Každý večer som dlhé minúty čakal, kým sa nahrala do pamäte a než sa objavila úvodná obrazovka s výberom počtu hráčov, bolo rozhodnuté, ktorému joysticku s červeným tlačítkom zakrútim krkom tentoraz. S autofire alebo bez. Nepamätám si, koľko dní som potreboval, aby som sa dostal na jej koniec, bola to láska na prvý pohľad. Slayer bola nemožná hra. Levely vyžadovali milimetrovú presnosť a znalosti, kde sa čo objaví. Keď padol posledný boss boli tie kopance do C64, hádzanie joystickom a slzy od nervov vykúpené neuveriteľnou satisfakciou.

Dnes táto hra od Rack-It pôsobí ako výsmech žánru, i keď aj teraz by vás dokázala potrápiť. Svoje vedel aj Theodore Reiker, ktorý si želal vytvoriť najlepšiu raketkovinu, no súčasne si uvedomoval, že shoot'em up sú hlboko zakorenené v Japonsku a bez pomoci sa nezaobíde. Snáď osud chcel, aby sa stretol so Sudom 51. Predvedený koncept sa výstrednému vývojárovi natoľko zapáčil, že od toho momentu bola ruka v rukáve. Maďarské štúdio Digital Reality, ktoré malo do vtedy na triku iba real-time stratégie (D-Day, Imperium Galactica), zrazu od augusta 2010 začína robiť v kooperácii s Grasshopper Manufacture na čistokrvnej automatovke Sine Mora! A to nie je všetko, vďaka kontaktom bol do projektu zainteresovaný aj Akira Yamaoka.

Sine Mora má v sebe to, čo znamená zapísať sa na prvú priečku do rebríčka. Je ťažká, neodpustiteľná, ale nie nehrateľná a už vôbec nie nedostupná. Ako automatovka si udržuje svoju hrdosť, nedá vám zadarmo žiaden level ani boss nepadne len tak bez straty života, je ju však možné dohrať a to aj vtedy, ak je obrazovka plná vystrelených projektilov a hovoríte si, tak toto sa nedá prežiť. Sine Mora zaplní scénu tak rýchlo, že sa nestačíte dívať na ohňostroj, ktorý rozpáta jeden chrlič alebo raketky vypúšťajúce explodujúce guličky. Pohybovať sa v sťahujúcej sa sieti smrti chce poriadne reflexy a ak nechcete prísť o život, tak aj znalosť, odkiaľ čo priletí a v akom počte.

Stará škola je zastúpená tak ako sa na automatovku sluší a patrí. Zopár kreditov na dokončenie príbehu, žiadne Continues počas súbojov s bossmi (ale pekne od začiatku), ponižujúca obtiažnosť Hard a séria módov, v ktorých môžete do odpadnutia naháňať skóre, pretože na svet je vždy niekto lepší ako vy. Na druhej strane, obsahuje checkpointy a šikovne integrované nové prvky, ktoré menia pohľad na ničenie nepriateľov a celých vĺn protivníkov.

V Sine Mora je životom čas. Čas je život, čas hrá rolu aj v príbehu, kde sa trojica hrdinov snaží dosiahnuť svojho cieľa aj cestovaním do minulosti. Prepletené tri príbehy sú však prerozprávané na jeho škodu bielym textom na čiernom pozadí a strohou rádiokomunikáciou v maďarčine. Každá jedna zo siedmych úrovní (rozdelná na dve časti A a B) je obmedzená striktným časovým limitom. Predlžuje sa každým zničením nepriateľa, naopak skracuje, ak schytáte dávku. Uhýbať sa pred projektilmi, raketami, spaľujúcimi lúčmi energie budete musieť, pretože už počas prvých sekúnd sa dá stratiť život.

Čas sa však neakumuluje, ale jeho prebytok sa premení na body, čo znamená, že od checkpointu sa počítadlo nastavuje na svoju východiskovú hodnotu. Neprikladá zbytočnú váhu na vaše plecia, ale je výbornou pákou na to, aby ste sa zlepšovali alebo sa aspoň o to pokúsili. Story mód máte za sebou pomerne rýchlo, ale na rozdiel od iných hier, ide skôr iba o doplnok dvojice - Arcade a Score Attack. Ten druhý je určený iba pre najvytrvalejších, máte iba jeden život a vašou úlohou je dostať sa čo najďalej.

V Arcade sa odomykajú jednotlivé lietadielka a môžete ich ľubovoľne kombinovať so špeciálnou schopnosťou. A tu dochádza k malému obratu, zatiaľ čo v Story je vypustenie riadených rakiet, tasenie 360° katany, detonácia napalmovej nálože v bezprostrednej blízkosti je posledným krokom pred istou smrťou, v Arcde je použitie takýchto mega zbraní trestané resetovním indexa násobiča. A keďže ide o dosiahnutie čo najvyššieho skóre a zapísanie sa do tabuliek, musíte sa spoliehať na základnú zbraň.

Sine Mora ukazuje v každom aspekte, ako je výborne vybalansovná. Zoberte si napríklad upgrady zbraní, červenými žetónmi silnejú palubné kanóny a zväčšuje sa oblasť, ktorú úspešne zasypete olovom. Ak dostanete zásah, posledný upgrade je z lietadielka vystrelený, ak ho stihnete v spŕške guliek dohnať, je váš, inak zmizne nadobro. Každý vami ovládaný stroj má nielen inú základnú zbraň, ale aj odlišný hit box. A potom je tu schopnosť spomaliť čas.

Sami si kontrolujete na ako dlho zastavíte dianie okolo vás a kedy k tomu dôjde. Manipulácia časom je silne obmedzená a každý boss vám ukáže, že vyčerpať ju pred konfrontáciou s obrovským robotom, parným vlakom, nahnevanou hvezdárňou alebo stavebným strojom, bolo príliš naivné. Sine Mora vám umožní natrénovať sa na každého z 13 bossov v špeciálnom režime, kam si ich postupne odomykáte.

Od prvého levelu je hra mimoriadne dynamická, v story móde trochu zbytočne prestrihaná nehrateľnými pasážami, ktoré sa dajú pretáčať. Do obrazu vletujú, vchádzajú aj z neho vyletujú pozemné, námorné aj vzdušné jednotky. Sine Mora využíva celú plochu 2.5D zobrazenia, neváha použiť pevné prekážky alebo vás vpustiť do zamínovaného labyrintu, kde sa pohybujete súčasne s kovovým šrotom. Jednotlivé úrovne sú spracované s dôrazom na detail, pozadia hýria animáciami, neónmi, inými strojmi v pozadí, čo je niekedy prekážkou. Občas s nimi splývajú aj vysokokontrastné oranžové a modré projektily, ktoré vám ubližujú.

Drobnou prekážkou je aj samotná hĺbka obrazu, resp. jeho zakrivenie. Ak sa na objekty nedívate kolmo, nevidíte, ako je hlboký tunel a kde končí stena. Stojí to pomerne veľa úsilia, aby ste vykľučkovali z labyrintu alebo podliezli nosnú konštrukciu vo funkčnej vlakovej stanici. Väčšina hry sa našťastie odohráva v exteriéroch.

Ak by ste mi niekedy pred dvomi rokmi povedali, že stratégovia Digital Reality budú pracovať na automatovke a to ešte s Grasshopper Manufacture, asi by som vás vysmial. Už sa nesmejem, Sine Mora je prekvapením tohto roka a podobne ako PixelJunk Shooter a osobný favorit Hard Corps patrí medzi to najlepšie, čo si spomedzi automatoviek z poslednej doby môžete dopriať.