Originalita v hrách. Zaujímavé koncepty. Herný systém obrátený naruby. Apokalyptická vízia inak. Svojské podanie first-party štúdia. Malý zázrak, že sa silný japonský titul dostane aj na Západ. V hlavnej úlohe zver – a mestská džungľa. Tokyo Jungle môžete venovať každú vetu a vystihne ju naplno. Je to opätovný dôkaz, že Japonci majú zmysel pre nápady netradičné až bláznivé – a hrateľné, ak im dáte šancu.

Tokyo Jungle sa odohráva v japonskej metropole po zásahu neznámej apokalypsy. Nie je jasné, čo sa presne stalo, ale ľudstvo je vyhubené a mestské štvrte hlavného mesta krajiny sú vydané napospas voľne sa pohybujúcim zvieratám. Je to zoo v praxi, akurát majú zvieratá výbeh medzi mrakodrapmi či niekoľkými pruhmi diaľnic. Vznikajú pochopiteľné nové pravidlá na prežitie; ale platí, že najsilnejší vyhrávajú a požierajú menších. Tí sa môžu ukrývať, papkať bobule a dúfať, že mäsožravce na nich neprídu. Regule prírody (veľký žerie malého a životnosť zvierat nie je nič moc) sú neúprosné aj tu.

Nečakajte príliš veľký svet ani celé Tokio. Novinka sa odohráva prevažne v mestskej štvrti Shibuya (a berte jed na to, že patrične autentickej) okolo železničnej stanice, kde sú ulice, cesty, park, kanalizácia a koľajnice či mosty. Divoký porast prerazil asfalt, kríky s ovocím vyrastajú na rôznych miestach a vysoká tráva ponúka úkryt pre mnohé zvery pred veľkými nenažrancami. Prehľadná mapa ukáže približne 10-12 sektorov, kde sa možno dostať – no herný svet klame, lebo má nasadené limity, kvôli ktorým sa na úplne ďaleké miesta nedostanete rýchlo. Je to dobrý kompromis: menší priestor a kopa aktivít oproti obrovskej rozlohe, ktorú mohli autori vytvoriť len pre efekt postapokalyptickej prázdnoty. 

Zvieratá si vo svete vystačia a pre dostatočný efekt možno hrať za oba druhy: bylinožravce a mäsožravce, pričom pri každom je náplň čiastočne odlišná, avšak zapadá do celkového koloritu fungovania. Bylinožrúti na nižšom stupni potravinového reťazca sa snažia najmä o žranie bobúľ, ukrývanie pred väčšími zvermi, občas nejaký boj a samozrejme, aj párenie. Milovníci mäska sa nažerú priamo z menších druhov, naháňajú ich, bojujú takmer neustále a rovnako sa idú potrhať za zachovaním svojho rodu. 

Hra za zvolené zviera má jasné ukazovatele. Stamina – čím viac budete chcieť skákať a bojovať, tým sa rýchlejšie vybíja a musíte si oddýchnuť na jej doplnenie. Kľúčový je Hunger (hlad). Zver musíte kŕmiť, ak prestanete, začnú sa uberať aj dieliky z ostatného atribútu (Health) a po jeho vynulovaní skončíte, ste mŕtvi. Prvotná úloha je jasná: jesť a bojovať. 

Ťažko určiť, komu sa žije ľahšie. Bylinožravce chrúmu bobule, no po zožratí krík mizne a musia hľadať ďalšie. Navyše hrozí riziko, že ich medzičasom zožerie mäsožravec. Bylinožravec je herná postava neustále ohrozená a postupujete pri nej veľmi opatrne. Pozorne sledujete, kam striehnu beštie slintajúce v okolí a snažíte sa byť čo najnenápadnejší. V tráve je to ľahké, na otvorenom pľaci nie. Mäsožravec musí bojovať takmer neustále, pokiaľ sa nechce živiť zdochlinami. Môže zhltnúť aj zajačika či psa, ale oveľa lepšie je zaútočiť na niečo silnejšie. To však znamená byť neustále v strehu. Tokyo Jungle ponúka obyčajné údery aj tzv. Clean Kill, keď sa nad terčom objaví sýtočervená zubatá ikona a jedným úderom môžete neboráka zahlušiť.

Súbojový systém je však trvanlivejší vďaka rozličným kombináciám a navyše zvyšovaniu levelov zvierat. Čím lepšia korisť, tým rýchlejšie pribúdanie levelov i motivácia hrať ďalej. Videoherný element levelovania nie je samoúčelný, ale má vopred daný zmysel – ovplyvňuje atraktivitu samca počas párenia (viď. popis nižšie) a postupne vám odomkne ďalšie typy zvierat, za ktoré môžete hrať. V praxi platí, že hra nedáva nič zadarmo, ale na druhej strane dokáže odmeniť investovaním času. 

Lenže zviera nie je žiadny superman a po čase zomrie – dostane cca 15 rokov života a keď si ich vyčerpá, už si zaň nezahráte. V tomto momente nastúpi ďalšia esenciálna aktivita: párenie. Nie je to automatická záležitosť a pri dĺžke životného cyklu si musia zvieratá švihnúť. Základ je pripraviť si pôdu – nájsť miesto, označkovať teritórium (niekoľko bodov v podobe vlajok), ukázať svoju silu, keď prídu do vyznačenej lokality samičky. Silnejší samec a lepšia samička môžu mať lepšie a početnejšie potomstvo. Aj párenie je využité pre potreby videohry šikovne.

Tokyo Jungle má dva módy: Survival a Story. Survival je zaujímavý v tým, že začne vždy na rovnakom mieste, vyberiete si typ zvieraťa a snažíte sa dostať čo najďalej. Žeriete, bojujete, párite sa a snažíte sa stihnúť splodiť potomstvo, pretože keď jedna generácia zvieraťa zomiera, hráte automaticky za ďalšiu. TV sa zrazu ponorí do čiernej farby, hra sa akoby reštartuje, hráte za nové zviera a vo svete je už rozložená potrava i zver nanovo. Spomínaná naháňačka za vyššou kvalitou samca i samičky ukáže svoj zmysel: ak sa narodia viacerí potomkovia, sú vaši súrodenci využívaní ako ďalšie životy. Ak vás v ďalšej generácii zahluší hyena a ste jedným z troch narodených zvierat, môžete hrať ďalej. Teda, ak súrodencov nezabije už niečo väčšie. Potom platí rovnaká výzva: splodiť ďalších potomkov, inak hra končí.

Survival je hlavný mód. Hoci spočiatku vyzerá ako tutoriál na 20 minút, jeho opakované hranie vás vedie k ďalším generáciám, novým zvieratám a hráte rovnaký koncept dookola a urputne sa snažíte prekonať sami seba postupom do ďalšej generácie. Tam môžu vzniknúť mierne vtipné situácie, keď sa poriadne vytrénovaný havkáč pustí aj do väčšieho zvieraťa. Svet funguje progresívne – vzdialenejšie miesta obsahujú najnebezpečnejšie zvery, na ktoré si asi trúfnete až pri piatom-šiestom hraní. Survival mód je kúzelný v tom, že si postupne zapamätáte miesta, kde sa vyskytujú nebezpečné druhy, ale paralelne si musíte dávať pozor, pretože časť hry skrýva faktory náhodného generovania vecí, predmetov a úloh. Predmety netreba podceňovať – pretože sa cez ne dostanete k jedlu, zdraviu a lepšej výdrži. Nehovoriac o tom, že hra ponúka zvieratám aj oblečenie, ktoré vedie k špeciálnym vlastnostiam.