Od prvého dielu, čo spôsobil ošiaľ ešte na prvom Xboxe cez rozšírenú verziu na PC, výbornú dvojku s budovaním vzťahu so psíkom až po tretí diel, ktorý síce nenadchol, ale mal svoje kúzlo, sa séria Fable za osem rokov od svojho vzniku etablovala ako prísľub rozprávkového dobrodružstva s nádychom sladkej fantasy. Po odchode Petra Molyneuxa z Lionhead zostala v štúdiu chuť vytvoriť vedľajší diel Fable, ktorý by využil potenciál Kinectu a ukázal nové pohybové možnosti. 

Za Fable: The Journey stojí silný marketing a aj podľa obalu sa tvári ako prístupná hra pre masy. Ovládnite mágiu. Lenže keď si porovnáte obaly s minulými dielmi, už sa hráčom sľubujú iné funkcie. Je to ideálna príležitosť ako hard-core cieľovku presvedčiť na Kinect, ale pod povrchom sa skrýva skutočne iba spin-off bez morálnych rozhodnutí, bez križovatiek v deji a bez priameho dopadu na dianie v celom svete.

Od úvodnej animácie, predstavenia hrdinu Gabriela, ktorý je súčasťou karavány križujúc krajinu hra nešetrí animáciami. Množstvo cut-scén nepoľavuje od intra a titulkov prichádzajúcich po 30 minútach. Príbeh nie je tak hlboký, aby neslúžili iba ako výplň medzi hrateľnými časťami. Chlapec prahnúci po dobrodružstvo sa do jedného ponorí až po uši, keď musí putovať Albionom sám. Počas búrky narazí na snáď 500-ročnú Theresu, ktorá mu vysvetlí, že ich naháňa starobylé zlo a on sa mu musí postaviť. Akoby nestačilo množstvo animácií v priemernom príbehu, Gabriel má tendenciu stále komentovať dianie. Či cvála na koni sám alebo v sprievode Theresy, alebo putuje jaskyňou, klapačku nezavrie.  

Fable je známa svojou interakciou so zvieracími miláčikmi, ktorí neodmysliteľne nadviažu vzťah s hrdinom. Tento raz padla voľba na kobylu Seren, ktorá s Gabrielom už čo to preskákala. A zo začiatku sa o ňu aj musíte starať, po boji mu vyberať šrapnely, upokojovať a pod. S koníkom je spojené cestovanie po svete a titulné cválanie, na ktoré sa v Sectore tešíme dobrého pol roka. Je spracované pomerne jednoducho. Seren sa pohybuje v troch tempách, chôdzou (stačí švihnúť opratami raz), klusá (druhé švihnutie opratami) a vo vybraných momentoch môže prejsť do trysku. 

Zastavenie či prechod do pomalšieho tempa riešite priložením rúk na prsia alebo ak potrebujete zastaviť úplne, dvihnete ich nad hlavu. Cesty bývajú hrboľaté i krivoľaké (vtedy treba ísť so záprahom pomalšie), inokedy musíte uháňať naplno alebo vám hra priamo určí, aké tempá sú k dispozícii. Opratami takisto ovládate aj smer, keď pravú ruku pritiahnete k sebe, začnete točiť doprava a naopak. Na cestách narazíte na rozhádzané orby troch farieb, za ktoré si vyberáte upgrady – vyššie zdravie koníka, silnejšie kúzla atď. 

Druhou časťou Fable: The Journey je kúzlenie. Na naše prekvapenie ani pri ňom nevstávate z pohovky, zostávate sedieť. Pravá ruka chŕli bleskové gule, stačí urobiť pohyb od ramena do priestoru pred vami, prípadne nasmerovať kúzlo na iné miesto na obrazovke. Dve z troch kúziel umiestnite správne. Neskôr sa naučíte bleskovú guľu vyčarovať a následne nasmerovať – presnosť na rovnakej úrovni napriek zložitejšiemu prevedeniu kúzla zotrvá. 

Ľavá ruka kúzli tzv. Push kúzla (inšpirácia Star Wars je evidentná), vystreľujete akoby lano, ktorým možno ťahať rôzne objekty. Je značne nepresné, keď máte uchopiť kamennú guľu na diaľku a potom ju dvihnúť do vzduchu a následne nasmerovať preč, výsledné kombo je náročné na prevedenie. 

Pravá ruka slúži na likvidáciu a akčné ťahy, ľavá na pohyb predmetov v priestore, dokonca aj počas boja. Je to účinná metóda napríklad pri likvidácii pavúkov. Hra sama za vás rieši pohyb vpred, vy upaľujete, všade sa vynárajú pavúky. Pravou rukou ich likvidujete, ľavou sa snažíte strhnúť veľké stalaktity na zem, aby upchali diery, odkiaľ pavúky prúdia a to v relatívne rýchlom tempe.

Implementácia Kinectu je teda akceptovateľná, ale nie bezchybná. Hranie iba v sede je prekvapivo dobre zvládnuté, hoci je na zamyslenie, či by sa na časti s kúzlami nebolo lepšie postaviť. Akčné scény kúzlenia fungujú, rovnako aj pasáže, kde sa snažíte očariť magické glyphy, aby vás pustili cez začarovanú bránu ďalej. Počas hrania sme však narazili na dva momenty, ktoré hladké prechádzanie hrou prekazili.

Po prvé, presné kúzlenie, resp. zameriavanie. Pokiaľ má hra za úlohu šľahať blesky v okolí, dokážu vaše pohyby vyhovieť zadaniu. No v momente zložitejších kúziel typu Push, zdvihni veľkú guľu a hádž ju na určené miesto, sa môžete dostať do patovej situácie. A je to nepríjemný pocit, keď sa tak zaseknete v očakávanej hrateľnej pasáži.

Po druhé, hra obsahuje aj vedľajšie questy, tie obyčajne aktivujete príchodom na vyznačené miesta. Po jednom z nich nastal nepríjemný bug, že nás hra odmietla pustiť ďalej. Na jednej strane už skončila časť s vedľajším questom a mág určujúci budúcnosť prestal rozprávať. No koník sa odmietal pohnúť, hoci nabehla trojica ikon pre cválanie. Hra nedokázala pokračovať ďalej a pomohol až reštart sekvencie z hlavného menu.

Fable: The Journey ponúka aspoň výborne vybalansovanú obtiažnosť. Pokiaľ hra fungovala, moja priateľka nemala problém zvládnuť ani náročnejšie naháňačky či kúzlenie v chráme. Hoci počet srdiečok počas akcie klesal, dokázala sa s poslednou štvrtinou či polovicou doplaziť k nasledujúcemu checkpointu. Keď som si niektoré pasáže zahral aj ja sám, neraz som dosiahol horší výsledok, čo nahráva faktu, že The Journey je pripravená aj pre začiatočníkov, nielen herných veteránov.