Konzola Nintendo Wii U bola na trh uvedená v troch baleniach, z toho dve obsahujú aj hry - jednu pre deti a rodinu a tá druhá osloví predovšetkým dospelé publikum a nasýti hráčov prahnúcich po novom hernom zážitku. Ubisoft využíva popularitu boja o holý život a tematiku zombie nákazy a zúročuje ju v survival akcii zasadenej do Londýna. ZombiU má všetky atribúty, ktoré jej pomáhajú vystúpiť z radu rýchlych portov a pokračovaní existujúcich sérií. Je však aj killer titulom?

Originalitu jej nemožno uprieť, i keď o spracovanie námetu sa snažia mnohé iné hry s písmenom Z v názve. Ubisoft sa na púť preživšieho díva kritickým okom pozorovateľa, ktorý vychováva hrdinov vo svojom brlohu a pripravuje ich na to najhoršie. Prepper nie je typickým bábkarom, má svoje ciele a v podstate mu o nič menšie ako o zdravú kožu nejde. Načo potrebuje vás? Aby ste mu robili pochôdzky, opravovali kamery a monitorovali okolie stanice metra, kde je rozložený hlavný stan. 

Od hlasu vo vysielačke nie ste závislí, no vzťah s hrdinom posilňuje fakt, že ide o jediný kontakt so živým človekom. Vo svete, kde nad vami visí hrozba permanentnej smrti, vám nezostáva nič iné, iba ho počúvať. V ZombiU neexistuje obrazovka Game Over, každý neúspech končí tabuľkou so súčtom bodov a hrozivou štatistikou s údajom, koľko minút ste prežili. Celou hrou sa tiahne ako tieň otázka “Ako dlho prežijete?” 

Smrť vás pripraví o skúsenosti s držaním zbraní a oberie aj o istotu, že máte všetko na prežitie vo vaku, ktorý má teraz na pleciach zombík. Ak vás zabijú, stávate sa jedným z nich a na miesto hrdinu je privolaný ďalší preživší. Je bizarné zabíjať vlastné ja, ale ak to neurobíte vy, urobia to iní hráči. Vaše predošlé postavy cestujú online a vstupujú do hier iných a to je len časť z toho ako funguje online. Na stenách môžete zanechať odkazy pomocou symbolov a ak sa vám darí, bude vaše meno svietiť medzi najlepšími v rebríčku nastriekanom na podlahe. Do priameho kontaktu so živými hráčmi neprichádzate.

Latka obtiažnosti je nastavená tak, aby ste často čelili takmer bezvýchodiskovým situáciám. Nezomiera sa na každom kroku ako v Dark Souls, v ktorom sa autori nechali inšpirovať, ale ak pri pokuse získať batoh predošlého hrdinu zomriete, môžete sa rozlúčiť so zásobami. Do už preskúmaných lokalít sa dá vrátiť a cez bezpečnostné kamery tam nazrieť, či sa vám tam vôbec oplatí chodiť pre dva zásobníky a lekárničku. Backtracking a opakované návštevy sú úplne bežné a to aj vtedy, ak si otvoríte skratky, odomknete dvere alebo odpálite kopy odpadkov pomocou plastickej trhaviny.

Oblasti sa pravidelne zapĺňajú zombíkmi a takmer nikde (okrem prepojovacích tunelov) nemáte pocit bezpečia. Vyliezajú odvšadiaľ a s radosťou vás naplašia vo vode, čakajúc kým prídete blízko ku skrini alebo len tak sa vám budú škeriť do tváre, keď sa plazíte vetracou šachtou. Nemŕtvi nie sú ozbrojení (maximálne vrhajú zvratky), obyčajne sa hrnú za vami a naťahujú po vás paprčami. Ich sila spočíva v počte. Boj proti skupine bez strelných zbraní je takmer nemožný a často musíte improvizovať, zatarasiť dvere latami, vyšplhať sa na vyššie položené miesto alebo sa pokúsiť o útek sácaním.

ZombiU nie je akciou, ale pomalou hrou. S obmenou hrdinou sa mení aj výdrž pri šprintovaní a sila úderov kriketovou pálkou, čo je najpoužívanejšia zbraň s jedným jediným finišom. Je veľká škoda, že nemáte po ruke viac sečných a bodných zbraní a že si ich nemôžete vyrábať. Sami sa núkajú oceľové trubky alebo hranoly vyšperkované klincami. Musíte sa uspokojiť iba s tým, čo nájdete. Nie sú to však polotovary ani materiály, ale rovno hotové upgrady pre zbrane, ktorými si zvýšite ich účinnosť, kapacitu zásobníkov či rýchlosť prebíjania. Vyrábaním vlastných zbraní by posilnil mikromanažment a odkladanie dôležitých vecí do zásoby, prípadne pre ďalšieho hrdinu, ktorý sa z debny v bunkri môže dozásobiť.

Obligátna sada zbraní od pištole, cez magnum, brokovnice, automatické pušky, až po útočné samopaly a sniperky dopĺňajú granáty, molotov a svetlice ak potrebujete nalákať skupiny zombíkov na mínu. ZombiU veľký dôraz na improziváciu nekladie, musíte sa uspokojiť so súbojmi v klaustrofobických prostrediach, ojedinele v otvorených priestranstvách, ktoré vám veľa výhod neponúkajú. Proti vám je príliš veľa východov, príliš hlboká voda, príliš veľa mín v parku alebo pomalý pohyb postavy, ktorú krokom doženú nepriatelia. Priestoru pre taktiku veľa nie je, ale viete využiť fakt, že zombíci reagujú na svetlo aj streľbu a slepo nasledujú zdroj hluku a je im jedno, že ste im pod nohy hodili granát.

Boje sú vyčerpávajúce, z reproduktorov hlasným dýchaním a revom dáva hrdina najavo, že sa blíži vyčerpanie. Nábojov extrémne málo, muška pri útoku nepresná a keď ide do tuhého, robia sa zbytočné chyby pri prehadzovaní zbraní alebo použití lekárničky. Hra vás dokáže zatlačiť do kúta. ZombiU využíva GamePad, ale s kľudným svedomím by mohla bežať na ktorejkoľvek inej platforme. Na displej je prenesená mapa, ktorá funguje s nepríjemným pípaním ako radar, kompletný inventár a šesť slotov pre rýchle použitie. D-pad zostáva pritom po celý čas ignorovaný. 

Iba dve situácie sú špeciálne šité na mieru novému ovládaču, keď používate stacionárny guľomet (gyroskopy sú zapojené na mierenie) a keď skenujete prostredie kvôli zásobám a správam. Ťukanie na displej pri otváraní dverí alebo poklopu je skôr demonštráciou, že GamePad má aj dotykový displej ako jeho chytrým využitím. Pri skenovaní držíte ovládač vo vzduchu a točením okolo vlastnej osi objavujete skryté alebo zapadnuté predmety. Takéto prehľadávanie je dvojsečnou zbraňou, získate prehľad, ale na druhej strane si hra ubližuje a prezrádza vám dopredu, že k tamtej debne nemusíte ísť, pretože v nej nič nie je. 

Opatrnosť sa však vypláca. Zabiť vás môže každá maličkosť, nenabitá zbraň, zvesená pišťoľ, keď po vás ide samovrah s výbušninou, privolanie pozornosti výstrelom alebo naivná istota zo známeho prostredia. Hrať môžete v dvoch obtiažnostiach - klasickej, kedy sa výsledky zapisujú do rebríčkov a jednoduchej, kedy zombíci znesú menej. A potom je tu ultimátna výzva pre najvytrvalejších - Survival. Jeden pokus, jeden život.

ZombiU má svoje silné chvíle, kedy vás zasiahne ťažoba jediného preživšieho v neočakávaný moment, keď prepadnete panike a keď po dohraní zistíte, že ste zadýchaní snáď viac ako hrdina na obrazovke a srdce vám ide vyskočiť z hrudníka. Bezmocnosť je prenesená na plecia hráča takmer okamžite. Môžu za to samotné prostredia ako detská škôlka, katakomby, zaplavený palác alebo základňa. Zbytočne ich neotvára, ale udržuje v kompaktnej forme. Hra si pomáha dažďom a dokáže nahnať strach aj v osvetlenej chodbe, keď sa z nej ozve chrčanie. Napriek opakovaným návštevám lokalít z hry nie je cítiť stereotyp a to ani vtedy, keď vás pošle do každej z oblastí nájsť útržky denníka. Vyššia variabilita úloh ako hľadanie a nosenie predmetov naspäť by jej ale prospela.

Graficky vás neposadí na zadok, má rozmazané textúry zamaskované výrazným filtrom a silnou vinetáciou po obrysoch obrazovky. Hrdinovia nerozprávajú, ale v hlasnom dýchaní a vzdychaní sa odráža ich telesná stavba. Hudba vie byť rovnako nepríjemná ako chrčanie zombíkov, ukľudňuje sa až keď je po všetkom, inak vás udržuje v neustálom strehu ticho a pípanie radaru. 

Ubisoft do hry zakomponoval aj multiplayer, v ktorom hráč využívajúci GamePad kladie druhému do cesty monštrá. Jeden hrá zo strategického pohľadu, ten druhý sa snaží prežiť zabíjaním. Výborný nápad dopláca na obmedzenú podporu dvoch hráčov offline. Skôr ako k multiplayeru sa vrátite k opakovanému zdolávaniu Survival módu.

V ZombiU sa prebudíte s pálkou a šiestimi nábojmi. Hlas vám povie, čo máte robiť a vy to idete slepo vykonať. Iného východiska niet. Brutálny a krvavý launch titul je nezvyklý pri štarte nového systému od Nintenda. ZombiU nie je rodinnou zábavou, prvkom survival sa však venuje povrchne a rozhodne v ňom drieme potenciál, ktorý by bolo hriech nevyužiť v ďalšom pokračovaní.