O Rhythm Thief: Emperors Treasure nebolo počuť, kým sa na eshope 3DS neobjavilo demo. Z dvoch minihier, ktoré obsahovalo, nikto múdrejší nebol, ale dala sa získať predstavu o tom, že ťukanie stylusom do rytmu či vymačkávanie sekvencií na tlačítkach sú základným kameňmi novej hry od Segy. Inšpirácia Elite Beat Agents bila do očí, ale niečo nebolo v poriadku už s hrateľnou ukážkou. Udržanie rytmu pomocou vizuálnych pomôcok nebolo vôbec jednoduché.

Čo si demo nemôže dovoliť, to plná verzia predvádza v hrozivej podobe. Rhythm Thief nedokáže korektne zvoliť formu, ako sa popasovať so zvyšujúcou sa rýchlosťou minihier, v ktorých ťukáte, mačkáte tlačidlá či nakláňate celý handheld, a následne tomu prispôsobiť aj pozíciu pomôcok. Dianie celej hry je situované na horný displej, pričom všetku akciu vykonávate dotykom na dolnom touchscreene. Neťukáte tak na tlačítka, ale predstavujete si, že po nich beháte stylusom. Sústredíte sa tak na dve veci súčasne a koncentráciu zhoršuje umiestnenie symbolov po stranách.

U rytmickej akcie je presnosť a precíznosť alfou a omegou. Rhythm Thief nechce, aby ste uspeli častou zmenou ovládacej schémy a nespravodlivou penalizáciou za každú chybu. Minihry sú rozdelené do troch aktov, ktoré prísne sleduje merač Groove. Ak ťukáte do rytmu, plnia sa pomaličky dieliky, ak spravíte chybu, miznú rovno celé bloky. Po troch alebo štyroch ťahoch mimo rytmu sa dívate na obrazovku s ponúkaným reštartom. Raz minihry využívajú dotykový displej, inokedy tlačítka či bizarné nakláňanie celého handheldu počas šermovania. Ovládacie schémy zachádzajú niekedy až za fyzické možnosti mikrospínačov. Na dvojklik, trojklik alebo zbesilé ťukanie často hra nereaguje vôbec.

Rhythm Thief nepoužíva iba vizuálne pomôcky, ale aj zvuky. Osobne odporúčam vypnúť symboly s vyžadovanými akciami a započúvať sa do sekvencií, ktoré musíte následne zopakovať. Budete tak vedieť, kedy vystreliť z kanónov, kedy vystrúhať figúru na tanečnom parkete alebo akú pózu má hrdina urobiť. Hra obsahuje 50 minihier, ktoré sú zúfalo stereotypné. Postrádajú potrebnú variabilitu, čo kompenzujú zvyšujúcou sa obtiažnosťou a zložitejšími vzorcami na vyťukávanie.

Schovávanie sa za sochy v múzeu, následný útek po streche alebo tanec si zopakujete viackrát. Hra sa neobťažuje zmeniť ani prostredia, ale zavedie vás do rovnakých lokalít. Náplň hry sa pomerne skoro opozerá, pričom sa nesnaží zakrývať skutočnosť, že sprosto kopíruje koncept geniálnej série adventúr Professor Layton. Rhythm Thief však namiesto logických hádaniek používa rytmické minihry a predkladá príbeh, v ktorom vystupuje takisto dvojica postáv. Story je vystrihnutá ako zo sladkého dievčenského románu s typicky zlým chlapcom a zakázanou láskou.

Hlavným hrdinom je mladík so schizofrénnymi sklonmi Rafael a jeho verný štvornohý spoločník Fondue. Cez deň typický šprt sa s príchodom noci mení na zlodeja umeleckých diel známy ako Phantom R. Príbeh neopúšťa hranice Paríža, zavedie vás na všetky miesta, ktoré nájdete v turistickom sprievodcovi a točí sa okolo samozvaného cisára Napoleona a jeho plánov o ovládnutie sveta pomocou tajnej zbrane. Víťazný oblúk, Versailles, Champs-Elysees, Louvre, Eiffelova veža a iné sú sprístupňované na mape, po ktorej sa voľne môžete pohybovať a preskúmavať dominanty mesta aj zapadnuté uličky.

Od začiatku ste vedení za ručičku a najbližšia cesta k úlohe či dôležitej postave je zvýraznená. O blúdení nemôže byť ani reč. Obrazovky sú posiate skrytými bonusmi v podobe medailí na jednorazový nákup power upov v minihrách, ktoré vám pomôžu zdolať kritické pasáže alebo získať vyššiu známku. Oplatí sa stylusom prehľadať každý milimeter na uliciach, domoch, fasádach, občas narazíte na stratené noty alebo zvuky potrebné na zostavenie magického nástroja. Zvuky sa takisto používajú aj na odlákanie pozornosti alebo vyplašenie postáv či odblokovanie cesty.

Rhythm Thief pozornosť odmeňuje bonusovými epizódami, ktoré bližšie predstavujú kľúčové postavy. Dosiahnuté skóre z hrania môžete porovnať s priateľmi a vo vybraných minihrách ich rovno vyzývať cez StreetPass alebo si zmerať sily cez lokálny multiplayer. Po dohraní hlavného príbehu bohužiaľ hra nemá čo ponúknuť, aby vás udržala dlhšie ako sedem hodín potrebných na odhalenie tajomstva Paríža.

Výkony hodné prvých priečok nepodáva ani kvalitou 2D obrazoviek a kreslenou grafikou, ktorá pôsobí mimoriadne plocho a po zapnutí 3D sa neviete zbaviť pocitu, že postavy sú vystrihnuté z kartónu. Hudobne ide však o jednu z 3DS hier, ku ktorým odporúčame slúchadlá, nielen kvôli dôležitosti počúvať zvuky, ale pre motívy a témy, ktoré sa nedajú zodrať. V porovnaní s Professor Layton pôsobí Rhythm Thief ako chudobný príbuzný. Zaostáva variabilnou a zaujímavou hernou náplňou a v porovnaní s Elite Beat Agents zase nedokáže udržať krok zvyšujúcou sa obtiažnosťou a rytmickými minihrami.