Kingdom Hearts za svojich desať rokov existencie splodila množstvo hier, ale séria sa začína podozrivo nafukovať vplyvom vedľajších handheldových spin-offov a príbeh je zbytočne zamotaný tak, že mu už väčšina hráčov prestáva rozumieť. Herné mechanizmy vždy fungovali, no bez ohľadu na to, ktorý systém si vyberú tvorcovia, potrebuje akútne novú krv do žíl. Keď vidíte iba dva plnohodnotné diely (a to už dvojka bola riadne domotaná) a hrali ste štyri vedľajšie hry, je to zvláštny pocit. Kingdom Hearts 3D: Dream Drop Distance má množstvo atribútov zvolených správne a približuje sa snáď k vytúženému tretiemu dielu. Je to dobrá variácia, ktorá povoláva späť hlavných hrdinov, objavuje nové svety a obmieňa aj herný štýl.

Dream Drop Distance sa odohráva po druhej regulárnej časti, keď je zažehnaná hrozba zničenia Kingdom Hearts a majster Yen Sid zadá hlavným hrdinom (Sora a Riku) novú úlohu. Aby sa stali skutočnými keyblade majstrami, musia podstúpiť skúšku s názvom Mark of Mastery. Kvôli tomu sa vydávajú do vybraných svetov, ktoré ešte nenavštívili, pretože spali a nie sú prepojené so zvyškom univerza, kde sa odohrávala doterajšia línia. Ich úlohou je zobudiť tieto svety – a počas putovania sa zrazu stretávajú s dvojitými verziami a čelia novým nepriateľom. Všetko je prirodzená súčasť, akurát často rozdrobená a príbeh sa začne krútiť tak, že nebudete vedieť, čo sa deje.

S výnimkou prvého dielu začína byť tento fakt pomaly smutný trademark série. Sľubný začiatok, ktorý musí priniesť typickú záhadnú zápletku, sa rozvíja prvé dve hodiny, keď zrazu pristanete opäť v Traverse Town, no obývanom inými postavami. Square-Enix prekvapivo vymieňa Final Fantasy hrdinov za skupinu mladíkov z iného kultu – The World Ends With You. Aj vďaka nim je úvodný svet zrazu originálny, má netradične charizmatických obyvateľov, ktorí hrdinom sprostredkúvajú, čo sa vlastne deje (a prečo Sora a Riku nemôžu byť spolu v jednej verzii).

Je to dobrý štart, ktorí pomáha pri komplikovanom chápaní hrateľnosti (autori vymysleli X nových systémov pre boje i prácu v inventári). Ale potom sa opäť ponárate do čiastkových príbehov jednotlivých svetov (hoci vo veľkej miere dosť originálnych, keďže s výnimkou Trona ste ich nenavštívili) a tempo mierne zvoľní, aby sa poriadne rozbehlo v poslednej kapitole a finále s mnohými odhaleniami. Tento nerovnomerný prístup začína už sérii škodiť, no obávam sa, že Japonci ho zobrali ako svoju devízu.

Keď hrdinov milujete, zhltnete všetko, čo vám autori predložia aj s navijákom. Akurát sa viac ako na príbeh začnete sústrediť na schopnosti, svety a najmä boj. Tu Kingdom Hearts 3D ponúka chytľavý zážitok. Štandardne bojujete v reálnom čase, kedy sa Sora i Riku oháňajú keybladom. K dispozícii máte aj mágiu, kúzla typu Fire, Ice či Blizzard sú prístupné priamo z menu. Kingdom Hearts 3D uplatňuje Command deck systém – sami si vyberáte, ktoré možnosti chcete mať prístupné, a ako ich využijete. Mágiu, predmety i švih mečom máte po ruke pre iné tlačidlo, opakované stlačenie znamená posun v menu (napríklad zmenu kúzla). Je to intuitívny systém a po čase si uvedomíte, že dokážete súčasne šermovať, kúzliť i používať predmety. Ale Square-Enix to nestačilo.

Rýchlo si uvedomíte, že v spodnej lište čakajú aj ružové varianty úderov či ťahov. Nový Kingdom Hearts ich radí do systému Flowmotion, ktorý vás osloví hneď v Traverse Town. Cieľom je získať dynamiku – pri šmýkaní sa po tyči, skákaní po strechách či zábradliach a nabranú rýchlosť potom využiť do mocnejšieho úderu. Klasický obrovský nepriateľ, ktorý vyzerá ako balón s hlavičkou mal typickú slabinu – údery zozadu. Tento raz sa môžete naň vrhnúť (ale držať príslušné tlačidlo) a zrazu sa sprístupní silnejší úder, ktorým ho zasiahnete. Mocnejšie varianty rátajú aj s plošným dopadom na presilu nepriateľov. Spočiatku je toho veľa – ružový Flowmotion vyzerá príliš dynamicky a bojíte sa ho zo začiatku ovládať. Potom ho využívate naplno. 

Zároveň sa do akcie dostáva aj spodný displej, na ktorom figuruje tzv. Reality Shift. Máte možnosť dvíhať a hádzať po okolí predmety, napríklad sudy. Takto si možno vybrať konkrétny cieľ, zamieriť a zasiahnuť viac oponentov naraz. Je to asi inšpirácia Angry Birds a do hrateľnosti sa hodí čiastočne, podľa svetov a druhu predmetov, ktoré sa v nich nachádzajú.

Titulné sny pomohli vzniku nových druhov obyvateľov i nepriateľov svetov, tzv. Dream Eaters. Sú to farebné príšerky, ktoré vyzerajú rôznorodo (najbližšie majú k pestrým zvieratkám z X360 titulu Viva Piňata). Ak nájdete recept, môžete si ich vytvoriť, a bojujú po vašom boku. Goofy a Donald si totiž dali tentokrát pauzu a po svetoch s vami necestujú. Do boja môžu zasiahnuť práve Dream Eaters, či už jednoducho tak, že s vami pobehujú, alebo sa dá raz za čas prepnúť aj do mocnejšieho módu (Link Attack), kedy bojujete spoločne. Synchronizácia je možná iba po dobití ukazovateľa, takže sa príliš rýchlo nezunuje. A Link Attack je viac cítiť ako vyššie spomenutý Reality Shift. Na druhej strane sú Dream Eaters aj solídni oponenti, ktorých treba popri klasických nepriateľov porážať – a občas aj získať recept, aby mohol byť na vašej strane. Repertoár sa nám slušne rozrástol. 

Kingdom Hearts 3D má toho v hrateľnosti skrátka veľa a hustí do vás novinky rad za radom hneď v prvom svete. Tú najväčšiu spoznáte veľmi rýchlo: spomínaný Drop. Svety sú postupne rozdeľované na dve verzie, v každej hráte za jedného hrdinu. Inú verziu vidí Sora, odlišnú Riku. Každý putuje v alternatívnej verzii, čo znamená, že sa dostanete do iných častí, inými cestami a predovšetkým stretnete aj iné postavy alebo hľadať truhlice na iných miestach. Je to skvelý systém, ako vás nechať pobehovať po rovnakých miestach, no s odlišným obsahom a udržať si solídnu mieru prehľadnosti. Je to už klasika, že Sora a Riku nemôžu bojovať spolu (lebo by boli asi takí silní, že by totálne zmenili rovnováhu vesmíru i Kingdom Hearts), ale tento systém rozdelenia je výborne vytvorený. 

Akurát sa musíte pripraviť na jednu podstatnú vec. Mechanizmus Drop je neľútostný – ukazovateľ v pravej časti vám ukazuje, koľko času vám ostáva... kým sa zrazu hrdina neocitne vo vzduchu, čas sa zastaví a hrá vás prepne na druhého. A hráte za neho, kým sa ukazovateľ opäť nevyprázdni a opäť nastane prechod. Lenže čas je pre hru všetkým a Drop nastane hocikedy, počas hľadania pokladu, pri minihre, ale aj uprostred súboja s bossom. Mechanizmus má svoju logiku, akurát nečakáte, že vás bude spočiatku vyhadzovať takto náhle. Neskôr zistíte, že si možno zmeniť hrdinu aj pri savepointe, ale náhodné prepínanie má paradoxne svoje čaro.

Sedem svetov nie je na prvé počutie veľa, ale autori pripravili citeľne dlhšie verzie. Vidieť to už na Traverse Town, ktorý zrazu pridáva štvrtý či piaty dištrikt, námestie s fontánou, nové kanály a uličky. Nové svety (zo Zvonára u matky božej, Trona: Dedičstvo, Pinocchia, Fantasie i Troch mušketierov) sú krásne, výborne prepracované a je v nich radosť putovať. Finálny svet má rovnako výborný náboj a odohrá sa tu niekoľko skvelých scén. Posledných štyri-päť hodín si klasicky užijete, akurát vám možno bude smutno, že takto dejovo nabitý nebol aj zvyšok hry.

Kingdom Hearts 3D toho prináša do série veľa, hoci základná schéma súbojov, otvárania svetov a objavovania ostáva rovnaká, súbojový systém, ponuka nepriateľov a interakcia so svetom sú odlišné. Vidieť to napríklad pri prechode medzi svetmi, kde Gummi Ship nahradil systém pádu – hrdina klesá nadol, zbiera hviezdy a vyhýba sa prekážkam. Je tam cítiť rovnaký princíp, no spracovanie sa zmenilo.

Tento prístup využili autori naprieč celou hrou. Jeho prítomnosť na 3DS umožňuje vnímať svety inak, v lepšej hĺbke a veľmi kvalitnej grafike (zabudnite na kostrbaté momenty z DS). Toto je technicky najlepší handheldový titul série a na pohľad prekonáva možnosti PS2. Mimoriadne silný soundtrack sa viaže k sérii odnepamäti a tento diel ho opäť posúva ďalej. 

Pokiaľ si odmyslíme podivne poskladaný príbeh a fakt, že toto je stále iba odbočka od hlavnej línie (hoci pomerne silná a dobre pripravená), množstvo systémov, ktorých je azda na jedinú hru príliš veľa, vyjde nám titul solídne zapadajúci do série. Určite najlepší spomedzi handheldových verzií a možno aj máličko lepší či vyrovnaný s druhým dielom na PS2. Akurát nadhľad na sériu začína čoraz silnejšie zdôrazňovať, že sa potrebujeme posunúť oveľa ďalej. Neopakovať stále tie isté svety (ktoré sa aj nebezpečne míňajú), ale hľadať nové inšpirácie a začať pracovať na odlišnom koncepte. Zobrať desiatky Disneyho postáv a poslať ich do originálneho japonského sveta fantázie. Možno za ďalšími dverami Kingdom Hearts.