Ak patríte medzi fanúšikov akcie Ninja Gaiden, tak si tretí diel určite nenecháte ujsť. Otázkou je, či urobíte dobre, ak sa do hrania vôbec pustíte. Ninja Gaiden 3 stratila takmer všetok glanc a hrateľnosť predchádzajúcich dielov. Vyzývavá obtiažnosť zobrala za svoje a kontrola postavy so správnym časovaním útokov taktiež. Preberme si to ale postupne.

Ryu Hayabusa je povolaný do Londýna, aby zabránil teroristickému útoku na premiéra. Akcia sa končí fiaskom, no ako sa neskôr dozvedá, nemal vôbec šancu na úspech. Cieľom totiž nebol premiér, ale on sám. Ako jeden z mála v sebe nesie tajomstvo dračej krvi, s ktorou chcú teroristi ovládnuť svet.

Proti nepriateľom máte k dispozícii ľahký a ťažký úder, pomocou ktorých aj skladáte kombá. Tie sú však vcelku neúčinné a pravdepodobne zostanete pri kombe 5x ľahký útok, respektíve ťažký útok, čo z hry v konečnom dôsledku nerobí nič iné len button mash festival jedného tlačidla. Zložené kombá sa oplatia len proti blokujúcim nepriateľom alebo vojakom so štítmi, ale aj to vlastne stačí len jeden. Prvý ťažký útok rozbije obranu/vykopne štít a pokračujete ďalej ľahkým útokom.

Útočiacich nepriateľov je veľa a kamera sa vždy snaží nájsť optimálny uhol pohľadu, no keďže sa o ciele stará sto percentná automatika, dochádza k frustrujúcim momentov. Rozdáte tri rany vojakovi pred vami, tým ho odhodí dozadu, automatika vyhodnotí, že nepriateľ za vami je už bližšie a ďalšie rany smerujete naňho. Ak je okolo vás zo šesť či sedem nepriateľov, čo nie je vôbec nič neobvyklé, tak to potom vyzerá ako 40x zrýchlený blockbuster od Michaela Baya. Vy len s otvorenými ústami a slinou na brade sledujete, že čo do **** sa vlastne deje a pri tom stláčate stále dokola jedno tlačidlo. Ak by ma niekto odfotil, tak budem určite vyzerať ako mentálne postihnutý, ktorý drží prvý krát v ruke gamepad. Najsmutnejšie na tom je, že takto Ninja Gaiden 3 skutočne funguje a až na pár výnimiek, kedy musíte použiť blok, sa premačkáte až do konca.

Hra takisto trpí nadmernou lineárnosťou. Kde sú tie časy, kedy sa to autori snažili aspoň zamaskovať level dizajnom alebo miernymi slepými odbočkami. Team Ninja sa nič nehrajú a najviac je to vidno v bažinách v Japonsku. Dvojmetrový koridor, z ktorého sa nedá vybehnúť, malá čistinka, kde čakajte veľa nepriateľov vo vlnách, zasa koridor, zasa čistinka, koridor, menšia lúčka so silnejšími nepriateľmi, nasleduje bohatšie zdobený koridor, ktorý logicky vyústi do veľkej arény, v ktorej musí nasledovať cut-scéna a po nej, samozrejme, súbojom s bossom. 

V úvodných úrovniach to až tak nebadať, pretože autori mali ešte dosť síl alebo peňazí, no druhá tretina je tragická. Na záver autorov pravdepodobne trocha osvietilo alebo boli posledné lokality vytvorené ako prvé. Útok na celú lodnú flotilu, počas ktorého sabotujete protivzdušnú obranu, patrí k svetlým momentom. 

Počas celej hry narazíte len na niekoľko druhov nepriateľov, ktorí sa vás budú snažiť oklamať vždy novými skinmi a textúrami, no točia sa stále dokola a ich správanie je vždy identické. Nechýbajú tradične zmutované príšery, zombíci a robotické vozidlá, no na všetkých platí bez výnimky to najzákladnejšie kombo. Po ich smrti sa plní riadok s KI energiou, pomocou ktorej vyvoláte svojho vnútorného draka, ktorý zmetie všetko vo svojom okolí a pridá navyše aj trochu životnej energie.

Základné zbrane máte k dispozícii tri. Kosa je najpomalšou, no zraníte viacej oponentov naraz, meč predstavuje zlatú strednú cestu a wolverinovské čepele zasadzujú rany najrýchlejšie. Zbrane sa však diametrálne neodlišujú a je takmer úplne jedno, s ktorou štvrtíte nepriateľov. Správny ninja disponuje aj nekonečnou zásobou vrhacích nožov, no ich použiteľnosť je otázna. Autori nepripravili ani žiadnu minihru alebo puzzle, kde by sa dali použiť a tak vám budú pravdepodobne hrdzavieť na opasku.

Vzdialenejšie ciele je tu luk, ktorý ako jedinú zbraň budete mať počas hry dva krát vylepšenú, no tu sa končí akékoľvek snaha o RPG prvky. Zvyšok arzenálu sa nedá vylepšovať. Luk zameriava automaticky na sto percent, čiže nepriateľa nemusíte ani vidieť, stačí stlačiť L2 pre zameranie a R2 na vystrelenie.  Poslednou ninjovskou zbraňou, ktorú Ryu získal, bolo prekliatie. Infekcia postupuje z ruky a okrem toho, že ho požiera, ju môže aj využiť. Pravidlá použitia mi zostali skryté a v manuáli o tom nie je pol slova, no ak ruka pulzuje na červeno, môže Ryu zasadiť okamžitý úder končiaci smrťou a teleportovaním sa k ďalšiemu a ďalšiemu nepriateľovi pokračuje v zabíjačkových hodoch. Niekedy zabije troch, inokedy piatich a výnimkou nie je ani desať vykuchaných nepriateľov, no podľa akého kľúča hra určí koľkých znesie zo sveta, je záhadou. 

Ninja Gaiden 3 po novom obsahuje aj multiplayer, v ktorom máte k dispozícii klanový súboj pre ôsmych hráčov, kde stoja proti sebe dva tímy po štyroch alebo Ninja Trials, kde plníte rôzne úlohy buď sólo alebo s kamarátom. Za víťazstvá získavate karmu, pomocou ktorej levelujete na vyššie úrovne, no nie je to žiadna zábava. Na multiplayer potrebujete samozrejme Online pass a to platí aj pre Ninja Trials v sólo režime, takže ak by ste chceli predsa len online vyskúšať kúpou bazárovej škatuľky, tak pozor na to, pretože online pass mohol minúť predchádzajúci majiteľ.

Ninja Gaiden 3 je skrz naskrz obyčajnou hrou, po ktorej by neštekol ani pes, nebyť populárnej značky. Ničím neoslní a pre fanúšikov je jedno veľké sklamanie.