Dnes sú to dva dni, čo som dohral Deadlight a nebyť poznámok, tápal by som, o čom vôbec bola. Raphael, Warren, ako sa vôbec volal hrdina? Na tom nezáleží. Jedna z prvých hier z Xbox Live akcie Summer Arcade má mimoriadne prchavý herný zážitok, ktorého jediným šťastím je, že jeho forma mu vyslúžila pozornosť. A to právom. Mnohí hovoria o Limbe so zombíkmi, no s monochromatickou klasikou zdieľa nanajvýš to, že používa siluety postáv a objektov šikovne zasadených do kulís epidémiou roztrhaného Seattlu. 

Deadlight je survival akciou, v ktorej hrdinu sledujete zboku ako sa pohybuje zľava doprava v obrovskej dioráme. Plávajúca kamera zaberá presne to, na čo sa potrebujete sústrediť; ak skočíte cez okno do miestnosti, uvidíte ju v detaile a všetko ostatné zostane zahalené čierňavou. Odvádza skutočne výbornú prácu,  približovaním a vzďaľovaním obrazu prehlbuje výťahové šachty, zvýrazňuje výšku budov alebo vám len umožní pohľad na zdevastované mesto. 

Vzhľadom na nemenný uhol kamery máte obmedzený výhľad, v niektorých prípadoch skľúčujúci, pretože často neviete, čo sa skrýva za dverami alebo dolu v stokách. Dealight vsádza v prvom rade na formu a prostredia podľa potreby naťahuje do hĺbky. Vďaka vrstveniu pozadí nemáte pocit, že sa pohybujete po placke a na um vám vôbec nezíde, že sa pohybujete iba v štyroch smeroch. Backgroundy sú mimoriadne bohaté na detaily a nie sú iba mŕtvymi kulisami vyhasnutého veľkomesta. Čo je iróniou, pretože v uliciach sa pohybujú tiene - zombíci. 

Kombináciou autentického prostredia v kombinácii s komiksovými prestrihovými scénami vytvorili Tequila Works prostredie, ktoré by ako z oka vypadlo televíznemu seriálu Walking Dead. To však neznamená, že sa Deadlight rovnako dobre hrá ako výborne vyzerá. 

Práve vďaka toľkej detailnosti v pozadí sa to najdôležitejšie, kde sa pohybujete, stráca. Autori si toho boli vedomí a tak mnohé plošinky, rebríky alebo stĺpy vysokého napätia vybavili drobnou bielou šípkou, aby ste vedeli, kam ísť. Obyčajne však splýva alebo sa objaví až keď sa dostanete do jej blízkosti. Po väčšinu času sa snažíte neurobiť rovnakú chybu ako predtým, pretože Deadlight z veľkej miery hráte systémom pokus-omyl. 

Level dizajn akoby nebral do úvahy proporcie hrdinu a podceňuje jeho schopnosti. Mnohé prekážky a vzdialenosti sú nedosažiteľné len pre to, že neveríte postave, aby z miesta vyskočila na rebrík, keď obyčajne potrebuje chvíľu, aby prešla do šprintu. Zomierate tak už z dvoch dôvodov, neviete kam ísť a nedôverujete chlapíkovi so sekerou na chrbte. Navyše dynamika hry trpí aj výdržou hrdinu, ktorú prísne sleduje merač staminy. 

V situáciách, ktoré vyžadujú, aby bol o kúsok mrštnejší a o sekundu rýchlejší, je rovnako pomalí, ako keď preskakuje zo strechy na domček na strome. Nie že by mu vtedy nešlo o život a pri koreni netancovali zombie víťazný tanec, keby sa mu nepodarilo doskočiť, ale iné je padnúť nemŕtvemu do náruče a rozprášiť ho brokovnicou a iné je, keď vás naháňa vrtuľník a páli po vás z guľometu. V Deadlight sa zomiera často, ale zatiaľ čo napríklad v Limbo alebo Spelunky prisudzujete chybu sami sebe, tu neviete, na koho skôr nadávať.

Prepadajúce sa drevené podlahy po páde z výšky, rôzne pasce, časovo obmedzené pasáže, kde potrebujete vyskákať z kolabujúceho domu alebo náhodné namočenie sa do vody, sú momenty, ktoré si zopakujete s otázkou “ČO?” A práve kvôli nim sa k opakovanému hraniu asi ťažko vrátite.

Stamina postavy je pritom jednou z predností Deadlight. Ovplyvňuje koľko toho môžete urobiť v boji aj pri úniku. Hrdina sa totiž nedokáže oháňať sekerou neustále s rovnakou silou, ale po dvoch švihoch je unavený. Vyrovnávajú sa tak sily medzi preživším a atakujúcim. Ak narazíte na jednu zombie, máte šancu, ale ak je ich viac, treba utekať alebo tasiť zbraň. Munície je málo a jedinou istotou je rýchle skákanie, aktivovanie pascí či bleskové presuny po zobraní bonusov poschovávaných po leveloch.

Priamemu kontaktu sa nevyhnete, ale váš život nezávisí od zvolenej stratégie ako sa vysporiadať so zástupmi nemŕtvych, ale od naučenia sa jedinej cesty a potom ju rýchlo (a bez chyby) zdolať skákaním. Približne v tretine zistíte, že v Deadlight prakticky vykonávate to isté. Zhodenie auta, zostrelenie plošiny, vykopnutie dverí, za ktorými sú zombie, zavalenie vchodu obrovskou policou a vyskakovanie cez okno. 

Deadlight krivká aj v rozprávaní príbehu o hľadaní rodiny a bezpečného tábora, ktorý ste už videli snáď tisíckrát. Navyše je prerozprávaný lacnými prestrihovými scénami s nepresvedčivým dabingom, ktorý vôbec neberie do úvahy, že svet je v rozklade rovnako ako spoločnosť a že ide o holý život. A potom je tu jedna nelogická návšteva podzemia s rozostavanými pascami, ktoré mali chrániť kanály obývajúceho starca. Núti vás prejsť rambo dráhu, čím mu dokážete, že máte gule na to, aby ste pokračovali opäť na povrchu. 

Po dohraní Deadlight (čo zaberie cca 4 - 5 hodín) neprichádza pocit satisfakcie a môže nastať situácia, že sa budete cítiť podvedení, že sa nemohli rozhodnúť inak. Debut španielskeho štúdia Tequila Works má prchavá efekt a vyvoláva hlad po ďalších zombie hrách. Je len drahým predjedlom k niečom ako Walking Dead. 

Aby som nezabudol, práve som si spomenul, hrdina sa volá Randall Wayne.