Ako to môže dopadnúť, keď sa po rokoch znovu objaví hra, ktorá bola krátko po premiére pasovaná za old-schoolovú akčnú klasiku? Dopadne to asi ako Painkiller: Hell & Damnation, ktorý je vlastne hybridom, no aj napriek tomu prináša kvalitu, akú sme z tejto série už dlho nemali možnosť si užiť. Tá si za svoju osem ročnú históriu preskákala už skutočne všeličím. Prišla v roku 2004 a okamžite si v prvej časti získala kopu fanúšikov a to vďaka démonickej tematike, oldschool feelingu a tisíckam nepriateľov. O pár mesiacov neskôr sa objavil datadisk Battle Out of Hell od pôvodných autorov a kvalitatívne sa originálu takmer vyrovnal. A vtedy započal aj pád série. Z People Can Fly odišli dôležité osoby a distribútor sériu postupne začal posúvať od jedného neskúseného tímu k druhému. Kvalita upadala až tak, že posledné rozšírenie nedosiahlo už ani kvalít priemerného fanúšikovského modu.

Tak sa ku hre museli vrátiť pôvodní vývojári. Teraz už pod hlavičkou The Farm 51, ktorí stoja napríklad aj za sériou NecroVision, stojaca na duchovných základoch Painkillera. Nerozhodli sa však priniesť pokračovanie, čo by už mohlo byť aj dosť obtiažne po tom všetko, čo so sériou povyvádzali predchádzajúci vývojári. Namiesto toho sa rozhodli prepracovať starú hru do novej podoby a predstaviť ju novým hráčom. Aj konzolovým. A taktiež si týmto krokom urobili obrovskú službu, keďže vlastne všetko dianie doteraz úplne zresetovali.

Opäť sa ako hlavná postava objavuje Daniel Garner, ktorého očistcom je, že sa nedokáže nijako spojiť so svojou ženou, s ktorou zahynul pri autonehode. Už vyskúšal všetko, no nijak sa mu nedarí konečne nájsť pokoj. S ponukou však prichádza Smrť. Stačí, ak Daniel nazbiera dostatočný počet duší a jeho nekonečné utrpenie sa skončí a konečne bude môcť byť so svojou láskou. Toto ho privádza na cestu, ktorú už raz absolvoval, aby na nej zožal čo najviac duší. Taktiež znova stretáva Evu, ktorá sa stáva jeho sprievodkyňou, no tentoraz je niečo inak. Príbeh sa vyvíja odlišne a v závere nebudete prekvapení, keď objavíte otvorené vrátka pre pokračovanie.

Daniel je teda jediný, kto sa dokáže postaviť hordám nepriateľov, zostáva kliatbou temnoty a hračkou svetla, ale inak sa pozmenil príbeh aj enginové animácie, ktoré vás sprevádzajú. A pozmenil sa aj priebeh jeho boja. Painkiller: Hell & Damnation sa zvykne označovať ako remake pôvodnej hry a datadisku. Nie je to celkom pravda. Hra je skutočne reštartom, aj keď sa snaží z pôvodného obsahu zrecyklovať čo sa len dá, pričom nového obsahu prináša len málo. A to platí aj pre jednotlivé úrovne.

Hell & Damnation ponúka 14 úrovní v štyroch kapitolách, pričom nie sú rovnomerne rozložené a taktiež niektoré sú skryté. Štyri z týchto úrovní sú venované súbojom s megalomanskými bossmi, akí tu už dlho neboli. Kampaň začína približne rovnako ako kedysi. Cez cintorín sa pomaly prebíjate ďalej sériou misií z pôvodnej hry, ktoré sú poprepletané misiami z datadisku Battle Out of Hell. Upravené je ich poradie a nesledujú tak pôvodnú chronológiu. A keď si myslíte, že ste v najlepšom, tak je zrazu koniec. Nový Painkiller neprepisuje všetky pôvodné misie, vyberá si len niektoré z nich. Občas sa mu to darí a vyberie špičkovú (strašidelný dom v bažinách, lunapark), občas výborné kúsky sú nepovšimnuté a nahrádza ich niečim slabším alebo otravnejším.

Už pôvodná hra ukázala, že aj s málo zbraňami sa dá napáchať veľký masaker. Stačilo len popustiť uzdu svojej fantázii a ku všetkým základným zbraniam priniesť ešte viac strelené alternatívne režimy streľby. A to najlepšie si zo svojho predchodcu berie aj Hell & Damnation. Kým Max Payne pomocou pinkillerov tíšil bolesť zo strelných rán, tak Painkiller v tejto hre je mixom rotačných čepelí a smrteľného lúča, ktorý otváral prvú hru. Tu sa však autori rozhodli svoju starú zostavu oživiť novým kúskom. Smrťák Daniela hneď v úvode vybaví Soulcatcherom – pohlcovačom duší, ktorý dokáže aj strieľať ozubené kolesá, či po svojom nabití povolať na pomoc mŕtvych. A potom postupne nachádzate kolíkomet, shurikenomet, plameňomet aj iné mety, ktoré vám budú robiť spoločnosť na tejto prechádzke zaliatej krvou.

Žiaden autoheal, len poctivé zbieranie orbov so životom a brnením, aj keď sa môže zdať, že hra niečo ubrala na svojej náročnosti. Okrem orbov zbierate aj duše, ktoré vás po dosiahnutí určitého počtu dostanú do špeciálneho pekelného režimu, v ktorom jednoducho roztrháte všetko navôkol. Hra sa dokonca pýši tým, že v nej nenájdete žiadne zbytočné killstreaky a upgrady. Namiesto toho ponúka vyše 30 typov rôznych nepriateľov (z ktorých sa mnohí od pôvodnej hry zmenili), ktorí sa s inteligenciou na úrovni prvoka vrhajú rovno pod hlavne vašich zbraní. Čo im nebolo dané v hlave, to kompenzujú počtom v stovkách.

Zaujímavým elementom boli aj stále sú tarotové karty, ktoré si odomykáte splnením skrytých úloh. Je ich 24 a pred každou misiou sa môžete vybaviť niekoľkými zo získaných (za určitý obnos, neskôr zadarmo). Plnia funkciu akýchsi dočasných vylepšení, ktoré môžete aktivovať. Spomalí sa čas, dlhšie vydržia duše, zvýši sa rýchlosť zbraní a neskôr sa objavia aj také, ktoré poštvú nepriateľov proti sebe, či sú schopné vás oživiť. Obyčajné nájdete v niekoľkých úrovniach a postupne sa ich sila zvyšuje. Okrem kariet ešte úrovne skrývajú sväté predmety a skryté miestnosti.

Úplnou novinkou v Hell & Damnation je kooperatívny režim pre dvoch hráčov, ktorí si môžu spolu prebehnúť celú kampaň. Okrem neho sa na kooperáciu musíte spoľahnúť aj v režime Survival, kde sa až osem hráčov na mape brodí vlnami prichádzajúcich nepriateľov. Ďalej hra ponúka štyri klasické PVP multiplayerové režimy s až 10 mapami (nie všetky sú dostupné vo všetkých režimoch) a to DM, TDM, CTF a Duel. Okrem hrania cez internet môžete hrať aj po LAN.

Painkiller Hell & Damnation vyzerá lepšie ako pôvodné vydanie, len použitý engine Unreal už nie je najmladší ani najkrajší. Navyše hra trpí jeho typickými neduhmi ako sú textúry s nízkym rozlíšením a ich dlhšie načítanie. Ale aspoň sa hýbe plynule, bez výraznejších framedropov aj v momentoch, keď sa obrazovka hemží nepriateľmi. Fyzika, s ktorou sa dalo v pôvodnom Painkillerovi tak dobre zabaviť, zostáva. Aj hudba si zachovala pôvodný metalový ráz.

Painkiller: Hell & Damnation je síce stále veľmi dobre hrateľnou hrou, no možno je miernym sklamaním pre tých, ktorí od nej čakali presný prepis pôvodnej verzie aj s datadiskom. Namiesto toho ponúka úplný reštart, ktorým sa séria chce znova uviesť novým hráčom a otvoriť si dvere pre ďalšie časti a to aj na konzolovom trhu. Určite sa ani nejedná o najvyladenejšiu PC hru, v nastaveniach chýbajú mnohé položky, niektoré veci treba vynucovať cez ovládače, konzola nefunguje ako v pôvodnej hre a pod. PO chvíli frfľania si znovu zamilujete starú hrateľnosť, obrovských bossov aj zábavných zbraní.