Nenápadnou hrou kombinujúcou padanie blokov z Tetrisu s pestrou zvukovou kulisou reagujúcou na každý jeden pohyb položili Q Entertainment základy logickému rýchliku tak zásadného, že patrí medzi klenoty PSP. Od svojho debutu preklenula Lumines svoju rodnú platformu, prešla HD remakmi, aby sa vrátila domov, na prenosný herný systém a poprela to, čo som v úvode napísal. Lumines: Electronic Symphony nie je vôbec nenápadná, ale magneticky príťažlivá pre dokonalú symbiózu toho, čo robíte a čo sa deje na displeji.

Zachováva si všetky črty a dokonca aj väčšinu módov, ktoré robili predchodcov tak návykových, ale vďaka vyššiemu výkonu sa mohli autori doslova odtrhnúť z reťaze a každý jeden skin (grafickú tému a zvukovú banku) vyšperkovať toľkými vrstvami a animáciami, že mnohým sa zatočí hlava a príde nevoľno. Bloky sú teraz plastickejšie, pulzujú farbami, menia sa, odrážajú svetlo, lesknú sa, podľa čoho ľahko identifikujete, či sú z plastu, skla, ľadu alebo kovu. Z pozadí zmizli streamované videoklipy, nahradili ich obrazy a meniace sa vrstvy, medzi ktorými sú vtlačené ako bilboardy veľké tabule o dosiahnutom kombe či bodovom bonuse.

Vizuál je paralyzujúci a keď si nasadíte poriadne slúchadlá, je ťažké povedať záplave blokov nie. Q Entertainment povyberali neznámych elektronických interprétov (samozrejme, že zaznejú aj hity od Prodigy či Chemical Brothers) a ušili im na mieru celé skiny, ktoré sa tentoraz menia tak plynulo, že niekedy si ani nestačíte všimnúť, kedy došlo k zmene. Nosný režim Voyage je tvorený 33 skinmi a už nie je delený do tried. S jednou úrovňou obtiažnosti otočíte všetky skiny na jedno posedenie za 2 hodiny a všetky témy máte pomerne skoro odomknuté.

To je aj jeden z najväčších problémov Electronic Symphony, odpadá učenie sa trikov, ako skladať kocky do obrazcov pre čo najväčšie kombo a prekonávanie vyšších tried, kde každý nový skin znamenal drobné víťazstvo. Autori neobmedzili iba Voyage, ale úplne vypustili Puzzle mód, kde ste kedysi skladali obrazce. Nahradil ho režim Master, kde v piatich zónach čistíte presne určený počet kociek. V ponuke nájdete aj časovky Stopwatch sledované rebríčkami a hru proti súperovi cez Ad-hoc. Chýba však súperenie s AI alebo online.

Z predchodcov si do Electronic Symphony našlo cestu aj vytváranie vlastných playlistov z odomknutých skinov, ale chýba ich zdieľanie, resp. darovanie cez Near, ktorý podporuje iba výmenu odomknutých skinov a avatarov. Čo je na jednej strane milé, ale zbytočné, keďže všetok obsah máte na pomery Lumines pomerne skoro odomknutý. Online komponent nie je tak prepracovaný ako by si zaslúžil, a i keď máte čo robiť aj sami, mohlo toho byť podstatne viac. Dokonca aj trofejí je ako maku. Jednou zo zaujímavostí je mazanie World Block, čo je obrovská kocka, z ktorej hráči ukrajujú uploadovaním výsledkov z hrania Lumines. Koľko blokov vymažete v hre, toľko ubudne aj z monštra.

Lumines Electronic Symphony sa tvári, že sa príliš nezmenila, čo je len dobre, ale na malé zlepšováky tu a tam narazíte. Keďže bloky majú vždy len dve farby, existuje špeciálna, ktorá maže iba jednu z nich. Teraz ju stačí položiť na rovnaký diel a všetky ostatné, ktoré spája, sa zmažú. Novým blokom je aj Náhoda, tá zase všetky v okolí úplne náhodne premení a prehodí farby. Predstavuje riziko, ak už máte plochu zaplnenú, ale často vás zachráni od obrazovky Game Over.

No a potom sú tu Avatari, už tu nie sú iba na efekt, ale ich estetický účel bol doplnený o aktívne schopnosti delené medzi sólo hru a duely. Aktivovaním zastavíte časovú os, privoláte si špeciálny blok, zmeníte nasledujúce tri na jednofarebné, oponentovi môžete zakázať otáčať bloky alebo mu to sťažíte a budú rotovať náhodne. Avatarov odomykáte postupným hraním a levelovaním svojho profilu, dajú sa meniť pred každou hrou a ich schopnosti môžete používať opakovane, stačí ich len nabiť ťukaním na zadný panel alebo mazaním padajúcich blokov.

V čom je Lumines Electronic Symphony nenápadná, sú práve tie drobné zmeny v návykovej formule. Nemajú zásadný vplyv, ale ich sviežosť oceníte pri dlhých hrách. Magnetická a hlavne nekonečná hrateľnosť zostala do bodky zachovaná a osobne ma trápi iba jedna z vecí, že mohla byť o kúsok ťažšia a skinov aspoň o polovicu viac. To sú však sny ortodoxného fanúšika. V Lumines mám nahrané stovky hodín a od roku 2006 som ju pravidelne hrával až doteraz. Našla však premožiteľa a je ním Electronic Symphony. Patrí do kategórie hier, ktoré sa nedajú vypnúť a ku ktorým sa opakovane vraciate, i keď už máte všetko prejdené.