Voda nie je živlom, ktorý by vo virtuálnych dobrodružstvách zohrával dôležitú úlohu. Ak sa predsa len vývojári rozhodnú dať tejto čírej tekutine väčší priestor, nadšene do nej skáčeme. Veď si spomeňme napríklad na taký podmorský svet v BioShocku a úplne zle nám nebolo ani v klaustrofobickej Hydrophobii.

Ako už istotne tušíte, nebude Deep Black Reloaded priezračne čistou bystrinkou, v ktorej by odhaľovala svoje kypré vnady krásna dievčina. Pôvodne to vyzeralo celkom k svetu: neďaleká budúcnosť, v ktorej sa jednotlivé národy spojili do aliancií, aby mohli – veď ako inak – proti sebe efektívnejšie bojovať. Pierce, hlavný hrdina tohto vlhkého snu všetkých masochistov, je špecialista v ešte špeciálnejšom obleku, ktorý je vyslaný na tú najšpeciálnejšiu misiu: zachrániť rukojemníkov držaných nepriateľom.

Zvrtne sa to, príde na špionáž, trochu toho zákerného klamstva, intrigy a chýbať nesmie ani terorizmus. Možno to ale ani nezaznamenáte, pretože zápletka je podávaná neuveriteľne nezáživným spôsobom. Hovory cez vysielačku mali šmrnc v Metal Gear Solid, no Deep Black Reloaded predvádza nielen patetickú jazdu samým klišé, ale aj stupidity. Ani neprekvapí, že postavy medzi sebou komunikujú neuveriteľne umelo, akoby dabingoví herci len čítali vety. Animované sekvencie v engine hry sú tu len preto, aby ste sledovali, ako vie hlavný hrdina niekam kráčať. Príbeh vás jednoducho nemá prečo chytiť.

Deep Black Reloaded je akčná hra z pohľadu tretej osoby, ktorej hrateľnosť je založená na dobre známom krytí sa za prekážky. Na suchu teda pobehujete lineárnou trasou (odomknuté sú len jediné dvere, priechody sú zatarasené a podobne), nesmiete príliš vystrkovať nos spoza umelo vytvorených bariér, pretože červené fľaky na obrazovke neveštia nikdy nič dobré. Poznáte to z Gears of War a tisícky ďalších akčných hier, avšak tieto nezabudnuteľné strieľačky na rozdiel od Deep Black Reloaded aj majú čo ponúknuť.

Prostredia sú neuveriteľne monotónne, architektúra úrovní jednoduchá až strohá, predmety sa neustále opakujú, fyzikálny engine tu žiaden nenájdete a grafická karta sa vám zo zimného spánku určite nepreberie. Nevýrazný príbeh tak podporuje i grafika. Tá si žiaľ kráča ruka v ruke s hrateľnosťou. Skutočne sa od vás nečaká nič iné, než že prídete do miestnosti, dobehnete k prekážke, za ktorú sa ukryjete, a rad za radom budete strieľať po nepriateľoch. Je ich len niekoľko druhov: na obyčajných vojakov stačí headshot, ostatní potrebujú výrazne viac a miniete na nich nejeden zásobník. Pestrosťou sa nemôže pochváliť ani arzenál zbraní, v ktorom nájdete tradičné kúsky ako automat či brokovnica, siahnete si i na elektrickú pušku alebo sniperku.

Spomínané pasáže vo vode sa v hre nachádzajú v pomere 1:4. Príjemne navnadia hneď na začiatku, avšak neskôr zistíte, že ide len o zakrývanie nemohúcnosti zo strany dizajnéra, ktorý nedokázal rozvinúť zaujímavý nápad. Voda je len akýmsi spojivom medzi akciou na suchu. Občas na vás zaútočia míny alebo iné robotické beštie. Hrateľnosť to v žiadnom prípade nedvíha. Logické rébusy sú primitívne a nudiť nás začali takmer okamžite. Harpúnou otvoriť mreže na druhej strane, prípadne aktivovanie tlačidla na súši, aby stúpla hladina vody a vy ste mohli odplávať ďalej? To je všetko? Atmosféra pod vodou je zábavná len zo začiatku, kedy je vidieť snahu zaujať.

Deep BlackReloaded je rozdelená do piatich aktov, pričom za aspoň mierne nadpriemerné môžeme považovať len prvé dva. Na začiatku sa zoznámite s hrou, druhý vás vyhodí na podmorskej stanici, kde sa to len tak hemží robotmi a následne hrateľnosť upadá do monotónnosti a frustrácie. Už len cover systém je zvolený zúfalo: ak sa chcete za prekážku ukryť, musíte sa k nej postaviť kolmo, podobne je to i pri súbojoch na kontaktnú vzdialenosť. Ak do vás nepriateľ kope zboku, po dvoch sekundách zomriete, hoci olova od nepriateľov vydržíte omnoho viac. Často zomriete nečakane pri postupe vpred, útok totiž nečakáte alebo z úkrytu nemáte šancu pri strieľajúcej presile čokoľvek trafiť.

Zúfalé „Prečo sa to sakra stalo?“ budete opakovať príliš často. To, že mŕtvoly vo vode klesajú na dno, môžeme ignorovať a mávneme rukou i nad sťahovaním nepriateľov do vody harpúnou skrz prekážky, cez ktoré prejdú, akoby sa nič nestalo. Už sme spomenuli toporný cover systém, ktorému sekunduje mierne zasekávanie sa a tým pádom i sťažené ovládanie v niektorých situáciách. Nie je to však nič oproti umelej debilite, ktorú vývojári nazvali inteligenciou. Kooperácia žiadna, ich jedinou taktikou je ukrývanie sa za prekážkami a pravidelné vystrkovanie sa.

Sú neuveriteľne presní a nekompromisní. A kričia na svojich kamarátov, ktorí už žiaľ ležia všetci mŕtvi: „Mením zásobník, kryte ma!“ Hráč spozornie, či tu náhodou niekto ešte nie je. Prídu zábavnejšie hlášky a zvyknete si i na ich smrtiaci chrapot a výkriky. Asi tak sekundu-dve potom, ako ich nemilosrdne zastrelíte. Na druhú stranu to je celkom príjemná indícia, že sú skutočne mŕtvi. Nemuseli by ste to ani zistiť, hudba totiž nie je dynamická. Krátka skladba musí dohrať do konca a liezť vám na nervy svojou „napínavosťou“ – takže vás z nej napína. A je úplne jedno, že vrcholí v momente, kedy sa prechádzate popri mŕtvych telách nepriateľov.

Náročnosť je vysoká, avšak niekedy až zbytočne a hráč netuší, prečo sa tak stalo. Checkpointy na ukladanie pozície sú zvolené často neuveriteľne hlúpo. Sú od seba pomerne vzdialené a nevadilo by to, aspoň je hranie výzvou. Lenže ak protivníci vydržia až príliš mnoho, nech sú akokoľvek tupí, ich zneškodnenie zaberie čas. Pri presile, ktorej takmer vždy čelíte, ide o kontraproduktívne rozhodnutie a zbytočne zomierate. Pohyb po úrovniach je značne obmedzený, čo dokumentuje napríklad začiatok druhého aktu, kde sa musíte postaviť obrovskému krabovi-robotovi. V pomerne úzkej miestnosti. Tu prídete na platnú taktiku: obiehanie okolo stĺpu vám zaručí ochranu i možnosť krátko zaútočiť.

Hranie Deep Black Reloaded je ako za trest. Spočiatku vám ani nevadí, že máte rozohrané Mass Effect 3, pretože všetky tromfy ruskí vývojári vytiahli okamžite na stôl. Malý nenápadný projekt, ktorý sa neuchytil na konzolách. Nastupujúca frustrácia, monotónnosť a znechutenie lineárnou hrateľnosťou vás otrávia. Atmosféra vyprchá po dvoch hodinách hrania a následne si začnete vážiť i priemerné hry.