Film The Expendables 2 mal v našich kinách premiéru minulý štvrtok, 6. septembra. Rovnomenná videohra debutovala na PSN, XBLA a Steam o čosi skôr, azda preto, aby sa potenciálni filmoví diváci, ktorí zhodou okolností holdujú aj hraniu, stihli poriadne pripraviť. Alebo aby ich odstrašila natoľko, že filmu sa oblúkom vyhnú. To by ale bola chyba, lebo hoci film a hra zdieľajú rovnaký názov The Expendables 2, okrem vonkajších identifikačných znakov nemajú nič spoločné. 

Začnime obsadením. Tím Expendables je okresaný na štvoricu. Tú tvoria: boss Barney Ross (Sylvester Stallone), mozog Gunner Jensen (Dolph Lundgren), sval Hale Caesar (Terry Crews) a malý, šťúply, ale vrtký Yin Yang (Jet Li). Fanúšikov Lundgreena a Crewsa poteší to, čo fanúšikov Stallonea a Lia sklame. V hre sú síce všetci štyria identifikovateľní, akoby si z oka vypadli, ale svoje charaktery nahovorili len Lundgren a Crews. Za Stallona a Lia hovoria dabléri a je to počuť. Škoda, ale aspoň čosi, lebo všetko ostatné je viac menej horšie. 

Hra je prequelom svojho filmu, odohráva sa teda priamo pred tým, čo uvidíte v kine. Je rozdelená do štyroch po sebe nasledujúcich kapitol (Balkans (Balkán), Somalia (Somálsko), Kowloon (časť Hong Kongu) a Burma (Mjanmarsko)), tvorených piatimi epizódami, pričom posledné už kopírujú dej filmu. Atmosféra všetkých je však filmu veľmi podobná, takže kto by hral Expendables 2 kvôli „príbehu“, môže sa cítiť zmetený. Apropo, „príbeh“. Ten Expendables 2 vlastne nemá, len dej, skupina našich hrdinov v ňom pátra po pohlavárovi, ktorého oslobodí až vo filme. 

V ceste k tomuto cieľu im stoja tisíce síce extrémne tupých, ale za to mimoriadne odhodlaných oponentov bez akéhokoľvek pudu sebazáchovy. Je ich mnoho, sú všade a strieľajú, aj keď je štvorica našich hrdinov už mŕtva. 

Takto postavený koncept naznačuje, že Expendables 2 je frenetickou akciou a nemýli sa. Gameplay sú čisté jatky. Problémom je, že Expendables sú izometricky snímanou hrou, na prostedia sa teda dívate z hora, z pohľadu tretej osoby, aby ste v zornom poli mali neustále všetky štyri hrateľné postavy. To je síce výborné, keďže primárne ide o kooperatívnu hru pre štyroch hráčov, avšak zároveň toho vidíte tak veľa, že je veľmi problematické sa v nej orientovať. A keď začnú vybuchovať veci, a že ich vybuchuje požehnane, herný svet zachvátia ohne a kúdoly čierneho dymu a pre zmenu nie je vidieť vôbec nič.

Preto tri najčastejšie otázky, ktoré sa objavujú v mysli počas hrania, sú: Kde som? Kam mierim? a Kde sú ostatní? Všade a nikde. Kvôli tomu je singleplayer na vyššej náročnosti takmer nehrateľný. Kým sa človek zorientuje, už leží v kaluži krvi a čaká, kým ho príde niekto z troch hrou riadených spoločníkov oživiť. Nepríde, nestihne, tiež umiera.

Pritom je jedno, ktorého z hrdinov si na začiatku vyberiete a ako si ho nastavíte. Po  voľbe postavy, za ktorú sa rozhodnete hrať, treba výberom z troch (Health, Movement, Attack) posilniť jej skill. Ďalším je výber z dvoch predvolených zbraní, ktoré môžeme vylepšovať. A ak hráte singleplayer, postavy môžete kedykoľvek v priebehu meniť. 

Tu kdesi sa dostávame k tomu, že The Expendables 2 je síce frenetickou akciou, ale ak má zmysel ju hrať, tak naozaj iba vo štvorici a nie čisto akčným, ale aspoň čiastočne taktickým prístupom, ktorý zohľadňuje, že každá postava nesie inú výzbroj. Stallone strieľa z šesťranového koltu alebo dvoch deviatok, Li má malý automat, alebo vrhacie nože, Crews granátomet, alebo veľkú brokovnicu a Lundgreen ostreľovačku, alebo malú brokovnicu. Spolu dokážu narobiť riadnu paseku, každý sám za seba nestojí za nič. Singleplayer je čisté utrpenie, v hre je prítomný azda iba preto, aby si nešťastník, ktorý si hru zadováži, predsa len skúsil nájsť ďalších troch ľudí, s ktorými ju bude hrať. 

Tu ale zase platí, že ak už sa v jednej miestnosti stretnú štyria ľudia, aby sa spolu zahrali, tak lepšou voľbou je aj Človeče nehnevaj sa. Posledným záchranným kolesom pre Expendables 2 je teda hranie online, tam je ale kopec iných, zábavnejších hier. 

The Expendables 2 najskôr prekvapí, hra za pár peňazí so slušnou výpravou, podľa filmu, ktorý konečne zavŕšil jednu etapu kinematografie. V konečnom dôsledku máte len akciu, číru akciu. Zrazu zákys, po ktorom treba nastaviť náročnosť na Casual a hanbiť sa sám pred sebou, alebo hľadať pomoc. Ale prečo práve v tejto hre? 

Prechádzanie jednotlivých levelov na čas a naháňanie všakovakých štatistík je v mnohých ďalších hrách neporovnateľne lepšie a iný dôvod ma nenapadá. A to som fanúšik oboch filmov. Prvého menší, druhého obrovský.