Občas mám pocit, že veľké vydavateľské domy si nedovidia na špičku nosa. Určite ste zaregistrovali správy o tom, ako držia na krátko vývojárov nepriestrelnými zmluvami a z vývojárov robia tak povediac rukojemníkov. Možno ste zachytili, že predaje na konzolovom trhu klesajú z roka na rok a na to, aby pri vysokých nákladoch hry uspeli, potrebujú predať (podľa metra Square Enix) viac ako tri milióny kópií. A potom vyjde hra ako Army of Two: The Devil’s Cartel a vy sa pýtate, či si robia v EA žarty alebo skutočne do sveta vypustili hru, aby po prvom dni na trhu zomrela.

Úprimne by ma zaujímalo, za akých podmienok vznikala a aká panovala v EA Montreal (Visceral Games) nálada, pretože je úplne bez nápadu a ambícií, ba čo i len štipky originality. Nechcem snívať o tom, aká by mohla byť. Je smutné, že EA si v aktuálnej situácii, kedy sa o spoločnosti nehovorí práve v najlepšom, dovolí vydať hru, ktorá potápa celú sériu. Vlastne, ona už nemá kam klesnúť, narazila na absolútne dno akčného žánru. 

Army of Two si možno pamätáte ako intenzívnu co-op akciu s dvojicou žoldnierov schovaných za maskami. Nebola vlajkonosičom nastupujúceho trendu spolupráce medzi hráčmi, bola alternatívou, navyše v prostredí, kde sa obyčajne vyrážalo do boja iba sólo. To bolo vtedy, dnes doba pokročila a s nimi vzrástli pochopiteľne aj nároky hráčov.

Army of Two: The Devils Cartel spĺňa základné kritérium kooperácie, je ju možné hrať v splitscreene na jedne obrazovke aj online, ak práve nemáte po ruke živého spoluhráča. Dajú sa vybrať misie, ktoré ste už prešli, nastaviť obtiažnosť a skúsiť ich prejsť s vyšším bodovým ohodnotením či v kratšom čase. Hlavu si však už nikto nerobil s drop-in, drop-out. Pred začiatkom si musíte vybrať: sólo, co-op offline alebo online. Žiadne pozývanie alebo vstup do už rozohranej hry sa nekoná. 

Občas mi je ľúto, že sa z hier vytratili tradičné cheaty. Nesmrteľnosť, nekonečná munícia, zvýšená sila. Ak by sa dali zapnúť, bola by Army of Two The Devils Cartel lepšou, oveľa lepšou hrou. Ospravedlnili by absurdný príbeh o dvojici žoldnierov s volacími znakmi Alfa a Beta, ktorých posiela agentúra T.W.O do Mexika (čítaj hrubým hlasom) nakopať madafaka drogový kartel a vôbec by nevadilo, že čelia tisícom, do pol pása vyzlečených, potetovaných nepriateľov v teplákoch. 

“Je viac ako isté, že dnes nebudeme strieľať,” sucho skonštatujú na korbe pick-upu, ktorý v zápätí roztancuje vo vzduchu raketa. Kocky sú hodené. Army of Two The Devil’s Cartel začína a vy sa pýtate, kde som to už videl? Neexistuje nič horšie pre hru a samotných tvorcov, ak pri jej hraní premýšľate o iných, v ktorých sa objavili: opustený cintorín, mestská štvrť, improvizované labáky v podzemí či favela. Chýba už len lávový level a zasnežené pláne, aby bol výber typických lokalít dokonalý. 

V hre nenarazíte na žiadne inovatívne prvky, rafinovanú taktiku aplikovanú pri neustálych prestrelkách, špeciálne schopnosti ani, keď už nič iné, aspoň fungujúcu chémiu medzi hrdinami, ktorí si navzájom dokazujú otrepanými hláškami, že sa poznajú dlhé roky. Vážne budeš chytať ryby, keď zavesíš flintu na klinec, to ako vážne chodíš s jeho sestrou? Hra sa o nič nesnaží, to sa jej musí nechať. Robí to na jednotku. 

Lokality v desiatich kapitolách sú schematicky navrhnuté podľa šablóny - úzke chodby spájajú námestia, kde dochádza k akcii. Prostredia sú tak obyčajné, že sa ich autori báli vyplniť skrytými bonusmi, nápismi, propagandistickými plagátmi alebo tajnými dokumentami na zbieranie. Pre istotu, aby nevystupovali z rady a vy ste náhodou nemysleli na nič iné ako streľbu. A ona neustane až do záverečných titulkov. Neviem, ako to chodí v drogových karteloch, ale garantovane nie sú jeho členmi všetci muži v Mexiku. 

V Army of Two The Devil’s Cartel posielajú proti vám celú krajinu, so samopalmi, štítmi, brokovnicami aj mačetami so samovražednými sklonmi. Akčná zložka je vysoko dynamická a vlny prichádzajúcich nepriateľov sú nakombinované podľa učebnice tak, aby ste s partnerom nezaspali prilepení k stene. Objavujú sa tak sniperi, Beta zakričí “RPG!”, na druhom konci mapy sa vystrčí ťažkoodenec s guľometom, pribehne ako predvoj tucet potetovaných so samopalmi, Beta zakričí “RPG dolu” a až kým nepadne posledný, neposuniete sa vpred. 

Keď som spomínal cheaty a ako by mohli hru vylepšiť, mal som na mysli systém Overkill. Po jeho aktivovaní (plní sa tradične úspešnými zásahmi) je hrdina nesmrteľný a má po krátku dobu nekonečnú muníciu, ktorá je navyše výbušná. Ak ju aktivujú obaja hráči naraz, čas sa spomalí. V zápale akcie to vyzerá tak, že Overkill zastrie obraz žltým filtrom a vy všetko v dosahu môžete rozstrieľať na framforce. Skrýval sa niekto za betónovým múrikom alebo stĺpom? Už sa neschováva, má odtrhnuté ruky aj nohy. 

Likvidovanie cieľov je hodnotené peniazmi (kto vypláca doláre a prečo tak pozorne sleduje, či niekoho napichnete nožom zozadu, prekvapíte výstrelom z boku alebo niekomu uštedríte headshot, mi uniká), za ktoré si kupujete odomknuté vybavenie, zbrane aj masky pre vojakov. Obyčajný zbraňový arzenál rozdelený na pušky, automaty, pištole, brokovnice a ťažké palné zbrane, je možné modifikovať. U niektorých meníte iba farbu, u iných zase hlaveň, zásobníky, pažbu, mieridlá, čím sa zlepšujú ich vlastnosti. Výzbroj sa dá obmieňať na konci každej z pasáží, do ktorých sú rozdelené misie, zbrane sa dajú brať aj po padlých, no nikdy nenastane situácia, že by vám chýbala munícia.

V boji vždy platí, že jeden z hráčov na seba stiahne pozornosť a druhý sa zatiaľ presúva do tyla nepriateľa alebo na skupinu útočí z boku. Spolupráca je nevyhnutná pre získanie vysokého počtu bodov, ktoré sa porovnávajú v globálnych rebríčkoch. Inak jej venovať pozornosť nemusíte, obvykle stačí frontálny útok, pokiaľ nečelíte guľometu alebo sa ojedinele cesty hrdinov nerozdvojujú. Dizajn lokalít improvizáciu neumožňuje, rozložené krytie sa dá rozstrieľať, sudy explodujú, klasika.

Army of Two The Devil’s Cartel vás náplňou neposadí na zadok, strieľate z idúceho vozidla, z vrtuľníku, neobchádza obligátnu sniper misiu a ako obohraná platňa sa díva na konflikt optikou so žltohnedým filtrom vojenských akcií. Hra sa zbavila všetkých dobrých vecí, ktoré jej robili službu a odlišovali od iných. Z hlavnej ponuky zmizol multiplayer, na nepriateľov sa nedajú používať finty ako zloženie zbraní, nahradilo ich zato vykopávanie dverí (na to sú v EA experti) a nepriatelia len tupo nabiehajú pred hľadáčik.

Nikto od Army of Two The Devil’s Cartel nečakal zázraky ani inteligentnú story, no to, čo vám predvedie, má veľmi blízko ku katastrofe Resident Evil 6. Hlúpa story s obyčajnou náplňou úplne bez nápadu nekladie vôbec žiadne nároky na hráča. Hrajte na vlastné riziko alebo ak si chcete znížiť IQ.