Aké mená vám napadnú ako predstavitelia akcií zo starej školy? Doom, Wolfenstein, Duke Nukem, či dokonca Hexen alebo Heretic? Pôvodný Rise of The Triad zíde na um len málokomu. Aj keď sa pôvodne jednalo o pokračovanie „Wolfa“, až toľko pozornosti ako ostatným značkám sa hre nikdy nedostalo. Aj napriek tomu sa medzinárodný vývojársky tím Interceptor rozhodol pod hlavičkou Apogee priniesť znovuzrodenie práve tejto hry. Žiaden reštart, remake, ani pokračovanie. Je to pravá reinkarnácia. Na vlas rovnaké pravidlá, rovnaká hrateľnosť a aj rovnaké chyby.

Prísť na trh s takouto hrou po takmer dvadsiatich rokoch od vydania pôvodnej však môže byť dvojsečnou zbraňou. Väčšina pôvodných hráčov má dnes už iné hodnoty a tých dnešných už nemusí vôbec chytiť za srdce. Hra môže publikum rozdeliť na dve skupiny. Jedna sa pri nej príjemne zabaví a druhá bude hru zatracovať už po prvých minútach. A presne tak to spravila aj nová Rise of The Triad.

Takáto hra totiž neoplýva príliš inteligentným zasadením. John Carmack sa raz vyjadril, že príbeh v akčnej hre je dôležitý asi ako príbeh v porne a väčšina vtedajších vývojárov sa ním inšpirovala. A tak sa ocitáme na nejakom kalifornskom ostrove, ktorý osídlila organizácia známa ako Triáda. Táto organizácia chce robiť zlé veci a náramne pripomína vojakov nacistického Nemecka. Akurát sa to celé odohráva niekedy v súčasnosti, kedy sa sci-fi roboti miešajú so samopalmi MP-40 a vy ste jedným z členov špeciálneho komanda, ktoré chce nakopať všetky nepriateľské zadky tejto a aj alternatívnych dimenzií.

Inteligenciou neoplýva ani obsah, aj keď záleží od uhla pohľadu. Stačí vystrieľať všetko, čo sa pohlo. A niekedy aj nepohlo. Občas sa súperi nepohli, lebo ste im na to nedali čas. Inokedy preto, lebo im nebolo dané do vienka. Oldschool akcie kladú skôr dôraz na vašu rýchlosť, presnosť a skill ako na to, aby ste sa trápili sú súpermi. Nedostatky v umelej inteligencii však vyvažujú vyšším počtom, vyššou výdržou a často smrteľnou presnosťou. Táto hrateľnosť nie je zastaraná, ona je priamo stará. A áno, občas môže pôsobiť veľmi hlúpo.

Okrem toho nové RoTT ani moc dobre nevyzerá.  A dobre by hra nevyzerala ani keby vyšla pred pár rokmi. Textúry sú rozmazané, postavy vyslovene škaredé a občas narazíte na prvky, ktoré kvalitou spracovania dokážu konkurovať pôvodnej hre. Grafika je skutočne jedným z najhorších aspektov hry. Ale dabing za ňou ďaleko nezaostáva. Pôsobí priam amatérsky, hlasy sú zašumené, nevýrazné, bez intonácie a bez života. Snáď len imitátor Schwarzeneggra ako jeden z mini-bossov vás pobaví.

Ale...

Koho by to všetko zaujímalo, keď do nového RoTT sa pustíte a výborne sa bavíte. Toto je presne ten typ hry, že večer chcete odohrať ešte jeden posledný level a odchádzate od nej nadránom s krvavými očami. Hektická akcia je ešte rýchlejšia ako kedykoľvek predtým. Môže za to hlavne automatický beh každej postavy. Tie sa líšia aspektmi ako rýchlosť a odolnosť.  Avšak aj pri tej najnižšej rýchlosti sa vám poriadne zatočí hlava. Ak trpíte kinetózou, ruky preč! Klasické rocket-jumpy, či skákacie plošiny na každom kroku vás poženú ešte ďalej a ešte rýchlejšie.

Vysoká rýchlosť ku hre tak nejako sedí. Uskakujete pred raketami, prechádzate pomedzi rôzne pasce a nástrahy, či zbierate predmety. Adrenalín sa vám pumpuje do žíl, akcia neutícha, len sa mení zo strieľania na skákanie. Od začiatku až do konca levelu nemáte chvíľku pokoj. Stále je niečo pred vami. Okrem reflexov sa rozhodla preveriť aj váš intelekt. Ale len tak trochu. Puzzlov v hre nie je mnoho a nie sú ani náročné, no krásne dopĺňajú jej kolorit. Väčšinou sa jedná len o obligátne hľadanie farebných kľúčov k zamknutým bránam, tieto kľúče sa však často nachádzajú na ťažko dostupných miestach.

Pôvodná hra mala svoje jasné pravidlá, ktorými sa aj odlišovala od súčasníkov. Nová hra ich zachovala. Žiadne neobmedzené množstvo zbraní. Môžete mať so sebou len dve pištole, samopal, jeden raketomet a jednu čarovnú palicu. Pištole a samopal však majú nekonečné množstvo nábojov. Použiť sa ich oplatí len proti bežným nepriateľom, na všetko ostatné musíte ísť s raketometom. Ten vám našťastie hra dáva do rúk hneď v úvode a práve s ním začína pravá zábava. Je ich tu niekoľko druhov, každý iný. Silnejší, slabší, navádzaný, s kobercovým bombardovaním, užijete si kopu rôznorodej deštrukcie. A ak sa vám minú rakety, môžete v deštrukcii pokračovať odpaľovaním sudov.

Prostredia sa plynulo menia. Nacistický hrad, laboratóriá s robotmi, jaskyne a aj záhrady plné nástrah sú síce na prvý pohľad podivnou kolážou, ale fungujú celkom dobre. Nenudíte sa aj vďaka tomu, ako sa postupne stupňujú. Aj v rámci prostredí, aj v rámci levelov. Každé prostredie je význačné niečím iným. Prvé priamočiarou akciou. V druhom sa pridáva kopa nástrah. V treťom sa veľa naskáčete a posledné štvrté to spája. Každé prostredie sa skladá zo 4 levelov a súboja s bossom. Na každého treba uplatniť odlišnú taktiku a celkovo hrou nakoniec preletíte za približne 7 hodín. A popri tom sa môžete v tabuľkách predbiehať s priateľmi. Mince, ankhy a skryté miestnosti nedokážete vyzbierať naraz.

Nie je to však prechádzka ružovou záhradou. RoTT odpúšťa len máločo. Zabudnite na regeneráciu zdravia, tu sa musíte spoľahnúť na staré dobré lekárničky v podobe jedla. Každá schytaná rana vás niečo stojí, každý zle naplánovaný skok končí reštartom a každé škrabnutie o nastavené pasce je rizikom, že najbližšieho checkpointu sa nedožijete. Pomôcť si môžete rôznymi štítmi (odolné voči rôznym druhom zbraní), ale aj tak je hra pomerne náročná. Hru sa musíte učiť. Koľko si môžete dovoliť dostať, aby ste nakoniec dokázali prejsť až na koniec levelu. Checkpointy sú od seba ďaleko a po smrti prichádzate aj o získané zbrane (ak zomriete pred prvým checkpointom). Nie je to však frustrujúca obtiažnosť, ale motivujúca. Ak máte na konci levelu 12% zdravia, tak to beriete ako požehnanie.

A nakoniec je tu multiplayer. Rýchly, dynamický, napínavý, v ktorom sa váha presúva z jednej strany na druhú. Akurát je pomerne „malý“. Len 3 klasické režimy: DM, TDM a CTF na 5 mapách. Hrajú sa však veľmi dobre. Problém je, že online je málo hráčov. Okrem toho hra ponúka slušnú porciu trošku stupídneho humoru, zaujímavé cheaty, zakomponovaný God mode režim, šialený Dog mode, dokumenty z prípravy pre trpezlivých a hlavne jednoduchú, no nie nenáročnú zábavu podporenú skvelou hudbou pre ľudí, ktorí sa radi vrátia v čase, aby si po práci zahrali presne v tom štýle, ktorý ich k hraniu pred 20 rokmi dostal.