Vstávať v sobotu skoro ráno ma dnes už ani len nenapadne. Kedysi to však bola radosť. Malý sopliak sedel meter pred telkou a čakal, kedy v (vtedy ešte jedinej našej) televízii začnú animáky. Gumkáči, Šmolkovia a iné neboli mojou šálkou kávy, ale dlhé roky som si nevedel odpustiť sledovanie Káčerova.  A ešte aj teraz si občas rád pozriem film, ktorý nasledoval po seriáli. A keď skončil animák, tak prišiel rad na NES, kde jeden cartridge striedal druhý a kreslení hrdinovia ožívali v ďalších dobrodružstvách. Strýko Držgroš a jeho traja synovci si získali hráčov pred 23 v dvojici hier. Jednej lepšej, druhej slabšej. Tá druhá sa dnes vracia späť v remastrovanej edícii. Dozrelo jej čaro ako dobré víno, či skyslo ako burčiak?

DuckTales: Remastared sa pozrie na prvé videoherné zážitky z Káčerova, avšak v úplne vynovenom kabáte. cesta hry však bola zložitejšia, než by sa pri pohľade na ňu mohlo zdať. Už od roku 2010 sa Disney pohrával s myšlienkou, že by podobnú hru zo svojich zlatých časov navrátil medzi hráčov. O rok neskôr sa do vývoja dostala práve táto hra a o ďalší rok sme sa dočkali oficiálneho predstavenia. Priniesť na trh skákačkovú klasiku tak, aby aj v dnešnej dobe pôsobila sviežo, je pomerne náročné. Aj preto Capcom na hru nasadil odborníkov na oživovanie starších značiek. WayForward už za sebou majú vzkriesenie BloodRayne, úžasne ťažkú Contru 4, či nový diel série Double Dragon. Takmer vždy však ich práci niečo chýbalo.

A pri pohľade na hodnotenie asi aj tušíte, že niečo tomu chýba aj v tomto prípade. DuckTales: Remastered síce nemal najlepšiu predlohu, no autori do hry počas tých pár rokov vložili poriadny kus práce, aby bola rovnaké, no predsa iná ako pôvodná hra. Pamätníci budú poznať pôvodné časti levelov, no zaskočia ich nové pasáže a skrýše. Fanúšikovia bonusov si prídu na svoje vďaka bohatej ponuke. Ešte aby samotná hra budila o niečo lepší dojem. Ale pekne poporiadku. Schmatnime do rúk Príručku mladých svišťov a vrhnime sa na herný obsah!

Strýko Držgroš nepatrí k najštedrejším káčerom na svete a svoje poklady si stráži ako oko v hlave. Skôr by obetoval niektorých rodinných príslušníkov ako svoje drahokamy. Keď mu Dlhoprstí siahnu na jeho obrovskú pokladnicu, tak nenecháva nič na náhode. So sluhom Dagobertom sadne do limuzíny a uháňa zachrániť svojich milášikov. Začínate tak svoju prvú misiu a obyčajná krádež sa postupne mení na niečo oveľa väčšie. Samozrejme v tom má prsty Magica, do cesty sa pripletie aj chamtivý Zlatohrab.

Vy máte v rukách osud Strýka Držgroša, ktorý je jedinou ovládateľnou postavou. Najčastejším „krovím“ vo vašom okolí sú synovci Hui, Dui a Lui, ktorým nesmie chýbať otravné garde zvané Webby. Hra elegantne a nenútene pokrýva takmer všetky známe postavy Káčerova a máte tak šancu sa vrátiť do detstva. Nechýba ani Tryskáč, či Gyro. Každá vo väčšej či menšej miere, ale pôsobí to celé veľmi príjemne nostalgicky. Niektoré postavy ako napríklad Gizmo vám počas hrania podajú aj pomocnú roku a vyčistia cestu od nepriateľov. Navyše väčšina postáv má originálny dabing, takže ak ste seriál sledovali v pôvodnom znení, s hlasmi budete už dobre zoznámení.

Nevracajú sa len známe tváre, ale najmä známe miesta. Ako z pôvodnej hry, tak aj zo seriálových dobrodružstiev. Akurát ich možnosti sa časom rozšírili. V pôvodnej hre na hráčov čakala pätica levelov, kde hľadali poklady a mohli ich prechádzať v ľubovoľnom poradí. Jednotlivé levely vás zavedú na samé exotické miesta: africké bane, amazónsky prales, snehom zaviate Himaláje, strašidelná Transylvánia a nakoniec aj povrch Mesiaca. Pôvodná pätica je v tomto prípade ešte rozšírená o dva kúsky. Úvodná naháňačka k trezoru v Káčerove a záverečný súboj v sopke Vezuv, ktorý nahradil pôvodné zakončenie v Transylvánii,

Rozšírený nie je len počet levelov, ale aj ich náplň. Tentoraz sú dlhšie, pestrejšie a členitejšie. Prechádzať ich môžete rôznymi smermi, keďže obsahujú križovatky a tak sa môžete dostať na množstvo úplne nových skrytých miest. So Strýkom Držgrošom je pred vami zdanlivo jednoduchá úloha – preskákať sa cez prekážky, platformy a hlavy súperov až k záverečnému bossovi a pokladu, ktorý vás nasmeruje bližšie k vytúženému koncu. Pomedzi to musíte zbierať aj množstvo pokladov porozhadzovaných po leveloch, ktoré sa neskôr menia na hernú menu, za ktorú nakupujete bonusy. Kým sa však dostanete k tým najzaujímavejším, tak hrou párkrát prebehnete.

Teda v prípade, že sa k tomu odhodláte. Už prvé prechádzanie hrou nie je žiaden zázrak. Mohla z toho byť skutočne pekná retro skákačka, ale nakoniec asi zostane stratená v čase. Je snáď ešte pomalšia ako pôvodná hra a pôsobí dosť lenivo. Celkový dojem zo skákania nie je príliš dobrý. V hre sú dva druhy skákania a aj to je dôvodom rozporuplného dojmu. Bežné slúži na prekonávanie prekážok, skákanie na paličke je svižné a slúži na vysoké skoky a skákanie po nepriateľoch. Nič iné od vás hra nechce, no aj tak ju nemôžem označiť za jednoduchú.

Jednoduchá je možno tak konceptom, ale v niektorých prípadoch vaše ovládacie periférie dostanú zabrať. Nepriateľov je v hre veľa a srdiečok predstavujúcich vaše možnosti omylu málo. Základná obtiažnosť  odzrkadľuje pôvodnú hru, pre menej vytrvalých však hra ponúka aj jednoduchšiu s neobmedzeným počtom životov. Hľadači výziev tu ale nájdu aj vyššie obtiažnosti. Po strate všetkých srdiečok strácate život a po strate všetkých životov musíte ísť znova. V priebehu hrania však môžete nájsť skryté miestnosti, kde vám pani Zobáková daruje ďalšie srdiečko navyše k celkovému počtu. Hrou aj napriek opakovaniu niektorých pasáží prejdete maximálne za 3 hodiny a to je bohužiaľ veľmi málo.

Soundtrack hry je výborný. Trochu retro, ale stále aktuálny a veľmi príjemne sa počúva. Grafická stránka hry je rozporuplná. Mohli by sme ju označiť ako 2,5D platformovku. Na trojrozmerných pozadiach s výraznou hĺbkou sa pohybujú krásne ručne kreslené postavičky. Práve tieto postavičky sú najväčšou devízou grafiky v hre. Oproti nim je pozadie fádne a objekty v jeho hĺbke sú často mätúce. A taká je vlastne celá hra. Aj by sa vám páčila. Vráti vás predsa do minulosti a oživí zašlú slávu Káčerova. Na druhú stranu sú v nej pasáže, kedy skutočne nie je zábavná. A nevyniká ani originalitou v súbojoch s bossmi. Nad vody priemeru ju vynášajú postavičky, dabing, hudba a tony bonusov.