Nestáva sa často, že by sa na trhu objavila hra, ktorá okrem tradičných a zabehnutých príbehových liniek prinesie aj hlbší filozofický pohľad na svet. A keď sa raz za uhorský rok predsa objaví, zostáva nepovšimnutou. Nečudo. Náročnejšie príbehy si našli svoj domov v klasických adventúrach, ktoré sa už niekoľko rokov pohybujú na pokraji života a smrti. O to je väčšia škoda, keď takáto hra vyjde, vy sa do nej pustíte, namotá vás, no v závere nevyužije skrytý potenciál.

Wadjet Eye Games, spoločnosť Davea Gilberta je od roku 2006, kedy vyšla séria adventúr Blackwell, pod drobnohľadom fanúšikov nezávislej scény. Posledné roky však jej kredit stúpol vďaka produkcii hier iných vývojárov, no s rovnakým retro duchom. Zameriavali sa na náročnejšie témy a hlavne klasickú adventúrnu hrateľnosť, ktorá sa už dnes príliš nenosí. Z Gemini Rue sme padli na zadok. Resonance taktiež veľmi potešila. No a teraz je tu nový titul Primordia, za ktorou stojí štvorčlenný tím Wormwood Studios. Potvrdzuje, že na veľkosti skutočne nezáleží, aj keď v závere stráca dych.

Pod scenár sa podpísal Mark Yohalem, ktorý pri tvorbe vychádzal z krátkej básne vlastnej tety. Na malom priestore sa mu podarilo vybudovať veľký svet s ešte väčšími príbehmi, pričom sám považuje hru za najlepší príbeh, aký kedy vyrozprával. Môžeme s ním len súhlasiť, umne pracuje nie len so samotným príbehom, ale aj jeho postupným odkrývaním. Zavedie vás do postapokalyptickej budúcnosti, ktorá nevyzerá nijak zvlášť utešene. Skôr naopak. Deprimujúca atmosféra visí vo vzduchu a počas vašej púte by ste márne hľadali pozitívne javy.

To všetko neoddeliteľne patrí k tejto hre. Jej svet totiž úplne postráda ľudí. Je ale plný inteligentných robotov a strojov, ktoré si vytvorili vlastnú spoločnosť a z ľudstva sa tak postupne stal len mýtus povýšený na božstvo, ktoré je však už uznávané len niektorými z nich. Ešte predtým, ako sa ľudia sami vyhladili, stvorili stroje k obrazu svojmu, pričom tie sa od nás nijako nelíšia. Okrem toho, že sa takto kladie dôraz na deštruktívnu povahu ľudstva, spoločnosť strojov reflektuje nás samotných, vývin našej spoločnosti a medzi inými si kladie aj otázky, aká je adekvátna cena za pokrok. Materiál to nie je jednoduchý, no Primordia vás nim nechce zaťažovať. Dáva len indície, ktorých sa môžete chytať, ak chcete a ponoriť sa hlbšie do úvah o jej obsahu či zmysle.

V tomto svete si nažíva (či skôr prežíva) dvojica pustovníckych robotov. Humanoidný a dobrý Horatio Nullbuild verzie 5 je hlavou partie. Je skôr samotárom a to aj vďaka tomu, že zo svojich predchádzajúcich verzií si nič nepamätá. Uctieva Človeka a problémy nevyhľadáva. Aby však nebol úplne sám, tak si postavil malého levitujúceho a hlavne cynického spoločníka Crispina, ktorý poznámkami na všetko vôkol nešetrí a ak práve nerozmýšľa, prečo nemá ruky, tak si trefne uťahuje zo svojho šéfa a stvoriteľa. Jednoducho spoločník na nezaplatenie.

Pokojný život v pustatine je však narušený v okamihu, keď ich loď prepadne útočná skriňa, ohrozí Horatia a ukradne im zdroj energie. Horatio nechce problémy, tak z toho vedu nerobí, no problémom je, že bez energie ani jeden z dvojice dlho nevydrží. A tak sa vydávajú hľadať zdroj, ktorý sa zmení na boj o celú spoločnosť. Bohužiaľ čím bližšie ste k záveru, tým viac sa potenciál vytráca a všetky vedľajšie náznaky o minulosti a svete sa zmenia len na hon za hlavným antagonistom, pričom pravdepodobne ani jeden z koncov nedokáže uspokojiť.

V klasickom štýle funguje aj výstavba hrateľnosti. Pred vami je síce veľký cieľ, no treba začať malými krokmi. Pre začiatok by bolo dobré, aby ste opravili záložný generátor. Predsa len by bolo fajn, aby ste sa pred dlhou cestou dobili. No a potom sa cez pustatiny, skládky odpadu a kostry robotov dostávate až do mesta Metropol, o ktorom sa hovorí, že je tam o každého robota postarané. No pri vašej návšteve sa dozvedáte, že tento svet už dávno nezodpovedá predstavám a chýrom.

Primordia je krátkou hrou, s ktorou strávite mnoho času. Dá sa dohrať za hodinku. Bežným hraním sa ale tento čas natiahne 5 - 6 násobne. Za ručičku vás nevedie a všetky riešenia necháva len a len na vás. Nie vždy je však riešenie situácie len jedno a pri rôznych úlohách sa často musíte vrátiť aj k starším záznamom. Spätne však môžete zistiť, že aj napriek slušnému času, ktorý ste s hrou strávili, je v nej pomerne málo lokalít, ku ktorým sa stále vraciate a to isté platí aj pre postavy. Našťastie väčšina z nich je napísaná zaujímavo.

Puzzly a dialógy sú jadrom hry. Hádanky sú pomerne náročné, dá sa k nim dospieť logicky, avšak občas to autori prestrelia a tak jednoducho musíte používať všetko na všetko, aby ste sa posunuli ďalej. Hlavne pri položkách v inventári často nemáte poňatia na čo slúžia a tak ich len musíte skúsiť rôzne kombinovať. Dialógy sú rozvetvené a okrem hlavných máte možnosť zapojiť sa aj do vedľajších, ktoré vám rozšíria poznatky o svete.

Primordia je poctivo kreslená vo vysokom rozlíšení, avšak kvôli vybudovaniu dokonalého retro feelingu sa výsledná hra hrá v režime 640x480. Pôsobí to príjemne, no autori mohli skúsiť využiť širokouhlé rozlíšenia. Oveľa dôležitejší je však výtvarný štýl, ktorý ťaží z depresívnych kyberpunkových obrazov a môžete v ňom naraziť na rôzne odkazy. Hudba sa stáva dôstojným prvkom budujúcim atmosféru. O dabing sa stará stálica v tejto oblasti - Logan Cunningham, ktorý je najznámejší pravdepodobne vďaka úlohe v hre Bastion.

Primordia by mohla byť najlepšia adventúra roka. Mala na to všetky predpoklady, skvelé postavy, výborné zasadenie, vtiahnutie to deja a ako bonus vynikajúci pocit z retro atmosféry. Z príbehu sa isto dalo vyťažiť viac, koniec prichádza urýchlene a žiaden vás úplne neuspokojí. Napriek tomu by nemala zostať nepovšimnutou fanúšikmi žánru, ktorí si aj takto radi zaspomínajú na dobu, kedy kvalitné adventúry kraľovali na PC.