V hlave vám vždy zasvieti žiarovka s polohou tajnej miestnosti, keď sa hrdina naučí novú schopnosť. Viete, ako a kde ju použiť a možno aj to, čo vám opakovaná návšteva už zdolanej úrovne prinesie. Urobiť to nemôžete. Z logických, naračných, štrukturálnych alebo iných dôvodov. Teda nie hneď. Ospravedlnením nie je nevyhnutne amnézia ani zoznamovanie s hrou, ak viete, ako skokom rozbiť podlahu, tak prečo si neísť po odmenu hneď? 

Prvý level v Rayman Legends môžete zdolať na sto percent a určite nebudem sám, kto pri vyhodnotení žasol. Skákačky nám dlhé roky tĺkli do hlavy, že plachtenie vzduchom patrí medzi pokročilé techniky vyžadujúce tutorial, nehovoriac o behaní po kolmých stenách. Hra vás nezdržuje zbytočnou príbehovou omáčkou, zaobíde sa bez textov, ovládaciu schému vysvetľuje za behu a čo je najlepšie, do ničoho vás nenúti. Napriek jasnej štruktúre - ťažšie levely sa odomknú až po prejdení ľahších, bežíte zľava doprava alebo sprava doľava, alebo hore dolu - ponúka úžasnú slobodu. 

Ak viete, ako v šprinte rozdávať facky, dostanete sa na koniec rýchlejšie, ak ste sa naučili z predchádzajúceho dielu, ako vyskákať po hlavách nepriateľov vyššie, ako vystreliť päsť  alebo že zlaté mince s tajnými miestnosťami sú rafinovane poschovávané, hra vám v tom brániť nebude. Pochopiteľne, nováčikom to v správnej chvíli (rozumej, keď to budú potrebovať) ukáže - hráčom nestojí v ceste. 

Rayman Legends sa nerozbieha, ale naskakuje do už rozbehnutého vlaku a zastavuje až vtedy, keď sa ozve boľavý palec alebo to jednoducho vzdáte. A je úplne normálne priznať, že niektoré levely boli jednoducho nad moje sily. Je ťažká a v poslednej tretine super ťažká. Náročnosť definovaná počtom lebiek je mimoriadne presná a určuje aj to, či bude hľadanie desiatich Teensies, pohodové alebo pekelné. Modré príšerky totiž musí Rayman zachrániť a súčasne odomykajú nimi ďalšie úrovne. Nemusíte ich mať všetky, ale veď to poznáte, chcete ich mať všetky.

Okrem Teensies sú v leveloch roztrúsené aj žlté Lums a pri nich narazíte na jednu zo zmien. Levely nemajú fixný počet Lums, ale môžete horný limit, ktorý vám zaistí zlatú medailu, kľudne prekročiť. A budete mať k tomu tonu príležitostí, nájdete ich v zemi, zvýšite ich počet zbieraním v presnom poradí a pochopiteľne vypadávajú aj z nepriateľov, ktorí sa už po novom nenafukujú ako balóny ani voľne nestúpajú do neprístupných miest. Znie to ako zjednodušenie, ale túto pomocnú barličku oceníte. 

Odomknutie všetkých schopností rozviazalo Ubisoft Montpelier ruky. Jednotlivé kapitoly sa  už netočia okolo nich, ale dovoľujú prostrediam aj lokalitám dýchať nápadmi a kombinovať ich medzi sebou od samotného začiatku, napríklad podvodné pasáže tvoria iba časť z celku odohrávajúceho sa aj na súši, aj vo vzduchu. Autori nezostali nič dlžní šialenému dizajnu, hra stále vyzerá nevinne, ale pod povrchom fantastického 2D vizuálu a niekoľkovrstvového paralaxného skrolingu, aký dnes už nevídať, sa ukrývajú náročné výzvy, ktoré od vás vyžadujú maximálnu koncentráciu. 

Často vám vezmú pevnú zem pod nohami a istotu oddychu po vyčerpávajúcej pasáži. Budete lietať vo vzduchu medzi cirkulárkami a plameňmi, unikať z rozpadajúcej sa budovy alebo pred hladným bossom. Rayman Legends ma vysoké tempo často narážajúce na množstvo aktivít na obrazovke. Mnoho časovo obmedzených výziev zostane nezdolaná z dôvodu, že sa na obrazovke toho deje až príliš veľa. Kým sa ich nenaučíte naspamäť a prechádzať na jeden šup, do cieľa nedorazíte. Levely sú tak totiž nastavené - jeden zle načasovaný skok vedie k reštartu.

Hra je tvorená úplne novou šesticou kapitol (každá po desať levelov a ďalších desať tvoria challenge v Invasion móde), nájdete v nich masívne súboje s bossmi, ale aj dokonale zosynchronizované čísla remixujúce najväčšie hudobné klasiky (Who-Hoo, Eye of the Tiger) a gameplay. Hudobných levelov však nie je toľko, koľko si myslíte. O tom, že patria medzi čerešničku na torte, vedia aj autori a venovali im aj špeciálnu kapitolu. Odomknúť ju je však fuška. 

V Rayman Legends tradičnejšie pojaté levely, aké poznáte z Rayman Origins, striedajú nové idey kopírujúce napríklad film Kocka, kedy sa presúvate medzi pascami nabitými obrazovkami, alebo čelíte časovému limitu či unikáte pred nahnevaným drakom. Navrch sú tieto intenzívne momenty dramatizované rozpadajúcimi sa plošinkami alebo kolabujúcim celým levelom, ktorý sa rúti k zemi. Rayman Legends opäť podporuje fackovanie štyroch hráčov na jednej obrazovke (v prípade Wii U verzie až päť) a úplne novou je postavička Murphy, ktorá dovoľuje manipulovať s prostredím a prekážkami. 

Zastaví prúdiacu lávu, zničí ohnivé oblaky, odreže laná a uvoľní cestu alebo presunie plošinky, kam treba. Murphyho v prípade Wii U verzie ovláda hráč na GamePade, u zvyšných platforiem ho máte na povel sami, čo samo o sebe komplikuje prechádzanie levelov a kladie vysoké nároky na koncentráciu - neovládate jednu, ale dve postavy naraz. Murphy obyčajne nie je vždy tam, kde ho potrebujete alebo sa nestihne presunúť k ďalšiemu spínaču. Vyžadujú skutočne prstovú ekvilibristiku, aby ste sa cez takéto co-op pasáže dostali so zdravou kožou. 

Frustrácia v prípade Rayman Legends sa však mení na úsmev na tvári, stačí vojsť do iného levelu. A na začiatku nebudete vedieť, kam skôr. Sú tu nové levely, zo stierateľných žrebov vyhrávate úrovne z Rayman Origins, okamžite môžete hrať fackovací futbal alebo vojsť do online challengeov, kam každý deň pribudne nová výzva aj s rebríčkami. Rayman Legends nemusíte dohrať na 100%, ale budete to chcieť minimálne skúsiť. Či už pre nový kostým, záchranu rozkošných bojovníčok alebo dáte ešte raz šancu preteku proti temnému Raymanovi v móde Invasion. 

Rayman Legends si zachováva svojský rozprávkový nádych predchodcu so sýtymi farbami. UbiArt engine teraz zvláda levely vykresľovať naraz bez potreby ich deliť do menších lokalít oddelených krátkymi loadingami, i keď ani tomuto riešeniu nehovorí úplne zbohom. Roztomilej grafike robí službu mimoriadne bohatá zvuková kulisa a správne strelená hudba s recyklovanými, no stále chytľavými motívmi. 

Existuje iba málo hier, ktoré dokážu byť náročné a súčasne neúspech premeniť na ďalší pokus o zdolanie prekážky znovu. V Rayman Legends skutočne priestoru na chyby niet a postavičky si odnesú mnoho nadávok, ale za ten pocit satisfakcie to skutočne stojí. Keď budete odkladať ovládač a víťazoslávne dvíhať ruky nad hlavu, bude vám jedno, že Rayman občas nedoletí, kam chcete, nevyskočí, keď potrebujete, zablúdi, spadne, rozbehne sa opačným smerom.

A možno to bude práve scéna s obrovskou rybou, ktorá vás naháňala cez celý level pod vodou cez sieť laserov, riadených striel, kamier a nepriateľov, aby ste ju nakoniec teatrálne spláchli. Rayman Legends si s úžasnou ľahkosťou dokáže strieľať z vlastného univerza a to bez použitia jediného slova. Ubisoft Montpelier sa podarilo nadviazať na Rayman Origins náročnejšou a výživnejšou čo do obsahu hopsačkou, ktorá vám nedá spať, kým ju nepokoríte.