O HD verzii EA tenisu sa hovorilo už pred niekoľkými rokmi, po launchi zaujímavého prvého dielu Gran Slam Tennis sa však doslova po ňom zľahla zem. Jednotka pritom bola veľmi dobrá športová ukážka, ktorá žmýkala aj možnosti (nakoniec málo využitej periférie) WiiMotionPlus za účelom predvádzania širokej škály top spin, slice či lob úderov. Bol to podstatne sofistikovanejší tenis ako základná disciplína vo Wii Sports a ako launch titul pre MotionPlus si vypýtal aj kus pozornosti. Snaha priniesť hneď HD diely sa však citeľne posunula; strategicky si počkala na nové pohybové periférie, aby kvalitný zážitok ponúkla zas.

Na začiatok jeden podstatný rozdiel medzi HD verziami – testovaná PS3 verzia podporuje Move, dokonca oba ovládače a X360 svoju podporu Kinectu oželel (Osobne to nepovažujem za mínus, keďže Kinect Sports Season Two jasne ukázali, že tenis sa na Kinecte prakticky nedá hrať.) Na HD trhu je aktuálne jediný titul, s ktorým na PS3 môže novinka súperiť – kvalitný Top Spin 4 rovnako s kompletnou Move podporou a viacerými devízami (arkádový Virtua Tennis 4 sa s nimi porovnávať veľmi nedá).

Skusmo sa vrhám na Grand Slam Tennis 2 v „milej“ dvojhre Nadala a Djokoviča. Môj Rafa nedostal veľa šancí, súper ho vyprášil rýchlo. Prekvapilo ma neskutočné tempo a potreba pohybu, teda klasicky musím kapitulovať do tenisovej akadémie. Tu sa už venujem štyrom druhom aktivít a rôznym úderom. Je to užitočná seansa, kde sa predovšetkým zoznamujem s možnosťami Move (úprimne, inak ako s Move či WiiRemote už tenis hrať nechcem). Napríklad podávanie má viacero možností – nestačí si len vyhodiť loptičku a udrieť. Existujú viaceré štýly a kľúčovým atribútom je sila, ktorú sa snažíte zvládať a umiestniť podanie na určité miesto na kurte, ktoré by zaručilo eso. Fakt je, že v žiadnej inej tenisovej hre nepadá toľko es (či z vašej alebo súperovej strany) ako v Grand Slam Tennise, na druhej strane je občasná roztrasenosť sily hráča na škodu, lebo aj dvojchyby sa dokážu objaviť – a v najhoršom čase.

Tenisová akadémia vás neučí len podávať, pri hraní s Move sa núka celá škála ďalších pohybov. Je tu celkom prekvapivé, že na obyčajný úder stačí švihnúť rukou – žiadne zbesilé mávanie či nasmerovanie loptičky. Kvalitný return sa dá odohrať ladným švihom, ale dlho vám prirodzene nevystačí. Systém sa priamo sústredí na možnosti lobov, slice či top spin úderov a využíva tradične kombinácie pohybu a aj stlačených tlačidiel. Dáva však zmysel – na lob stačí podobrať loptičku v priestore a držať tlačidlo. Je rozhodne ľahšie stráviť 30 či 45 minút v tenisovej akadémii, ako sa nechať znova poraziť za pár minút. V samotnom zápase sa treba pripraviť na rýchlejšie tempo a poriadne smerovanie úderov – neoplatí sa púšťať súperov na sieť, väčšina vás zmetie za pár úderov, zraniteľnejší sú v poli či na základnej čiare. Vašou úlohou je naučiť sa smerovať loptičky – na tomto neskutočne bazíruje aj tréning, nestačí vedieť zahrať loptičku správnym typom úderu, cez tutoriál sa prehryziete, až keď budete vedieť zahrať i smer.

Alternatívna ovládacia schéma (na X360 jediná) vedie cez prepracované ovládanie pravej analógovej páčky. EA Sports ju už skúšalo v NHL i Fight Night a teraz ju namapovalo na ďalší šport. Každý smer páčky sa stará o iný typ úderu a hoci to nie je úplne intuitívne riešenie, nájde si pár nadšencov. Ostatní budú veriť skôr tradičným tlačidlám, aby dokázali vhodne umiestňovať loby či padáčiky. Prepínanie ovládacích schém je hneď k dispozícii, medzi nimi sa slobodno rozhodovať aj pre jednotlivé zápasy.

Či beriete do rúk Move alebo gamepad, čaká vás nádherná tenisová simulácia. Dynamická, výborne zostrihaná (ESPN logo sa vám vryje do pamäti za dva zápasy). Grafický engine sa stará o starostlivé zobrazovanie fyziogonómie postáv, ich jednotlivých čŕt. Ženské hrdinky majú občas aj svoj pôvab, nie sú to iba skopírované modely chlapov so ženskými textúrami. Výborne prepracovaný je komentár Pata Casha a Johna McEnroa, ktorí komentujú zásadné momenty v hre a ich repliky sú vhodne napasované na aktuálne dianie. McEnroe je aj váš sprievodca v tenisovej akadémii, pripravte sa na častú kritiku.

Obsahová stránka ponúka klasické EA Sports menu, z ktorého sa možno vybrať do rýchlych hier alebo vlastných turnajov. Skúšať možno dvojhru, štvorhru i multiplayer. Ale najlepšie zážitky čakajú v tzv. Historických momentoch a móde Kariéry. Historické momenty sú rozdelené do piatich kategórií, ich pointa je však jasná – vrátiť sa v čase k slávnym zápasom a zvrátiť ich, resp. potvrdiť známy výsledok. Je to vítané osvieženie, pretože tieto zápasy nehráte od začiatku; niekedy vás hodí hra do setu za stavu 2:1 a stačí ho vyhrať, no aj to je niekedy nesmierne ťažké. Iná vec je otáčať celé zápasy a nepriaznivé výsledky, pri takých hrách nečakajte ideálny prechod hrou, skôr si ich niekoľkokrát zopakujete a sami identifikujete taktiku na Tildenove gemy či iné kľúčové momenty pre víťazstvo. Delenie historických momentov nie je samoúčelné, každá kategória obsahuje hry ohodnotené určitým počtom bodov a na odohranie starších alebo najvýznamnejších zápasov musíte najprv odohrať potrebné množstvo. Tento mód vás prekvapivo zabaví na dobrých 10-15 hodín, možno aj viac.

Napokon je tu ústredný mód Kariéry. Podľa očakávaní ponúka grandslamové turnaje, a to všetky štyri, čo v hernej verzii vyzerá ako výnimka. Konečne možno hrať oficiálny Wimbledon, čo doteraz nebolo možné a hráči sa naháňali na iných trávnatých akciách. Štvorica licencovaných hlavných podujatí tvorí kostru kampane pre jedného hráča, ktorá trvá desať herných rokov. Každý rok vás čaká svätá štvorica a pred grandslamom sa môžete zúčastniť na menších turnajoch, tréningových zápasov či exhibíciách, kde získate trošku skúseností. Variabilita doplnkových aktivít nie je zlá, ale na Top Spin 4 s rozsiahlou kampaňou a desiatkami turnajov rozdelených do viacerých kategórií nemá. Navyše, tu rýchlo zistíte, že z turnajov sa núkajú iba štyri veľké a štyri malé. A každý rok sa opakujú tie isté podujatia, čo nie je veľkou motiváciou pre dlhotrvajúce hranie. Top Spin 4 mal toľko turnajov, že ste často museli nejaký oželieť a čakal vás o rok – ale tu ich je tak málo, že na siahodlhé voľby niet času. Preto má Kariéra na hráča pripravenú inú finesu: každý rok sa zvýši obtiažnosť. Zatiaľ čo prvý rok je ľahučký, druhý vás tlačí medzi amatérov, tretí medzi profesionálov a od štvrtého ste superstar. Každý rok máte plniť dané úlohy ako dvesto volejov či dostať sa do semifinále s Williamskou a pod. Motivácia hrať teda je, celú pestrú paletu kampane z iných hier však alternuje ťažšie.

Grand Slam Tennis 2 má 23 licencovaných hráčov s parádnym využitím. Každý z nich na vás skúša tie staré známe triky a aj s ním sa neoplatí hrať inak. Ak je niekto špecialista na sieti, darmo mu odopriete prechody zo základnej čiary. Sampras, Murray či Djokovič skúšajú osvedčené fintičky a ich štatistiky v menu neklamú, nemá zmysel meniť ich štýl hry. Mimochodom, hráčky sú politicky nekorektné zastúpené iba v počte osem, zatiaľ čo borcov-tenistov nájdete pätnásť.

Drobné problémy bokom, Grand Slam Tennis 2 sa výborne hrá a od čias Top Spin 4 tu nebol iný šport na Move, ktorý by ma donútil zmeniť športový disk v mechanike. Po jedenástich mesiacoch teda celkom padne vhod iná hra – dynamickejšia, graficky i zvukovo parádna, akurát s menšou kampaňou. Historické zápasy a solídny raster však zabezpečí desiatky hodín kvalitného tenisu.