MARIO TENNIS OPEN |
MARIO TENNIS OPEN |
Hovorí sa, že lepšie je neskoro ako nikdy. Zjavne sa týmto riadi aj Nintendo, ktoré síce hrateľnostne ponúka špičkové tituly, ale v niektorých faktoroch zaspali pár rokov. Slabšia flexibilita je koniec koncov pre tieto japonské spoločnosti takmer typická. Hlavné ale je, že už konečne aj partia pod Iwatom sa rozhýbala a hry Nintenda už majú online multiplayer ako rovnocennú hernú súčasť. A niekedy nie len to. Mario Kart 7 si vsadil priamo na multiplayer a dalo by sa povedať, že ten tu zohral hlavnú rolu. A práve z MK7 si berie inšpiráciu aj najnovší tenisový prírastok zastrešený mierne obéznym talianskym inštalatérom.
Mario Tennis Open je už v poradí šiestou hrou v sérii, čo tiež môže pripomínať situáciu, akú sme tu mali v prípade motokár. Po toľkých arkádových tenisových hrách naprieč platformami Nintenda môže byť náročné prísť s niečím novým. Opäť sa však tejto úlohy zhostili odborníci na slovo vzatí a sú nimi súrodenci Takahashi(ovci) so svojim štúdiom Camelot. Môžete ich poznať najmä vďaka sérii Golden Sun, no ani Mario Tennis im nie je cudzie. A ono sa im to podarilo. Úspech hry netkvie len v pridaní multiplayeru a ani nie je taký jednoznačný, tak sa na ňu spoločne pozrime.
Vo svete virtuálnych kurtov je napríklad séria Virtua Tennis známa ako slušný arkádový tenis pre každého. Mario Tennis Open však pojem arkáda v tomto odvetví posúva o svetelné roky ďalej. Niekedy doslova. Stále sa tu síce hrá na rôzne povrchy a loptičky, no prvoradá je zábava a okamžitá hrateľnosť. Tomu je prispôsobené všetko, na čo v hre narazíte: ovládanie, herný systém, herné režimy a krásna rýchla grafika.
Ale už v úvode vás niečo prekvapí. Máte dojem, že toto ste už hrali, no nie v hre zo série Mario Tennis. Hra možno až príliš ide v stopách Mario Kart 7, čo môžete vidieť na úplne totožnom menu. A vlastne aj na hernej schéme. Trošku sa budem opakovať, ale z MK7 je skopírovaný herný systém, herné režimy a aj krásna rýchla grafika. Keď sa pozrieme na jej kvality, tak to nemusí byť úplne na škodu. Ale...
Pre singleplayer je kľúčovým režimom turnaj, no rovnako ako šampionáty v MK7, tak aj turnajový režim v tejto hre netrvá nijak zvlášť dlho. Narazíte tu na rozdelenie na dvojhry a štvorhry, v každej 2 kategórie po 4 turnaje. Vlastne tak hra ponúka len 8 turnajov, ktoré síce postupne zvyšujú obtiažnosť, no aj napriek tomu sa pri nich dlho nezdržíte. Rozhodne sa pri nich dobre zabavíte, no pomerne krátko, čo je dosť škoda. Exhibície nie sú zázračným vyslobodením, ale po odomknutí posledných dvoch úrovní obtiažnosti proti sebe aspoň môžete postaviť adekvátnych protivníkov.
Oveľa zaujímavejšie pre jedného hráča sú minihry, samozrejme s tabuľkami. Autorom sa podarilo zostaviť veľmi chytľavú štvoricu minihier, v ktorých každý ďalší postup vyvoláva príjemný pocit tam niekde vo vnútri. Pre začiatok sa zabavíte na prvý pohľad jednoduchým triafaním cez zlaté obruče, čo zvyšuje vaše skóre. Udržať čo najdlhšiu výmenu však nie je až tak ľahké. Ďalšia minihra sa podobá tej prvej, akurát musíte udržať čo najdlhšiu výmenu, keď sa pod kurtom striedavo prepadávajú jeho časti. V tretej musíte poraziť súpera aj napriek tomu, že vám do obrazovky rastliny strieľajú gule s čiernym tušom. No a na záver je tu skutočná lahoda – o stenu hráte úplne prvú hru Super Mario Bros a loptička je vlastne vašou postavou. Skáčete tak po nepriateľoch, zbierate mince, prekonávate prekážky a sťahujete vlajky na hradoch. Práve minihry dokážu vykompenzovať čas, ktorý neposkytuje turnajový režim.
Už v úvode som naznačil, že v hre multiplayer nie je len na rovnakej úrovni ako singleplayer, ale má dokonca vyššiu váhu. Presne ako v Mario Kart 7. Môžete hrať priateľské, ale aj hodnotené zápasy, od ktorých sa odvíja vaša pozícia. Vyhľadávanie je jednoduché, veľmi rýchle a až na ojedinele neadekvátne silného súpera s ním nebudete mať žiadne problémy. Taktiež zápasy sú stabilne a ak by sa aj niekto odpojil, ak od vás dostáva výprask, tak hra vás odmení bodmi, ktoré ste si zaslúžili. Jedná sa o veľmi dobrý systém, ktorý aspoň hráčov naučí bojovať až do konca, aj keď to vyzerá na kanára. Z porazených súperov získavate trofeje s podobizňou ich Mii postavičiek. Lokálne aj online môžu hrať naraz až 4 hráči, navyše hra podporuje aj download play pre 4 hráčov, teda z jedného cartridgu si môžu v obmedzenej forme zahrať až 4 hráči.
V predchádzajúcich Mario Tennis hrách hrali výraznú rolu RPG elementy, no tie sú už teraz preč. Ponúka však 6 tried postáv (škoda, že hra ich obsahuje len 12 a ďalšie 4 na odomknutie a vaše Mii), možnosť chargovať strely a až 6 druhov striel. Ovládanie pritom nie je problém, nakoľko hra ponúka hneď niekoľko rôznych schém, aby ste si zvolili tú najlepšiu. Každý druh strely navyše umožňuje aj istú „super strelu“, keď si ju preberiete na ideálnom mieste. Takto dokážete napríklad efektne prelobovať akéhokoľvek súpera. A to všetko sprevádzajú veľmi dobre spracované replaye, pri ktorých využijete napríklad aj známe jastrabie oko. Žiadne dva zápasy sa nevyvíjajú rovnako a skórovať sa dá aj efektným trafením súperov.
Zvlášť v dvojhre zamrzí pomerne jednoduchá AI postavičiek. Tá má najväčší problém s výberom vhodného miesta na kurte a hlavne až trestuhodne zahadzuje šance, zvlášť, keď má k dispozícii ideálnu pozíciu. A je pritom jedno, či je to váš spoluhráč alebo súper. Skutočne sa dlhších výmen dočkáte až na posledných dvoch obtiažnostiach a na poslednej musíte už súpera na kurte poriadne rozbehať. Priamo zlá nie je, ale niekedy vás skutočne nahnevá.
V tejto hre to na kurtoch žije. Postavičky dávajú najavo svoje emócie, rozčuľujú sa a aj radujú. Je tu rozhodca, podávač loptičiek na ovládači, jednoducho celé to pôsobí milo. No v hre zohrávajú aj významnejšiu rolu a to v priebehu samotných zápasov. Hra obsahuje 8 kurtov a hneď niekoľko typov povrchov, kde sa loptička vždy správa inak. Jeden z kurtov dokonca konštantne mení svoje povrchy a nič na ňom nie je isté. Čierna diera razom nečakane zmení trajektóriu a už môžete mať problém.
Graficky aj zvukovo je hra tradičnou „mariovkou“. Typická vizuálna štylizácia nechýba, aby všetko hralo farbami, vyzeralo sviežo, hravo a milo. Navyše ani technicky nezaostáva a na hru sa veľmi príjemne pozerá a to aj pri detailnom nazeraní na dianie na kurtoch, keď využívate gyroskopy na prácu s in-game kamerou. Kvalitne je spracované aj 3D, dokonca pomáha odhadovať hĺbku pri ťažších loptičkách. Hudba presne ladí s vizuálom a príjemne hru dopĺňa.
Mario Tennis Open má čo ponúknuť aj po dlhšej dobe. Pre Mii postavičku si odomknete nie len celé kostýmy, ale aj jednotlivé časti: 48 druhov rakiet, 40 uniforiem, rovnako 40 potítiek a 40 druhov topánok. Hra samozrejme podporuje aj Street Pass funkcie a tým pádom jej nechýba takmer nič, aby vás dokonale zabavila. Hrá sa skvele, vyzerá veľmi pekne a ponúka množstvo hodín zábavy hlavne v multiplayeri. Bohužiaľ v singleplayeri sa budete musieť uskromniť a rovnako musíte prehrýzť pár ďalších chýb.