Nintendo, to nie sú len dvaja notorickí záchrancovia princezien – Mario a Link. Aj keď sa to tak síce poslednú dobu nezdá, tak studnica značiek tejto spoločnosti je takmer nevyčerpateľná. Je však pravda, že série Mario a Zelda sú stávkou na istotu a tak sa k nim aj správajú. Kedykoľvek je zle, tak Nintendo nasadí jednu z týchto sérií a situácia je zachránená. Predávajú takto svoje konzoly, príslušenstvo, ešte aj obedáre pre školákov. A keď je situácia zahojená a všetko beží ako má, tak Nintendo vytiahne nejaké to eso z rukáva. A to sa stalo teraz v prípade 3DS. Aj napriek slabšiemu úvodnému line-upu sa postupne vyhuplo medzi najpredávanejšie herné systémy a teraz prišiel rad na strčenie ruky do klobúka portfólia.

A tam tentoraz Nintendo siahlo skutočne hlboko a vybralo niečo len ťažko predvídateľné. A verili si až tak, že kvôli tejto hre založili samostatné štúdio, na čele ktorého stojí skúsený veterán zodpovedný za Kirby a Smash Bros. Masahiro Sakurai. Základy kvalitného titulu sa teda položili v úplných začiatkoch. Kid Icarus: Uprising je pokračovaním 25 rokov starej hry, pričom po pôvodnej NES verzii vyšla už len jedna Gameboy varianta. Od toho už uplynuli tiež viac ako dve desaťročia. A s poriadnou dávkou lásky ku hrám, citu a schopností pre vývoj sa po dlhej dobe hibernácie podarilo k životu priviesť klenot z dávno zabudnutej série. 

Grécke mýty o neslávnom osude mladého Ikara vám snáď netreba zvlášť predstavovať. Mladícka nerozvážnosť síce ľudí dokáže vyniesť do nebeských výšin, po nich však nasleduje tvrdý pád. Ten však s hrou samotnou nemá veľa spoločného a aj sám hlavný hrdina si uťahuje z faktu, že sa hra volá podľa postavy, ktorá v nej nevystupuje (len symbolicky). Na čele je, rovnako ako pred 25 rokmi, mladý hrdina Pit. Aj napriek spánku série môže byť niektorým hráčom známy, nakoľko sa objavil v bojovke Super Smash Bros. Brawl.

Pit, aj keď na to nevyzerá, tak sa snaží ukázať, že na nakopávanie zadníc gréckym bohom netreba steroidami napichaného Sparťana. Stačí malý muž s veľkým odhodlaním a štipkou japonského pohľadu na svet. Grécka mytológia tak dostáva navyše zástup fiktívnych bohov, techniky, mimozemšťanov, príšer a divných vektorových objektov, ktoré vám taktiež idú po krku. Pit v tom, samozrejme, nie je sám a po boku mu stojí bohyňa Palutena, (nie až taký) temný Dark Pit a aj ďalší spoločníci. Spolu sa postavia znovuzrodenej zlovestnej Medúze, ktorá má opäť v pláne zničiť ľudstvo. Prebojujete sa sériou misií zdoláte ju a to len preto, aby ste sa presvedčili, že ani záverečné titulky nemusia znamenať koniec.

Medúza, zlom ovládaná Palutena, ohnivý posol, či dokonca samotný vládca podsvetia Hádes, Pit v tom rozdiel nevidí a v 25 kapitolách sa bez rozdielu s obrovskou dávkou odvahy postaví všetkým. Neľútostný boj podsvetia proti prírode vám zo života ukradne približne 10 hodín, no treba podotknúť, že týchto 10 hodín je priam prepchatých krásnymi hernými momentmi a hrateľnosťou, aká sa vidí málokedy. Samozrejme, že po takomto sviežom závane v aktuálnej produkcií sa vám bude 10 hodín máliť a budete chcieť pridať, no to už trochu predbieham.

Pritom papierovo to tak nemusí vyzerať. Pit je malý okrídlený anjel, ktorý sa strmhlav vrhá do každej bitky, ktoré však na prvý pohľad pôsobia dosť genericky. Jednotlivé kapitoly sa delia na dve pasáže. V prvej poletujete po oblohe (a aj všade inde), pričom nepriateľov likvidujete systémom blízkym on-rail akciám. Analógovým klobúčikom kontrolujete uhýbanie, stylusom na dotykovom ovládači mierite a tlačidlom L strieľate. Ľavákom sa pre väčšie pohodlie odporúča použiť Circle Pad Pro, čím sa vlastne schéma len obráti. Po 5 minútovej čistke vzdušného priestoru Pit pristane a začína sa bitka o zem. Circle Padom teraz ovládate pohyb postavy, ostatné zostáva nezmenené, len okrem striel na diaľku sa pridávajú aj melee útoky na blízko, čím sa z hry stáva zaujímavá variácia na sekačku. Navyše občas máte možnosť osedlať mecha alebo motorku.

Aj keď to môže pôsobiť obyčajne, tak je tu hneď niekoľko faktorov, vďaka ktorým si hru zamilujete a len tak ju nepustíte. Ani z rúk, ani z mysle. Každý jeden level je iný, spracovaný s citom, prináša kopu noviniek do vizuálu aj do náplne. Jeden jedinečný zážitok strieda druhý a po skončení budete mať problém vybrať si obľúbenú pasáž. Každá úroveň je tak novým zážitkom, ktorý vás posúva napríklad od podsvetia do súboja vo vesmíre s bohom Slnka. Nepriateľov je skutočne mnoho aj počtom, aj variáciami a skvele ich dopĺňajú bossovia. Na každú kapitolu aspoň jeden. Tu zas nájdete Krakena, Medúzu, pekelného psa či menších ako napríklad Dark Pit, alebo sa proti vám postaví aj diabolské srdce. A nakoniec v super mecha obleku naložíte Hádovi. Medzi obyčajnými nepriateľmi nájdete aj také kúsky ako matrioška, z ktorej vždy po zásahu vyskočí menšia, či postava, ktorá sa po zásahu rozdelí na dve polovice a obe na vás útočia.

Ani tá istá úroveň však nemusí byť vždy úplne rovnaká. Stačí si ju pustiť znova, len s iným vybavením. Levely totiž obsahujú množstvo skrytých miestností a truhlíc, ktoré vám okrem bonusových vecí odomknú aj zbrane. Líšia sa silou, dosahom, frekvenciou, účinnosťou na diaľku aj na blízko. Niektoré dokonca nestrieľajú projektily, ale môžete nimi odpaľovať projektily nepriateľov. Zbrane si môžete za získané srdiečka (herná mena) aj kupovať. A aby toho nebolo málo, tak zbrane môžete kombinovať a vyťažiť tak z nich čo najviac po všetkých stránkach.

K srdiečkam sa viaže ešte jedna zaujímavosť. Ako platidlo sa totiž využívajú aj pri nastavovaní obtiažnosti. Každá úroveň má nastavenú svoju obtiažnosť, ktorá je „zadarmo“. Vyššiu si musíte kúpiť, avšak investované prostriedky sa vám niekoľkonásobne vrátia. Rovnako si musíte kúpiť aj nižšiu, tu je to však s návratnosťou vynaložených prostriedkov už slabšie. Tento systém tak ponúka zaujímavú formu sprístupnenia hry úplne každému, pričom nerozdáva nič zadarmo a aj väčšiu odmenu, aj nižšiu náročnosť si treba istým spôsobom zaslúžiť.

Do zdolaní si môžete dať dupľu, hra stále baví rovnako a s lepším vybavením si môžete škálovať obtiažnosť vyššie ako predtým. No tu možnosti nekončia. Zaujímavý je multiplayer podporujúci DM a TDM, kde proti sebe nastúpia až 6 hráči lokálne aj cez Wi-Fi. Alebo si to môžete rozdať aj s botmi. Multiplayer pozostáva len z pozemskej pasáže, máp je celkom slušné množstvo, no aj tak sú skôr menšie, aby ste nemali problém stretnúť súpera. Jeho chybou je chaos, či už na bojisku, alebo aj pri vytváraní hry a pripájaní.

Ani to ale nie je všetko. Nájdete tu aj režim, v ktorom sa postupne postavíte sérii všetkých bossov v hre, s obmedzenou možnosťou regenerácie života a bez možnosti meniť zbrane. Ku hre sa dodávajú aj AR kartičky, ktoré vám umožňujú hrať zopár minihier (ako je to aj s kartami v základnom balení handheldu). To však nie je jediné, čo s hrou dostanete. Je k nej pribalené aj nové príslušenstvo – praktický, ľahký a jednoducho prenosný stojan, ktorý spríjemní hranie. Predsa len držať handheld voľne v ruke a ovládať takto hru nevydržíte dlhšie ako pár kapitol.

Kid Icarus: Uprising najlepšie vystihuje slovo variabilita a je jedno, či hovoríme o leveloch, nepriateľoch, grafickom spracovaní, hrateľnosti, zbraniach, dokonca zvukoch. Každá ďalšia minúta s hrou je jedinečným zážitkom, aký sa už opakovať nebude. Nechýba tu humor. Jeho problémom však je, že ubieha počas akcie a spolu s časťami príbehu vám tak unikajú. Aj pohyb postavy v pozemných pasážach je mierne krkolomný (občas niekam spadnete). To všetko sú však len chybičky, ktoré by vám rozhodne nemali brániť v tom, aby ste sa aj vy bezhlavo vrhli na herný zážitok, aký len tak ľahko nenájdete.