyšší nadriadený ho vyšle na podivnú misiu. V nižších poschodiach totiž nastali problémy, ktoré by mohol vyriešiť práve Tokaj v sprievode ozbrojených síl. Skromných, navyše sa armáda s cvokármi nemá príliš v láske. Ako sa napokon ukáže, situácia je omnoho horšia. Podivná nákaza robí z ľudí zmutované monštrá, ktoré predvádzajú svoje krvilačné chúťky naplno.

Sila chladných argumentov

Počet nepriateľov nedosahuje závratných výšok, do priamej konfrontácie sa s nimi dostávate postupne, čomu zodpovedá aj arzenál zbraní, ktorý sa spočiatku orientuje výhradne na kontaktné súboje. Rozdelenie podľa rýchlosti útočenia a možného poškodenia nie je žiadnou novinkou a sami veľmi rýchlo zistíte, že kosákom sa síce budete oháňať rýchlejšie ako s požiarnickou sekerou, no tá narobí omnoho väčšiu škodu. Ak sa vám máli, v ponuke máte obrovské kladivo, vodárenskú trubku, hasák. Raj pre všetkých domácich kutilov a chirurgov amatérov.

K strelným zbraniam sa dostanete až časom, avšak vôbec nemusíte svojich chladných miláčikov hneď zahadzovať. Prestrelky totiž nemajú potrebné čaro, súboje sú animálne práve vďaka nutnosti nechať zmutovanú potvorku dobehnúť priamo k vám. Toto však vieme už od staršieho Condemned. Poctivo ťaživá atmosféra však zostáva zachovaná: ak aj začne mierne upadať, dostane sa na klasickú nemocnicu, kde sa všetko zvrtlo alebo zistíte, že ste na návšteve u kanibalov.

Temné priestory prevažne industriálneho charakteru majú správne depresívnu atmosféru, pričom k napätiu prispieva i ozvučenie okolia. Napriek ambíciám Afterfall: Insanity príliš hororovou hrou nie je – opakujúce sa momenty totiž postupom času neprekvapia. Ťahúňom je samotné prostredie, pričom práve to nie je rozlohou obrovské, no dokáže i na menšom priestranstve vynikajúco pripraviť atmosféru nie strachu z krvavého masakru, ale niečoho nepríjemného, čo visí vo vzduchu. A ono to príde: nenaskočíte na stoličke, no prostredím budete prechádzať nervózne a prezieravo.

Samotné napredovanie je striktne lineárne, aktivovaním spínačov si otvárate dvere vedúce do ďalšieho pomerne jednoduchého bludiska s jediným možným východom. Neprišlo nám to vôbec obmedzujúce, neustále bolo na čo pozerať. Postupne sa samozrejme vývojári nevyhli rôznym klišé, takže sa nákaza rozšíri, Albert príde na pomerne zaujímavé spiknutie a napokon sa pozrie i na povrch samotnej planéty, kde to už tvorcovia začnú trochu preháňať, rozprávanie príbehu nemá potrebnú vnútornú silu, ale čert to ber.

Slama trčiaca z nohavíc

Trochu nás sklamalo ovládanie. Prišlo nám až príliš ťažkopádne, čo sa prejavovalo hlavne pri súbojoch. Nie, že by boli náročné, avšak niekedy jednoducho neviete koľká bije, zasekávate sa aj o malé prekážky, pri útoku viacerých nepriateľov je to obrovský chaos. Lepšie mohlo byť vymyslená zmena zbrane. V jeden moment môžete držať malú pištoľ a väčšiu zbraň (brokovnica, automat) a kontaktnú zbraň. Ak však prepnete na strelnú zbraň, postava automaticky zahodí kontaktnú. Isto, sekeru do vrecka len tak nestrčíte, no následné šaškovanie s hľadaním obľúbeného vercajku kdesi na zemi nie je práve najzábavnejšie.

Technické spracovanie nie je až tak výrazné a chýba mu viac epických efektov, avšak len grafika nerobí z Afterfall pozerateľné divadielko. Sklamanie by sa dostaviť nemalo u nikoho, trochu nemotorne vyzerá pohyb ostatných postáv, avšak nie je to nič vyslovene negatívne. Nie je prekvapením, že kvalita dabingu je skôr amatérska a pripomína filmy na VHS-kách spred pekných pár rokov. Napriek tomu sú dialógy napísané zaujímavo a oplatí sa ich ak nie počúvať, tak aspoň čítať.

Potešia pomerne jednoduché logické rébusy, kedy musíte hackovať konzoly pri dverách (hádate správnu kombináciu tlačidiel), presúvať chladiacu zmes do prehriatych reaktorov a podobne. Nie je to nič zložité, skôr príjemné spestrenie. Škoda len použitia QTE, malo to byť vzrušujúce a napínavé, výsledok je skôr frustrujúci a nudný. Budete unikať pred vozidlom ako v starom Crash Bandicootovi, uhýbať sa padajúcim kontajnerom a podobne.

Konečné zúčtovanie

Afterfall: Insanity nevyzerá ako epická hra a má do nej ďaleko. Prihliadnuc na to, že ide o dlhoročnú prácu amatérskych vývojárov však musíme prižmúriť nad konečným výsledkom aspoň jedno oko. Nie preto, že sa tu niekto skutočne snažil, ale z jednoduchého dôvodu: hra vás dokáže chytiť a prinúti hrať ďalej, aby ste zistili, ako je to ďalej s príbehom, za čím sa vôbec náš hlavný hrdina ženie. Toto svojské, vnútorné čaro chýba mnohým AAA projektom, ktoré môžu byť pompézne, propagované ako o dušu, no vo vnútri prázdne a atmosférou ploché. Afterfall: Insanity ukazuje dobre napísaným príbehom a správnym dávkovaním nových dojmov svoju vnútornú krásu. Nie je to nič, na čo by ste spomínali i o rok, no ako víkendová zábava to celkom ujde. Škoda len tej vyššej ceny.