Capcom je firma, ktorá sa dokáže roky držať nad vodou, dosahovať solídne výsledky a keď treba, vytiahnuť z rukávu zaujímavú sériu. Resident Evil v 90. rokoch, Devil May Cry na počiatku PS2 éry, Monster Hunter od roku 2004, na súčasnej generácii konzol Lost Planet a Dead Rising. Teraz sa zdá, že trafil opäť do čierneho a rysuje solídny mix akčnej hry a RPG: Dragon’s Dogma.

Pri novej RPG majú hráči tendenciu porovnávať i hľadať, z čoho je zložená. Podobá sa viac na Elder Scrolls, Monster Huntera či iný titul? Pri Dragon’s Dogma možno tak postupovať, ale čím ďalej budete hrať, tým skôr zistíte, že to nemá zmysel. Capcom sa skutočne odhodlal namiešať novú, pútavú sériu a jej svet je na prvom mieste záujmu.

Čiastočná škoda, že príbeh doň zasadený, dokáže zaujať na pár hodín vždy na začiatku a na konci solídnej príbehovej línie. Štart je skutočne znamenitý, keď hrdinovi vyrve z tela jeho srdce hladný drak a zhltne ho ako malinu. Ale hrdina nezomiera, keďže patrí k špeciálnej rase a navyše sa vydá na odyseu naprieč krajinou. Otázok na začiatku je dosť: kto je hrdina, čo má znamenať tá akcia draka, ako možno rozumieť starobylému jazyku a kam vlastne ísť. 

Druhá vec, ktorá vás zaujme v prvej hodine, je fakt, že okrem hlavnej postavy si dávate dokopy aj tzv. pawna. Je to druh pomocníka a súčasť partie – putovať môžete vo štvorici, titulného hrdinu doplní jeden vytvorený pawn a ďalších dvoch eventuálne zlanárite po ceste alebo pre vybraný quest. Úloha pawnov nie je iba tvoriť malú skupinu a paralelne pocit, že sa netreba túlať po svete ako samotár – sú to regulárni pomocníci v boji, ba čo viac, celý čas vám dávajú viaceré tipy alebo súvislé komentáre diania. V neskorších fázach hry máte dojem, že rady i komentujúce prvky sa začínajú opakovať, ale vzhľadom na situáciu sú stále pomerne presné.

Ich pôsobenie je žánrovo zvláštne, lebo sú natoľko interaktívni, že vo vás vzbudia pocit, že hráte skôr MMO ako iba single-playerovú kampaň. Navyše pawns sa môžu postupne vyvíjať, občas prekvapene híkajú a sledujú cestu či nového nepriateľa. Ale počkajte, kým absolvujú pár dobrodružstiev a hneď sa s nimi rozpráva inak. Dvoch pawns na voľnej nohe si môžete regrutovať zo sveta iných hráčov. On-line element je zastúpený vo výbere cudzích pawns, ktorí už majú čosi odžité, aj niektoré questy azda splnili – a keď sa na ne vydávate vy, máte znalca v skupine, ktorý môže pomôcť. 

Putovanie vyžaduje pulzujúci svet a v tomto smere má Dragon’s Dogma čo ponúknuť. Pocit z vandrovania je vynikajúci. Nie sú tu síce nezabudnuteľné metropoly, ale sympatické dedinky aj kilometre lesov, čistín či pustatín, kde čakajú roztrúsení nepriatelia. Náplň questov je sympatická: popri uháňaní nepriateľov i love bossov si zgustnete na zbere predmetov. Často sa autori odhodlajú k únosom či ochranným misiám, kde treba zvládnuť nielen boj, ale najmä načasovanie. 

Ale svet dýcha životom a skvelou atmosférou. Questy čakajú aj na nečakaných miestach, chuť ísť objavovať ďalšie zákutia vás neopustí ani po 40 hodinách a monštrá sú pekne roztrúsené po svete, takže máte chuť loviť a loviť. Strieda sa tu cyklus dňa a noci, čím získava Dragon’s Dogma ďalší rozmer a je to jedna z mála hier, kde je predsa cítiť rozdiel. V noci sa totiž ťažšie bojuje, zvery sa lepšie pohybujú v tme ako vy a celý svet je tým pádom nebezpečnejší. Ak si chcete nájsť úkryt, je to dobrá taktika, a nie vždy musí vyjsť – čo keď vás nepriatelia vyňuchajú? Ak obsadíte neznámu skrýšu, čakanie na západ slnka môže byť takmer nekonečné, ale občas funguje. Ale pobyt v tom divokom svete je náročný, takže najlepšie je zregenerovať sa v krčmičke. 

Bojový systém predstavuje zaujímavú zmes. Spočiatku je jednoduchý a chytľavý, beriete do rúk meč a váš hrdina obratne kosí nepriateľov a rozdáva údery – na pomery RPG snáď príliš hladko. Neskôr sa ukáže v plnej kráse a cítite, ako sa Capcomu podarilo prepašovať do Dragon’s Dogma kompletný bojový systém z hack-and-slash akcií ako Devil May Cry. Čaká vás totiž fantastická paleta úderov a kombá od výmyslu sveta, miestami sa cítite skutočne ako s Dantem pod palcom a hra je tým pádom oveľa dynamickejšia. Boj má dobré tempo, často vás však prekvapí náročnosť oponentov, pri ktorých Japonci rozhodne nešetrili. Niežeby ste boli nútení grindovať (aj keď tento spôsob zbierania skúsenosti tradične nezaškodí), ale svet je skutočne rozdelený do určitých zón – a keď sa zrazu objavíte v takej, kde ešte nemáte čo hľadať, rýchlo pocítite rozdiel v leveloch. Kde máte šancu vyhrať, tam zväčša dokážete kombináciou úderov prežiť – ale beda ak nájdete oveľa ťažšieho obyvateľa sveta, ktorý vás za dve-tri rany vymláti z prechádzky v divočine. 

Sila fantázie tvorcov sa prejavila na skutočne pozoruhodnom repertoári beštií. Obsahuje obyčajné typy s množstvom variácií, zbraní, chápadiel a aj obrovské druhy zaberajúce celú TV, na ktorých likvidácii si zgustnete, napríklad chiméra i šupináči, to sú krásne ukážky, že RPG žáner sa ešte v tomto smere nevyčerpal. Občas mám pocit, že od PlayStation čias Final Fantasy tu dlho nebola hra, ktorá by skvelo vedela tvoriť nepriateľov a zaplaviť nimi svet. Tu máte jednoznačne hrejivý pocit, že dizajnéri sa vyhrali s každým druhom a je to cítiť pri objavovaní či postupnej likvidácii. Mnohé druhy sú zložené z rôznych zvierat a vysoká miera fantázie sa vyplatila. 

Nehovoriac o nezabudnuteľných momentoch, ktorými sú súboje s bossmi – rovnako, ak nie lepšej vytvorenými plus v boji veľmi nebezpečnými. Práve tu oceníte variabilný súbojový systém, kde treba miešať kombá, zbrane a skúšať, čo by na bossa platilo. A úprimne, nejedného si zopakujete, pretože na prvý či druhý raz skrátka nechcú padnúť. Niektorí vám navyše dokážu aj ujsť, ak ich k sebe nepripútate na dostatočne dlhý čas, pretože ak nie sú zranení a nestojíte im za pozornosť, sú zrazu fuč. Toto nie je hra podľa klasických pravidiel, že boss vás chce doraziť, lebo ste si začali. On si chce odžiť svoje a nepotrebuje strácať čas. Ich obrovská veľkosť si žiada taktiku – treba sa na nich vyštverať, hľadať slabé miesta, vedieť využiť údery pawnov v správnej chvíli. Je však dobré vedieť, že autori majú radi náhody (nie však predskriptované momenty), takže súboje sa môžu odohrať rôznym spôsobom. A navyše až do posledných hodín prídu nové druhy bossov

No obtiažnosť je veru ukrutná na západné pomery – akurát majstri z Monster Hunter série si budú pochvaľovať, že dostali novú výzvu. Najprv sa môžete vo svete strácať, pretože mnohé miesta sú podobné a orientácia pokrivkáva. Potom zistíte, že cestovať treba najmä po svojich a to môžete aj oľutovať pri objavení ťažkých nepriateľov. Ostať na noc v lese či divočine, to je ešte väčší risk – a často sa dorútia nepriatelia. A pri bossoch sa zapotíte úplne najviac. Hrozieb v hre a zmysel pre vysokú obtiažnosť je všadeprítomný. 

Audiovizuálna stránka je na pomery dnešnej generácie prekvapivo silná. Grafický engine dáva vyniknúť svetu, aj keď občas za cenu drobného poklesu framerate. A tie čistiny, dedinky, krásne potvory, čo vás chcú dostať a rozprestierajú sa na širokouhlej TV stoja za to. Namixovaný zvuk v DTS či Dolby Digitale správne hučí, duní a dokresľuje potrebný pocit z boja.

Schválne neporovnávam Dragon’s Dogma so Skyrimom, hoci svet by sa porovnávať dal. Ani s Monster Hunterom, kde súboj a paleta monštier dosahuje vysokú úroveň. Nemá to zmysel, lebo máme pred sebou po čase sviežu RPG, kde veľká časť obsahu funguje ako má – a je potešenie pre každého, čo sa nezľakne obtiažnosti a chuti investovať i objavovať veľký akčný svet.