Koncept vracania času vo videohrách nie je veľkou neznámou. Spopularizovaný Princom z Perzie či racingom Grid sa stal schopnosťou šetrenou výhradne pre opravu chýb. Takou barličkou, ak sa nedarí. Museli ste si ju najskôr zaslúžiť a potom bola strážená ako oko v hlave. Čo sa potom stane, ak hra namiesto toho, aby napredovala, sa z konca vracia na začiatok? 24 Caret Games sa rozhodli zaradiť spiatočku a svoju rytmickú akciu Retro Grade postavili na hlavu. 

Je to presne ako keď stlačíte Rewind. Raketka absorbuje kanónom už vystrelené projektily, z oblakov prachu, trosiek i ohňa sa zhmotňujú nepriateľské lode, od chrbta sa vracajú rakety, ktoré vás o chlp minuli, skelet bossa naberá zhodený pancier a skóre klesá. Keď plynie čas dozadu, je čokoľvek z tohto dôvodu atraktívne. Retro Grade však pôvodné nadšenie nedokáže udržať dostatočne dlho. Autori podstúpili obrovské riziko, keď vsadili všetko na herný základ kombinujúc automatovú strieľačku s päťstupňovou notovou osnovou Guitar Hero a pustili ju jednoducho odzadu. 

Hrou prechádzate, neužívate si ju. 24 Caret Games zabúdajú na esenciu, prečo sa opakovane vraciate k hrám, ktorými sa voľne nechali inšpirovať. Prekonávanie osobného skóre a výsledná radosť pri odohraní celej skladby na päť hviezdičiek je priamo motivovaná obľúbenými pesničkami a samozrejme falošným pocitom hrania na gitare. V Retro Grade by ste asi ťažko hľadali skladbu, ktorú si zaradíte do svojho playlistu. Na muziku sa vzťahuje práve slovíčko Retro v názve hry, má nezabudnuteľný náboj minulosti, pri ktorej si spomeniete na to, že na 16-bitoch bola satisfakciou sfúknuť obrazovku plnú nepriateľov jedným ťuknutím do tlačítka, kde už čakal nabitý power-up.

Retro Grade postrádá akýkoľvek pocit vzrušenia. Nepomáha ani zvýšenie obtiažnosti, či zapojenie gitary. Malá raketka nestrieľa diagonálne, obraz nie je hypnotický, i keď jeho kulisy blikajú do rytmu basovej linky či bicích. Podlieha to pochopiteľne prehľadnosti, aby ste videli, kedy sa presunúť s raketkou na vybranú úroveň a absorbovať strelu stlačením X. Po čase si uvedomíte, že je absolútne jedno, ktorým smerom plynie čas, keďže mačkáte tlačítka do rytmu bez priameho vplyvu na hudbu alebo zvukové efekty. 

Od 10. levelu sa vraciate na samotný začiatok, no kampaň má rovnaké pravidlá ako keby ste hrali klasickú akciu. Nie je teda úplne postavená na hlavu. Idete od najľahšieho k najťažšiemu, pričom podľa pravidiel Retro Grade by to malo byť presne naopak. Autori reverznú techniku dokonale zvládli na znižovaní získaných bodov a do rebríčka sa tak zapisuje New Low Score! Multiplikátor, naopak, stúpa. 

Hra so zaradenou spiatočkou je zábavná iba krátko. Trpí tak veľkou prchavosťou, že si možno ani nevšimnete, že to najdôležitejšie skrýva Challenge mód s galaktickou mapou posiatou 130 úlohami. Výzvy od A po Z sú očíslované a ich náročnosť stúpa. Zníženie rýchlosti, jej zvýšenie, zakázanie power upov, neobmedzené palivo alebo život, dostať sa na začiatok s čo najmenším počtom bodov, zdolanie pasáže bez straty života a iné. Aj na mape je opäť tok času v normálnych koľajách, napredujete podľa abecedy.

Retro Grade sa hrá ako každá iná hudobná hra, prichádzajúce strely (noty) zprava absorbujete a súčasne si dávate pozor, aby vás nezasiahli projektily prichádzajúce od chrbta. Ich zvyšujúci sa počet vás donúti neustále prechádzať z jednej úrovne do druhej a robiť čo najmenej chýb, pretože na rozdiel od Guitar Hero sa vám život nedopĺňa bezchybným hraním, ale míňa sa energia.

Na všetko ostatné sú tu power-upy, na zvýšenie energie, na multiplikátor, bonusové body aj na palivo, ktorým môžete čas posunúť dopredu a chybu opraviť. Na akciu je však raketka podozrivo chabo vyzbrojená, má iba jeden kanón a dva typy striel. Ak by plynul čas v Retro Grade normálne, nikto by po nej ani len neštekol a s nálepkou vykrádačka hudobných hier by zapadla do zabudnutia. 24 Caret Games zaradili spiatočku a tak sa o nich hovorí, aj o ich hre, ktorej potenciál zďaleka nenaplnila. Retro Grade je typom, ktorá po sebe maže stopy. Súčasne ju absorbujete, ale pohyb späť ich za sebou zametá. Robiť veci inak niekedy jednoducho nestačí a okrem faktu, že čas plynie dozadu, na nej nie je nič originálne.