2K nemá na trhu s basketbalovými hrami konkurenciu. EA sľubuje revolúciú v žánri už niekoľko rokov, no vždy ostane iba pri prázdnych slovách a predčasne ukončených projektoch. Zatiaľ to veľmi nevadilo, keďže NBA v podaní 2K vždy atakovala hranice bezchybného basketbalu a jedna takmer dokonalá hra ročne nám stačila. Lenže všetkym dobrým veciam je raz koniec.

Bez mučenia sa priznávam, že posledné roky je v basketbalových hrách pre mňa jediným zaujímavým módom My Player (resp. MyCareer). Áno, mohol by som hrať celú sezónu v NBA 2K13, mohol by som hrať exhibičný zápas, mohol by som sa ponoriť do nostalgických spomienok na americký Dream Team či na iné významné okamihy v histórii basketbalu. Lenže nič sa nevyrovná tomu, keď hráč s mojim menom, s mojim obľúbeným číslom na drese a s mnou nastavenými atribútmi nastúpi na palubovku a v zápase prestrieľa Kobeho, LeBrona alebo Duranta.

MyCareer je mód, ktorý v množstve ohľadov pripomína RPG hru. Najprv si hráča vytvoríte, potom ho trénujete, získavate skúsenosti, s každým zápasom sa zlepšujete, odomykáte nové možnosti a snažíte sa preraziť medzi ostatnými športovcami. Od prvého zápasu, kedy sa pred draftom ukážete scoutom a potom netrpezlivo čakáte na to, kto si vás vyberie, až po možné finále NBA vás čaká nespočet zápasov, tréningov a občas aj strategických rozhodnutí. Práve spojitosť s virtuálnym hráčom a orientácia na dlhodobé hranie sú najväčším čarom tohto módu.

Minulý rok bol režim MyPlayer spracovaný takmer dokonale. Nebolo mu čo vytknúť a aj v našej recenzii bol hlavým plusovým bodom, vďaka ktorému hra dostala vysoké hodnotenie. Tento rok autori zariskovali, niektoré zaužité veci pomenili a bohužiaľ, vydali sa nesprávnym krokom.

Najviac otáznou je implementácia sociálnych funkcií, ktoré vášho hráča z lokálneho profilu presúvajú do virtuálneho sveta, kde platí mena VC (virtual currency). Na samotnom fakte, že hra vám ponúka zbytočný balast v podaní vygenerovaných tweetov a snaží sa operovať s množstvom vašich nasledovníkov nie je nič zlé. Naopak, občas poteší, keď si otvoríte zoznam a zistíte, že tie najväčšie hviezdy NBA virtuálne „followujú“ vaše alter ego. Jadrom problému je spracovanie tejto featúrky. Hra neustále komunikuje so servermi, stále sa vymieňajú údaje a podobne. Akákoľvek práca s hráčom je neuveriteľne spomalená, najlepším príkladom je upgradovanie hráča za nazbierané VC body – aj tieto veci sa odosielajú kamsi do internetu a spracovanie požiadavky trvá tááááááááátko dlho, že to radšej budete robiť iba raz za čas, aby ste nezošediveli. Mimochodom, odpojenie od siete nepomôže, pri loadingoch zošediviete online i offline!

Rovnako zdĺhavá je aj prezentácia, loading pred zápasom a po zápase, neustále „please wait“ obrazovky, nepreskočiteľné animácie, zdĺhavý draft, interview v kruhu vyklonovaných totožných postáv po každom zápase, to všetko strašne zabíja atmosféru samotného športu. Ako nováčik v družstve v zápasoch budete nastupovať na palubovku iba na pár minút a v predzápasových a pozápasových loadingoch strávite viac času ako v hre samotnej!

Ignorujme na chvíľu sociálno-loadovacie peklo a pokúsme sa vniknúť pod kožu RPG atribútom. V NBA 2K13 opäť nachádzame niekoľko zmien a nie všetky hodnotíme kladne. Tréningy kedysi priamo zlepšovali atribúty, ktorých sa týkali. Keď ste šli na strelecký tréning, okrem exp bodov ste mohli získať priamo body v streľbe, keď na doskakovací, boli to body priamo do doskakovania atď. Tento systém bol bohužiaľ zrušený. Všetky tréningy teraz už iba pridávajú VC a je na vás, či body získané v streleckom tréningu investujete do smečov, blokov, alebo naozaj do streľby. Slabučkou náhradou sú tréningy s legendami basketbalu ako Jordan, Rodman a ďalšie, ktoré vás naučia niektorú z elementárnych činností a pridajú vám priamo body do danej oblasti, avšak vykonávať sa dajú iba dvakrát za celú sezónu.

Zanikli aj špecifické úlohy (mikroquesty) v jednotlivých zápasoch, ktoré vás motivovali k lepším výkonom. Už žiadne „rozdajte 5 asistencií“ alebo „vypýtajte si 3 fauly“ a podobne. Jediné, čo ostalo, sú tzv. Dynamic Goals, ktoré sa môžu a nemusia počas zápasu vyskytnúť a snažia sa reagovať na dianie na palubovke. Nedarí sa vám streľba? Systém vygeneruje úlohu - dajte tri nasledujúce strely po sebe. Je pár sekúnd do konca a vy prehrávate o dva body? Vyhrajte tento zápas.

V šatni sa potom dozviete, ako boli s vašim výkonom spokojný spoluhráči, či sa vám podarilo splniť niektorý z míľnikov (100 bodov v kariére, 50 prihrávok, prvý tripple double) a na základe toho budete odmenení VC. Všetky získané VC zo zápasov aj z tréningov následne míňate na vylepšovanie svojej postavy v jednom z množstva tribútov, obranných (steal, blok, doskok, atď.) a útočných (streľba z blízka, z diaľky, hra pod košom, donáška, smeč) aktivít a fyzických daností (výskok, výdrž, rýchlosť). Novinkou oproti minulému roku sú Signature Skills nakupovateľné opäť za VC. Signature Skills vás extrémne zlepšia v niektorej oblasti a spravia z vás nezastaviteľného smečiara, presného rozohrávača či inak vylepšia. Za Virtual Currency ešte nakupujete aj oblečenie, pozývate spoluhráčov na obed, aby sa zlepšila nálada v tíme a ďalšie maličkosti.

Hovoríte si, že to znie, ako keby hra vo veľkej miere záležala na obsahu vašej virtuálnej peňaženky a VC rozhodovali o množstve vecí? Je to tak. 2K si to uvedomuje. A preto si, prosím pekne, môžete VC kúpiť za reálne peniaze.

Všetko rozhorčenie, nadávky a ťukanie si na čelo nad manažérskymi rozhodnutiami sa posúva do pozadia s prvým krokom na palubovke. Basketbal ako taký je spracovaný na jednotku, vnemovo sa blíži k realite a možnosti v ovládaní sú takmer nekonečné. Tento rok je kladený väčší dôraz na streľbu ako na crossovery a prepracovaná pravá analógová páčka vás bude chvíľu miasť. Chýba ucelenejší tutorial o nových možnostiach, no po pár zápasoch si na zmeny zvyknete a na palubovke sa budete baviť. V závislosti od hranej pozície sa skutočne cítiť ako rýchly rozohrávač so širokým arzenálom pohybov, či dominantný pivot, pred ktorým sa strachom trasú dokonca aj obruče.

Komplikovaná ovládacia schéma na jednej strane kladie veľké nároky na zvládnutie, na druhej strane bohato odmeňuje svojou komplexnosťou a možnosťami. Ako sme zvyknutí, v zápase viete urobiť takmer všetko, od rôznych typov nahrávok, alleyoopov, vniknutí, donášok, dunkov, striel z odskokov, z otočky, z pol otočky, meniť vo výskoku streľbu na prihrávku alebo donášku na smeč a podobne. Práve geniálnosť ovládania spôsobuje, že pocit z realistického basketbalu vás nechá čiastočne zabudnúť na utrpenie pred a po zápase.

Hráči sa správajú (takmer) ako živí, reagujú inteligentne a vylepšená clona zjednodušuje hranie základných signálov typu pick and roll. Po technickej stránke sa toho veľa nezmenilo, upravili sa niektoré animácie a najväčšie hviezdy vďaka ich obľúbeným pohybom spoznáte aj bez toho, aby ste sa pozerali na tvár, tetovania či čísla na drese. NBA 2K13 sa hrdí podnadpisom „Executive produced by Jay-Z“. Neviem presne, čo všetko Jay-Z produkoval, ale zrejme sa zameral najmä na soundtrack. Okrem jeho vlastných vecí a interprétov z jeho labelu (Kanye West, Rihanna) si vypočujete aj klasiky od Notorious BIG, NAS či Mobb Deep. Nehiphopový žáner reprezentujú napríklad Coldplay a U2.

Je najvyšší čas, aby sa EA chytila hodenej rukavice a na budúci rok konečne predstavila svoje ponímanie basketbalu. 2K totiž začína experimentovať v nebezpečných oblastiach a aj keď samotný basketbal je stále rovnako kvalitný, všetok ten „balast“ okolo začína hre veľmi ubližovať.