Séria Rýchlo a zbesilo existuje od roku 2001 a konzoloví hráči márne čakajú na hru z tohto univerza. Na PSP sa síce v roku 2007 mihol jeden diel, no až teraz si užijete preteky na veľkej TV. Budete prekvapení, ako výsledná hra vypálila – o nápady počas tvorby nebola núdza, no spracovanie je neuspokojivé.

Fast & Furious: Showdown vychádza v čase premiéry šiesteho dielu, ale nie je priamo sprievodnou hrou. Na jednej strane sa tvári ako titul, ktorý sleduje dianie šestky na filmovom plátne – napríklad pretekmi, ktoré jej predchádzajú, na druhej má veľké ambície rekapitulovať celú sériu. Výhodou je, že si môžete zopakovať najznámejšie preteky naprieč celou filmovou sériou, nevýhodou naopak to, že desať herných kapitol má roztrieštenú naráciu - raz sa pohybujete tesne pred šiestym filmom, potom skočíte do finále päťky a tretia kapitola je opäť inde. Dej je navyše doplnený graficky mizernými prestrihovými scénami, kde padne zopár dialógov medzi vyšetrovateľmi. Nápad dobrý, spracovanie veľmi lacné.

V hre narazíte na dva módy: Challenges skrývajú výzvy z rozličných pretekov -  môžete ich opakovať, zlepšovať svoj výkon, klasika; titulný Fast & Furious je kampaňou, kde sa presúvate po celom svete - navštívite Moskvu, Rio, Miami, Los Angeles aj Európu. Autori vymysleli cca 30 misií, v ktorých sa snažia čo najviac priblížiť pretekaniu z filmov. Fast & Furious nebol iba akčným filmom o pretekoch a obsahoval rôzne prestrelky či naháňačky po vlastných, a tak sa aj scenáristi hry rozhodli, že vás nebudú držať iba za volantom, ale pridajú čosi navyše.

V praxi existujú iba dva typy misií. Tie na kolesách majú klasických cieľov z pretekárskych hier len málo: napríklad vyhrať preteky stačí až v tretej misii. Namiesto nich sa musíte venovať úlohám typu zbaviť sa policajtov, uniknúť inej bande alebo urobiť čo najviac škody v meste – to je príklad úplne prvého preteku z Moskvy, ktorý dobre zapadne aj do scenára filmovej série. Jazda s trezorom po Riu v druhej misii je pútavá, hoci ukáže ďalší neduh: ťažšie ovládanie. A ešte lepšie sú jazdy s vozidlami, ktoré bežne nešoférujete, napríklad, keď trénujete únos na nákladiaku alebo sa dostanete za volant cisterny. Autori sa neštítia irónie, aj tirák či cisterna používa nitro, čím vznikajú bizarné momenty pri rýchlosti 150 či 200 km/h. Znalci šiesteho filmu mávnu iba rukou, táto séria je už viac prehliadkou bezhlavých akcií ako skutočnosti, sarkastické nápady sú vítané.

Druhý typ misie už využíva akčné prvky, prestrelka počas únosu cisterny vyžaduje streľbu po zločincoch na diaľnici. Podobne ako v third-person akcii sa vysunie možnosť zoomu a paľby po nepriateľoch. Je to bláznivé, ale priemerne spracované, lebo kurzor sa stále trasie a nemáte šancu trafiť do hlavy (kvôli ratingu 12+) či pneumatiky, hoci táto možnosť sa neskôr objaví vo vedľajších úlohách. Matrix Reloaded zdraví; no tú sú prestrelky zle spracované, pálite v podstate iba po autách a to vás ukracuje o akčný zážitok. Z núdze cnosť, ale často zbytočne.

Každá misia obsahuje hlavnú úlohu a niekoľko vedľajších skrývajúcich často nereálne či ťažko splniteľné úlohy. Časové limity vás dorazia alebo spomínaná streľba do pneumatík si pýta počet zásahov, ktorý nemáte šancu zrealizovať. Vytlačenie súperov z dráhy, používanie nitra a driftovanie nekladú až tak vysoké nároky.

Fast & Furious: Showdown sa spočiatku dobre hrá, no rýchlo ukáže svoje zásadné nedostatky. Z celej ponuky hrdinov série sa dostanete iba k niektorým a Vin Diesel ako ikonický Don tu absentuje. To je rana pod pás fanúšikov. Jazdný model áut je nereálny, autá si len tak plávajú po vozovke ako sa im zachce. Absurdné úlohy podporuje premrštená AI nepriateľov v niektorých misiách, keď vám zdrhnú, môžete rovno reštartovať pretek, lebo už nemáte šancu na dobrý výsledok.

Inokedy sú zbytočne pasívni a vám sa podarí skórovať naplno. Vrcholom dizajnu je misia, v ktorej máte dosiahnuť bod diaľnice a vzápätí má prifrčať ďalší hrdina na aute, aby mohol preskočiť na váš tirák. Z desiatich pokusov parťák päť ráz neprišiel. Inokedy prefrčal okolo a nemal som šancu v časovom limite ho stihnúť alebo prešiel okolo a až po jeho výbere ako hrateľného hrdinu, som sa mohol v hre posunúť ďalej. Najhoršie sú spomínané prestrelky, kde sa triafate len tak do kapoty a dúfate, že dobiedzajúcich nepriateľov odoženiete preč. 

Náplň misií je dobrá, avšak mizerne spracovaná. Nie je problém preskakovať cisterny, odhadzovať bomby, strieľať po ostatných a uniesť konvoj, ale občas neviete čo robiť alebo prečo sa vám nedarí a volíte reštart. Dávkovať si hru po večeroch pomôže, hrať viac ako hodinu v kuse, je náročné. Kampaň zvládnete za päť hodín, keď prídete na sporadické bugy, čo herný dizajn dostal. Ale ak ste ochotní ísť do akcie dvaja, je tu co-op režim, no viac zábavy neprináša, skôr rovnaké chyby.

Technické spracovanie neoslní: grafika je silne priemerná, ale čo je smutnejšie, parádny soundtrack z filmov sa do hry nedostal. Pritom hudba je silný atribút série. Tu sú síce tracky v akcii, ale strašne potichu namixované a väčšinou si ich nevšimnete. Dabing hercov prirodzene absentuje.

Fast & Furious: Showdown je lacná, no nie príliš vydarená filmová hra. Activision ju predáva za dvojtretinovú cenu a vie prečo. Je to iba nutná zábava pre fanúšikov, všetci ostatní nájdu oveľa lepšiu náplň v hociktorom dieli Need for Speed, ktorý sa Rýchlo a zbesilo inšpiroval.