Pamätáte si na rady pred Tuzexom? Rady na banány, vlastne, rady na čokoľvek? Pamätáte na časy, keď ste museli poznať ľudí, čo poznajú ľudí, aby ste sa dostali k Žiguláku a na dovolenku v Juhoslávii ste čakali tri roky? A pamätáte na tie hry, ktoré ste hrali u zbohatlíckeho kamaráta na 8-bitovom počítači a vy by ste dali obe obličky vašej sestry, aby ste mohli mať niečo také doma? Sladká nostalgia. Vtedy aj soľ viacej solila, aj ten cukor bol sladší a vlastne aj hry boli zábavnejšie. Je to ale tak? S Retro City Rampage sa vrátite šmahom policajného obušku práve do týchto čias. 

Retro City Rampage je mixom niekoľkých žánrov, ktoré s gráciou mieša do podareného eintopfu aj vďaka tomu, že sa z dnešného pohľadu hry v 80-tych rokoch zobrazovali v podstate len zvrchu alebo z boku. Grafika bola viac o predstavivosti ako ostrých kontúrach a 3D grafike. Carmack sníval o polygónoch zatiaľ len vo svojich vlhkých snoch. Hlavnou premisou je hra GTA a film Späť do Budúcnosti. Z veľkej automobilovej lúpeže je tu námet na otvorené mesto s top-down pohľadom známe z prvej a druhej časti tohto bestselleru a dejovú linku sprevádza roztržitý vedec s bielymi vlasmi a časostrojom na kolesách. Vašou úlohou nie je nič menšie ako nájsť všetky súčiastky do Deloreanu a vrátiť sa tak späť do budúcnosti. Alebo minulosti? 

Hlavnou devízou pri hraní je neustály pocit nostalgie, ktoré niekedy zamaskujete jemným úškrnom a inokedy sa musíte nahlas zasmiať. Vynárajú sa spomienky ako keby zo včera, no v skutočnosti je to už možno aj dvadsaťpäť rokov, kedy ste preháňali cez cestu Froggera či pozerali A-team na Rakušákoch, ktorým ste síce prd rozumeli, no bolo to tak neskutočne cool oproti Televarieté na Československej televízii.

Pohľad zhora je doplňovaný bočným pohľadom podľa toho, akú hru sa práve Brian Provinciano snažil zhmotniť. Pozrime sa na útržok prvej misie, kde máte ukradnúť peniaze z banky a uvidíte, že toho do hry zahrnul obrovské množstvo. V cut-scéne sa prenesieme na strechu banky, kde strážnik práve zostrelil letiacu kačku, za čo je odmenený posmeškom od zobrazivšieho sa psa (Duck Hunt). Na scénu prilieta helikoptéra a vyhadzuje bojovníka na strechu, ktorý skokom na hlavu stráž omračuje (Mario Bros). Na banke je veľký znak dolára, ktorý poznáte z rozprávky Káčerovo. Medzitým na inom mieste mesta naráža auto do barelov a šofér oznamuje svojmu šéfovi, že na večeru to už nestihne a zomiera (hláška z filmu The Departed). Auto exploduje a spoza obrazovky vykukne postavička s bublinou Toasty (Mortal Kombat).

V tento moment vás boss-záporňák pasuje na miesto náhradného šoféra, ktorého nasledujete ponorením do zelenej trubky (Mario Bros) a preskáčete podzemím v stokách, ktoré okupujú korytnačky (Ninja Turtles). V bankovom sejfe nájdete okrem zlata ceduľu s nápisom „nepotápať sa“ (Duck Tales). Hneď ako vynesiete zo sejfu prvý mešec, do banky vrazí žltý autobus, ktorý je vašou priepustkou na slobodu (The Dark Knight), no ten má problém zaradiť sa do premávky, pretože ostatné autobusy idú príliš rýchlo a tak ste vyslaní stlačiť tlačidlo pre chodcov, ktoré je ale samozrejme na opačnej strane cesty (Frogger). Z ostatných hier narazíte napr. na Metal Gear, Skate or Die, Bionic Commando, Mega Man, Sonic, Zelda, Contra, Paper Boy. Na arkádových automatoch v meste si môžete skúsiť paródiu mini hry prvého Mortal Kombatu, no neprerážate dosky, ale napchávate sa jedlom alebo skúsite šťastie so Super Meat Boyom. Ku koncu si vystrelil aj z pseudo 3D zobrazenia, kedy môžete použiť okuliare s červeným a zeleným sklom a ušetrené neboli ani kultové filmy ako GhostBusters, Robocop, Inception, Star Wars a Star Trek.

V nastaveniach hry si dokonca môžete nastaviť na akom systéme si ju želáte hrať a farby sa tak prepnú do krásnej štvorfarebnej CGA alebo 16 farebnej EGA, magických odtieňov handheldových šedých a zelených farieb, či klasických systémov Atari 2600, alebo NES. Všetko je doplnené úžasnou chiptunovou 8-bitovou hudbou, ktorú si prepínate ako rádio v GTA. V Retro City Rampage sa všetko nehrá na retro, ale pomáha si modernými barličkami. Niektoré pasáže sú obrovskou výzvou, pretože ich obtiažnosť sa takmer zhoduje s predlohami, no našťastie sa autor rozhodol, že neimplementuje obmedzujúci počet životov ako tomu bolo v každej hre minulého milénia, ale bude ich len prosto odrátavať a po smrti začnete od neveľmi vzdialeného checkpointu. Orientačný bod presne ukazuje, kam sa treba postaviť na vykonanie akcie, cez vysielačku vás stále niekto naviguje, kam a prečo treba ísť, miesta určenia sú označené na mape aj minimape a pred nebezpečenstvom zabitia informuje panel. Autoheal, vďakabohu, absentuje. 

Po meste sa preháňate v „zapožičaných“ autách, bicykloch alebo skateboarde a nechýba ani štandardný arzenál zbraní od chladných cez palné až po energetické. Nevýhodou však je, že plynulé otáčanie neexistuje a rotácia prebieha po 45 stupňoch. Ak je teda niekto v „mŕtvom uhle“, musíte k nemu podísť. Autá sa ovládajú tak isto, no schéma ovládania sa dá zmeniť. Trochu mi vadilo málo vedľajších misií, no tie sú nahradené obrovským množstvom mimo dejových výziev, ktorých náplňou je väčšinou zabiť čo najviac ľudí určitou zbraňou. Sú však až príliš hardcore. Do mapy sa nezapisujú žiadne lokality ani dôležité miesta a ak sa chcete vrátiť napr. do automatovej herne, tak musíte blúdiť.

Retro City Rampage je krásnou spomienkou ako vyzerali hry v praveku a ako krásne sa pri nich dalo zabaviť aj bez najnovšej 3D grafiky a 7.1 zvuku. Problémom však je, že pre niekoho je to retro príliš silné a pokiaľ nerozumie odkazom na jednotlivé klasiky, tak vlastne ani príliš zaujímavé. Retro City Rampage je pre starých hráčov, ktorí zostali hráčmi, a radi sa vracajú do časov, kedy aj tá soľ viacej solila, aj ten cukor bol o niečo sladší.