Málokto vie, kedy a kde séria Mario Party vlastne začala. A že svojho času dokázala vyprodukovať pomaly viac pokračovaní ako Call of Duty v súčasnej generácii konzol. Pre úplnú informáciu: Mario Party začala na Nintende N64 v roku 1999 a prvých sedem dielov vychádzalo v ročnom odstupe – tri na N64 a štyri na GameCube. Nasledovala krátka pauza, Mario Party 8 v roku 2007 a až teraz po piatich rokoch sa o slovo hlási deviatka. Nie je paradox, že na najúspešnej konzole čakalo Nintendo pol dekády a nechŕlilo nové diely? Je, a platí, že o rodinnú zábavu sa starali iné tituly a teraz prišiel Mario zachrániť časť predajov.

Mario Party je vo svojom základe spoločenská hra. Deviaty diel je hrateľný vďaka zahrnutiu menšej kampane aj sólo, ale sila spočíva v cca 45-minútových partičkách, kde sa dvaja až štyria hráči snažia pohybovať po hernej ploche pripomínajúcej klasickú hru s políčkami a la Človeče, nezlob sa. Zahrnuté sú aj notoricky známe hody kockou určujúce pohyb po ploche. Hráči si na začiatku partičky volia reprezentujúce postavy z Mario univerza i poradie, v ktorom budú hádzať. Potom sa všetci nalodia do titulnej káry, čo ich vezie po hrateľnej ploche – na rozdiel od iných spoločenských hier je teda postup spoločný v rámci pozícií a snažíte sa uhrať čo najviac bodov šikovnými hodmi a vyhrávaním minihier. Keď jeden hráč hodí príliš vysoké číslo (5/6), zatiaľ čo ste dúfali v nižší počet, aby ste uchmatli bonus, máte smolu. Primárnym cieľom nie je iba pohybovať sa po ploche a prísť čo najskôr do cieľa – keďže putujete spoločne, vašou úlohou je hrať za seba a zozbierať čo najväčší počet mini hviezdičiek. Tie sú síce porozhadzované po hernej ploche, no na ich zisk sa potrebujete dostať do ich blízkosti i hodiť ten správny počet bodov na kocke. Čo ide často pomerne ťažko, najmä keď sa na rad dostanete raz za čas.

Na ploche sa navyše objavujú aj ďalšie elementy: fialové hviezdy vám nedajú hviezdičky, ale berú ich späť, bonusové trubice vedľa cestičky vás prenesú do podzemnej úrovne, kde stačí hodiť kockou, aby ste získali pár bonusových hviezd a nechýbajú ani väčšie extra časti hernej plochy. Napríklad jedna ma preniesla na samostatný ostrov, kde som si mohol vybrať, či chcem hádzať prvý alebo druhý a cieľom bolo dostať sa na vrchol. Našťastie som hádzal tak, že vždy som stúpil na políčko, kedy som mohol ísť hádzať znova a za šesť hodov som sa dostal na vrchol k desiatim hviezdam a súper si ani nepípol.

Do diania sa dostávajú i titulné minihry a párty zložka. Minihier je viac ako 80, čo je solídny počet – ale počkajte na ich obsah a ostanete prekvapení. V drvivej väčšine prípadov sú ešte jednoduchšie ako všetko, čo ste hrali vo Wii Party či Raving Rabbids. Nintendo tu nemilosrdne okresalo kopu minihier na jeden-dva ťahy: niekedy si stačí zvoliť jedným klikom postavu a tá urobí pohyb, inokedy dva razy zamávate Wiimotom na odrazenie lopty v hre a maximálnou snahou je asi 15-sekundová arkáda, kde sa štveráte so svojou postavičkou na obláčiky nahor a skáčete po plošinkách. Nájdete tu všelijaké typy arkád: preteky, behačky a potom zrazu mlátite niečo po hlave alebo sa snažíte udrieť sekerou po dreve na polienku. Úprimne, viac sa budete niekedy čudovať nad jednoduchosťou minihier a množstvom náhod, ktoré sa majú stať, aby ste vyhrali ako nad samotnými hrami.

Dianie však na rozdiel od minulých dielov osviežujú bossovia – šesť (plus bonusová) herných máp má okrem štandardných a bonusových políčok aj dve miesta vyhradené pre bossov a to sú najdlhšie časti hry, na ktoré narazíte. Súboj s bossom je väčšia partička, zväčša sa pohybuje po ploche a vy sa stále snažíte uberať ho o silu, či už strieľaním z kanónov, alebo priamym skákaním po tele. Popritom sa po ploche premávajú aj ďalší nepriatelia, čo zväčša zavadzajú a oberajú vás o čas či sústredenosť.

Pomer hrania na ploche spoločenskej hry oproti minihrám je pomerne výrazný, cca 60% času trávite na ploche, kde sa snažíte hádzať a postupne získavate aj rôzne fintičky pri hodoch. Niekedy získate aj špeciálne kocky, ktoré napríklad hádžu iba vybrané čísla: fialová hodí iba vysoké čísla (4-5-6), zelená zase nižšie (1-2-3) a dokonca sú tu aj spomaľovače ako 0-1. Hráč môže také bonusové kocky mať ale iba tri, takže si starostlivo treba zvážiť, ktoré si nechať. Platí to najmä pre finálne časti herných plôch, kde sa Bowser snaží okoreniť dianie amnohé herné plôšky pred cieľovou rovinou skrátka zmení na nebezpečné. Tu vám ukradne hviezdy (čo je pech pred koncom) alebo vás pošle do obrátenej minihry, kde cieľom nie je vyhrať, ale schválne prehrať a za to vás čakajú hviezdičky.

Prítomnosť bossov solídne okorení hrateľnosť, či už ich súboje alebo neplecha na hernej ploche, lebo sa odohrávajú zväčša v závere hernej plochy a tu ide o všetko. Ak prídete s náskokom 20 hviezdičiek, ešte stále nemáte vyhrané, lebo príde jedna-dve obrátené minihry a zrazu o 20 vyhráva súper a nie vy. A potom sa doplazíte do cieľovej roviny a čaká vás finálny súčet. Každú hernú plochu prirodzene vyhrá hráč s najvyšším počtom hviezdičiek, aj keď pri zúčtovaní sa ešte dá získať aj pár bonusových – za najviac odohraných minihier, braní hviezdičiek z plochy atď. No ak nemáte veľa nahraného z poľa, bonus či dva vás k víťazstvu nedostanú.

A to je pre Mario Party 9 všetko. Tucet hrdinov si to rozdá s tuctom bossov na poltucte herných plôch, no herné pravidlá ostávajú približne rovnaké. Prostredia vyzerajú inak, ale cieľ je rovnaký. Príbeh je aj načrtnutý, ale od Mario dejov sa veľmi nelíši: Bowser útočí, hrdinovia bojujú a za pár hodín ste aj tak na konci. Prirodzene, hra najviac zaujme multiplayerom, kde je zábavná, ale určite sa netreba sústrediť na minihry, ale na dianie na ploche. Grafika je priemerná, veľa získa vďaka typickému hravému Mario štýlu a zvukové efekty sú absolútna klasika.

Prekvapivo sa teda zabavíte a po množstve minihier je tu trošku odlišná hra, kde sa dá zaoberať ešte aj strategickejšou časťou. Nie je to investorská záležitosť a la Boom Street, ale ani bežné poskakovanie pred Wii. Zmena herného konceptu je skôr zjednodušená (zber hviezdičiek vs. minulý zber mincí a až nasledovná kúpa trblietavých predmetov), ale dobre poskladaná a v žánri funguje dobre. Ale nečakajte príval nových skvelých minihier, skôr klasickú spoločenskú hru.