Multiformátovosť, dabing a kamera, to boli tri najčastejšie výčitky adresované štúdiu Junction Point po vydaní hopsačky Disney Epic Mickey, ktorá na obrazovky vrátila Myšiaka Mickeyho a uviedla nás do Pustatiny, kam chodia animované postavičky do dôchodku. Druhý diel bol prísľubom zmien a potrebným reparátom, ktorým potvrdí Warren Spector svoju kreativitu. Výčitky si autori vzali k srdcu a v Epic Mickey 2: Dvojitý zásah sa na ne vykašlali. 

Epic Mickey 2: Dvojitý zásah vsádza všetko na spoluprácu Myšiaka Mickeyho a králika Oswalda, čím odstavuje na vedľajšiu koľaj mechaniku tvorenia pomocou farby a ničenia štetcom namočeným v riedidle. Voľby ovplyvňujúce svet okolo vás majú konečne trvalé účinky, ak namaľujete fasádu hasičskej stanice po návrate na Hlavnú ulicu bude stále žiariť novotou. Objekty môžete stále mazať, no používanie riedidla vedie k jednoduchšej ceste. Hra apeluje práve na kreatívnu stránku, aby ste stroje a mechanizmy uviedli do prevádzky, vrátili zmazaným častiam pôvodnú podobu, z čoho ťaží aj fotografovanie lokalít - jedna z mnohých bočných úloh. 

Farba a riedidlo už nemajú takú moc ako v predchádzajúcej časti. Stále sú jedinými nástrojmi, ktorými môžete nepriateľov zmazať zo sveta alebo z nich urobiť priateľské potvory, no už vám nedávajú pocítiť, že vaša prítomnosť mení zásadným spôsobom vývoj udalostí. Maximálne budete rozhodovať o tom, či sa pustíte po zemi do boja s otravne respawnujúcimi robopavúkmi, alebo si dokreslíte plošinky a skúsite hacknúť ovládací panel na bráne, cez ktorú prúdia do levelu. Príležitostí ako rozpohybovanie častí mostu v nasledujúcej lokalite podľa počtu nájdených energetických gulí sú skôr výnimkou ako pravidlom. 

Štetec sa nezapotí, v lokalitách s jednoduchou geometriou je úloha jasne daná od vstupu do nej - dostať sa k východu a ak je postavený vysoko alebo zatvorený, nájsť cestu k nemu. Prekážkami sú obyčajne nepriatelia alebo mechanizmy. Nie sú zbytočne rafinované ani prehnane zložité, stačí zaťahať za páky alebo roztočiť ozubené kolesá, to sú činnosti ušité pre co-op. Čo je najsmutnejšie, že ovládacie prvky sú vždy pri sebe, hra odmieta trhať partiu od seba vzdialenými tlačidlami. Okolo Myšiaka sa vždy motá truhlík Oswald s pravidelne vypínajúcou AI.

Na privolanie nereaguje a jeho reakcie v boji, kedy od neho potrebujete, aby paralyzoval elektrinou nepriateľa, si len tak postáva a kričí “Mám ho!” Oswalda preberá kedykoľvek počas hry druhý hráč, stačí len stisnúť tlačítko štart, no napriek splitscreenu sa primitívne úlohy sústreďujú iba na nasledovanie jeden druhého. Vo výnimočných prípadoch z diaľkového ovládača vyšle elektrický výboj, ktorým odpáli ohňostroj alebo aktivuje panel. Pri sólo hre si nemôžete vybrať, za koho budete hrať, maximálne si vymeníte odomykateľné kostýmy.

Epic Mickey 2 trpí prehnanou detekciou kolízií, Mickey dostane salvu zakaždým, stačí, aby sa pohyboval v blízkosti nepriateľa. Zásah ho odhodí na zem a než sa stihne postaviť, položí ho na lopatky ďalšia raketa. Na druhej strane od vás sa vyžaduje, aby ste boli absolútne presní pri pumpovaní farby na odhalených nepriateľov alebo skákaní na hlavy. Hra vám nedáva ani príliš času na premýšľanie, buď paralyzovanému pavúkovi rozbijete pancier hneď alebo sa v ďalšej sekunde postaví na nohy. 

Autori sa vykašľali opäť na uzamykanie nepriateľov do terčíka, čo je s ohľadom na navrhovanie ovládacej schémy pre Wiimote a Move pochopiteľné, no mierenie zostáva naďalej nepresné. Môže za to kamera, ktorá zaberá dianie príliš zo zeme. Opäť znemožňuje presný odhad vzdialenosti medzi plošinkami aj objektami. Mickey sa nenaučil ani poriadne skákať, double jump je zúfalo neefektívny. Pri druhom bossovi dokonca ide proti dizajnu úrovne, v ktorej nemôžete preskočiť elektrifikované pásy. Epic Mickey 2 je posiata drobnosťami oberajúc vás o pohodlný zážitok. Ak všetko funguje, tak ako má, máte pred sebou obyčajnú hopsačku s opakujúcimi sa úlohami a pochôdzkami typu “prines tamto”, “nájdi hento”, čo sťažuje otrasná navigácia.

Pustatinou vás sprevádza Gremlin, ktorého rady obyčajne počujete iba v prípade, ak jasne vidíte, čo máte robiť alebo sa snažíte namaľovať truhlicu schovanú na streche domu, kam ste sa dlhé minúty snažili dostať. Keď potrebujete ukázať cestu, tak zaryto mlčí. Mapa s veľkými ikonkami je nepoužiteľná a hra vás pre istotu ešte aj zneistí, keď sa spýta, či naozaj chcete navštíviť danú lokalitu skokom do premietačky. 

Momenty, v ktorých Epic Mickey 2 vyniká, sú predelové 2D hrateľné pasáže medzi tematickými lokalitami zábavného parku roztrhaného sériou zemetrasení. Tvoria ich kratučké levely inšpirované staručkými animovanými filmami (niektoré z nich nájdete v plnej stopáži v sekcii bonusov), v ktorých si môžete vybrať, či chcete skákať v pozadí alebo na popredí. A toto vrstvenie je unikátne aj pre žáner hopsačiek, donúti vás vrátiť sa späť a pozbierať e-tikety (miestne peniaze) alebo rolky filmu. Viem si živo predstaviť, že by celá Pustatina bola spracovaná takouto formou. 2D pasáží je tentoraz viac a mnohé z nich zdieľajú estetiku príbuznú alebo priamo okopírovanú z LittleBigPlanet. 

Na Epic Mickey 2 je poznať, že do hry boli naliate peniaze, ale investície vyžrala preprodukcia, kulisy a fantasticky spracované prestrihové scény, pod ktoré sa po druhýkrát podpísalo animačné štúdio Powerhouse. Postavičky sú tentoraz všetky nadabované a veľkej pozornosti sa dostalo skladbám naspievaným výhradne Šialeným doktorom. Nenechajte sa zmiasť, Epic Mickey 2 nie je muzikálom ako sa o hre hovorilo. Jazykové mutácie odsúhlasuje Disney a je to poznať. Osobne som veľmi zvedavý, ako budú znieť pesničky v chystanej PC verzii ako jedinej vybavenej českým dabingom.