Milujeme to. Nedeľné poobedie, kedy sa napchatí obedom pekne uložíme na gauč alebo do kresla, zapneme telku, vydržíme tak štart, zopár kôl, pár minút „rozmýšľame“ so zatvorenými očami, raz za čas sa preberieme pri nejakej tej skrumáži a dokonale ožijeme pred samotným záverom. Preteky F1 sú jednoducho krásne. V posledných rokoch síce dochádzalo k stále častejšiemu nudnému naháňaniu sa po okruhoch vplyvom nezmyselných pravidiel, no blýska sa na lepšie časy. Celkové poradie je v tento rok vyrovnané a na stupni víťazov sa na nás neškerí zakaždým rovnaký Nemec.

My máme navyše výhodu v tom, že nám Codemasters ponúka nesmierne chutný pokrm podporený oficiálnou licenciou. Virtuálne pretekanie v kokpite vreštiacich monopostov si užívame po prepustení licencie od Sony všetci a vďaka EGO enginu, ktorý podporuje viaceré pretekárske hry od Codies, je o čo stáť. Počas prvých minútach na okruhu nás však ovalil nepríjemný pocit už videného. Problém každoročne vydávaných športových hier dorazil aj do F1 2012.

Vynecháme skutočných jazdcov a trate, zadumaného Alonsa vo Ferrari berieme predsa ako samozrejmosť. Klasickú zostavu menu tvorí jedna jazda na pár kôl, jazdecká škola, v ktorej sa naučíte základy, jedna skrátená sezóna či rovno kariéra. Je toho dosť na to, aby ste sa celý rok nenudili a poctivo krúžili v piatkových tréningoch, nastavovali svoj monopost a učili naspamäť prejazd jednotlivými zákrutami. Dokonalé zvládnutie trate je vďaka výraznému vplyvu simulácie nutnosťou. Isteže, ponuka pomocníkov je bohatá (radenie rýchlostí, poškodenie, ABS, brzdenie), ale pri aktivovaní každého z nich sa radšej môžete hrajkať s angličákmi na koberci.

V garáži sa netreba dlho rýpať, nastavenie monopostu nie je podstatnou súčasťou hry. To, že môžete trénovať a memorovať trať je to podstatné. Alchýmiu v depe necháte na zodpovedných. Skúsení pretekári síce môžu ohŕňať nosom, avšak vývojári veľmi dobre vedia, že tadiaľ cesta k masovému úspechu nevedie. To, že F1 2012 nie je žiadnym prehnane náročným simulátorom, musíme brať všetci ako fakt. Berieme, ale možnosť voľby by nebola na škodu. Niet sa čomu čudovať, herný žáner hardcore hier je totiž na pokraji vyhynutia. Môžete siahnuť po najprecíznejšej umelej inteligencii, vypnúť pomocníkov a výzva to bude. Len taká masovejšia, rFactor to skutočne nie je.

Novinka od Codemasters dopláca predovšetkým na to, že rok čo rok sa nedajú aplikovať do už fungujúceho systému prevratné novinky. Ak bol prvý ročník od Codies nadupaný, druhý značne pritvrdil, je tretí pokus o pole position vydareným mixom oboch predošlých dielov. Majitelia predchádzajúcich ročníkov vstúpia v podstate do tej istej rieky len s minimom vylepšení. Treba však podotknúť, že platí dobre známe pravidlo: vracať sa k starším ročníkom je náročnejšie, než by sa zdalo.

Noviniek je skutočne pomenej a vplyv mainstreamu je značný. Obtiažnosť mierne poľavila, pribudla novinka v podobe Challange výziev, kedy musíte predbehnúť niektorého zo šampiónov posledných rokov v rôznych podmienkach. Zábava oproti klasickej kariére, kde si budujete dlhodobý úspech, poctivo graduje a aj toto krátkodobé (a značne adrenalínové súťaženie má svoju príťažlivosť. Hľadať však novinky v ponuke menu, ktoré je konečne v tradičnom formáte a tvorcovia zavesili na hrdzavý klinec príťažlivé, no nudné prechádzanie sa po karavane a mimo neho, nemá taktiež príliš veľký zmysel.

V prípade postupu v jednej sezóne zarazia striktné obmedzenia v podobe nastavenia jedného kola na kvalifikáciu a taktiež počtu kôl v samotnom preteku. Nepostrehnete tu napríklad opotrebovanie pneumatík, strategické zastávky v boxoch (zostali rovnako tragické) s dotankovaním (plná nádrž má svoju váhu) alebo aj taktizovanie počas celého preteku v kompletnej dĺžke. Môžeme si znovu len povzdychnúť, no zároveň poteší instantnosť konceptu. Sadnete a jazdíte, uspejete a idete ďalej. Skvelé na učenie sa, ozrejmenie si správania sa monopostu vo vybraných situáciách. Novinka v podobe voľby rivala a jeho zdolávanie je zbytočné a nedotiahnuté. 

Ale to nie je to, čo robí z F1 2012 dlhodobou zábavou, ktorá vám vydrží na celý rok. Treba mať more času a Kariéra ukáže svoje kvality práve vtedy, ak vydržíte vyše hodiny jazdiť na okruhu. Poľaviť v sústredení sa neoplatí a treba sa zodpovedne pripraviť na každú zákrutu. Opotrebovanie pneumatík je počas dlhodobejšieho jazdenia až neuveriteľne prepracované. Nové gumy treba najprv zahriať, aby ste dosahovali najlepšie časy a bezohľadná jazda sa vám vráti aj s úrokmi nestabilitou neskôr. Dupať na brzdu môžete leda tak v Need for Speed, tu si treba dávať pozor na každý detail a neskákať po nej ako splašené kozy pri nebezpečne blížiacej sa zákrute. Rozdiel v tom, ako ste obutí – aj oproti konkurentom – je markantný a založiť na tom svoju taktiku, má osobitné čaro. 

A samozrejme je tu Ego engine, ktorý sa osvedčil už niekoľkokrát. Jazda za nepriaznivého počasia má rozdielne parametre, v daždi je treba dávať na výjazdy zo zákrut a citlivejšie regulovať plyn. Môžete sa tešiť pri pohľade z kokpitu, ktorý napríklad nenájdete v nadchádzajúcom Gride 2 a verte, že ak leje, vidíte veľké... kvapky dažďa, striekajúce gejzíry spod pneumatík súperov, čiže jedno veľké nič. Taká jazda v Spa je potom skutočne o znalosti zákrut, kedy musíte vedieť, čo si vlastne dovoliť a kedy to poriadne vypeckovať a kedy radšej šetriť monopost a krotiť vášne. Nádherné modely formúl pripomínajú televízne prenosy, polepšil si aj deštrukčný model, ktorý je omnoho prirodzenejší. Predné krídlo poškodíte pri kontakte akoby sa nechumelilo, dokonca lietajú aj pneumatiky, čo už vďaka bezpečnostnému lanku v skutočnosti neuvidíte.

Mierne sklamalo ozvučenie. Rev formúl je identický s predlohou, pokyny z depa sú k veci, no nárazy znejú duto a príliš umelo. Čo sa technického spracovania ako celku týka, sa konečne skrátili nahrávacie časy, systém menu je prehľadnejší a celkovo vyzerá interface komplexnejšie a celistvejšie. A keď budete sledovať odlietavajúce kamienky spod pneumatík po nechcenom výlete mimo trate, tak si to užijete práve pre tú krásu napriek strate pozície.

Jazdenie v F1 2012 je zábava, to bola aj minule. V Codemasters nepritlačili na pílu a ostali verní zlatej strednej ceste. Nie je to žiadny simulátor, ktorý by vás nútil k maximálnym výkonu. Je to krásna hra, ktorú si užije každý milovník monopostov, no zároveň nejde príliš do hĺbky. Možno práve preto sme si aj tento ročník užili a zároveň premýšľali, či ho odporučiť ako to najlepšie, čo na trhu s virtuálnymi pretekmi nájdete. 

Isteže, dá sa nad tým všetkým mávnuť rukou, povedať, že to ako cez kopirák, no je to stále rovnako zábavné. Takže je tu znovu sústredené hryzenie si do jazyka, zatáčanie telom na stoličke, spotené ruky a maximálne odhodlanie skrotiť to monštrum. Hodnotenie je preto kompromisom, máme tu poctivú a dlhodobú zábavu, ale nabudúce radšej lacnejší update ako na inovácie chudobnejší ročník.