Poznáte to, otvoríte peňaženku a z nej na vás dýchne akurát tak mierny vánok. Skontrolujete stav účtu a medzi pohybmi márne hľadáte príjem. Do výplaty zostávajú tri týždne a už ani v chladničke veľa toho nezostáva. Beriete teda kľúče zo stola, sadáte do auta, odveziete sa pred najbližšiu banku, ale nie sú to myšlienky na pôžičku, ktoré vám víria hlavou. Nasadíte masku, vytiahnete zbraň a dvere vykopávate hlasným: „Nikto ani hnúť! Ľahnite si tvárou k zemi!“

Jedinečný akčný kúsok Payday: The Heist sa objavil pred dvomi rokmi a bola to takmer dokonale nenápadná hra. Žiadne haló, žiadna obrovská kampaň a ani si neodnášala jedno ocenenie za druhým. Trh si však podmanila  niečím iným. Morálne zábrany zahodila za hlavu a nezaťažená syndrómom kladného hrdinu sa vrhla priamo do akcie. Brutálnej, nemorálnej. Dokázala tak dokázala, že k zábave nepotrebujete komplikácie. Stačí jednoduchý chladnokrvný koncept z mrazivého Švédska.

Aj vďaka tomu už pokračovanie pútalo oveľa viac pozornosti. PayDay 2 už pod svoje krídla zobrali hrdlorezi zo Starbreeze a hra sa dokonca stala predpredajovým hitom, keďže si na seba zarobila skôr ako sa dostala na pulty obchodov. S jedlom rastie aj chuť a v tomto prípade to platí dvojnásobne. Kvality pôvodnej hry a nemalé sľuby v prípade druhého dielu mali za následok, že PayDay 2 už nie je nečakaným prekvapením, ale tajným čiernym koňom tohtoročnej jesennej sezóny. Ukradne si štvorica zloduchov hráčsku priazeň aj tentoraz?

PayDay 2 opäť predstavuje lákavú cestu zločinu, ktorú obohacuje o úplne nové a poriadne pikantné korenisté prvky. Hra je cielená na kooperáciu, takže vlkom samotárom toho príliš veľa neponúka. Sami sa do hry dokážete ponoriť. Elegantne sa vám predstaví, ukáže vám tajnú skrýšu, naučí narábať so zbraňami a aj dostať sa tam, kde ľudia strážia svoje najcennejšie poklady. Safe House je v rámci hry možno trošku nedocenený. Nevraciate sa sem príliš často, keďže sa zvyšok učíte priebežne. Jedine, že by ste sa chceli pokochať stále rastúcimi kopami bankoviek vo vlastnom trezore. A to je neskôr až pekelne dobrá motivácia.

Tu vaša osamelosť končí. Stávate sa členom štvorice nemilosrdných zlodejov, ktorí sú hlavnou hybnou silou zločinu v meste. A vždy ste vo štvorici. Ak by vám aj nejaký partner chýbal, hra ho dočasne nahradí umelou inteligenciou. Nezáleží na tom, kto ste ani aký je príbeh vašej postavy, záleží len na tom, že sa štyria upíšete najrôznejším gangstrom v meste a stávate sa ich predĺženou rukou. Nie je to len o tom, aby ste si na vlastnej koži prežili štýlovú a adrenalínovú lúpež ako z filmu Bod zlomu v pohľade z vlastných očí. Niekto si vás najal a tak kradnete peniaze, zlato, obrazy, informácie, pervitín či podpaľujete, ničíte a inak škodíte spoločnosti.

PayDay 2 prakticky nemá príbeh, len nejaké veľmi povrchné spojenie medzi jednotlivými kontraktmi. To však nie je nevyhnutne zlé, nakoľko hlbší význam ani nepotrebuje. Kontrakty si vyberáte sami podľa stručného popisu a ich dokonalý prehľad vám umožňuje sieť Crime.Net. To je základný interface, na ktorý si musíte zvyknúť. Nachádzajú sa tu všetky dostupné misie, vidíte odmenu, čo je vašou úlohou, ako dlho kontrakt trvá, aký je to typ či koľko hráčov sa na ňom podieľa. Môžete sa pridať k už existujúcemu kontraktu, či sa uchádzať o vlastný. A to stále ako s priateľmi, tak s náhodne vybranými hráčmi z celého sveta.

Tento systém nie je až tak jednoduchý a ak nemáte skúsenosti s predchádzajúcou hrou, tak sa v ňom prvých pár  dlhých chvíľ nebudete dobre orientovať. Ponúka síce len 11 kontraktov (nedostatok, ktorý snáď vyriešia expanzie), ale nie všetky sú rýchlovky. Kontrakty sa nelíšia len náplňou, ale aj dĺžkou. Jeden kontrakt môže pozostávať z niekoľkých dní a v každom z nich plníte jeho časť. Klenotníctvo dokážete vylúpiť za deň, ale napríklad ukradnúť dáta od FBI, to si vyžiada už dni tri. Výplatu ale dostávate až po splnení celého džobu. Okrem dĺžky sa kontrakty líšia aj náročnosťou. Tá by mala odzrkadľovať odmenu a skúsenosti. A potom sú tu ešte profesionálne kontrakty – vysoká odmena, ale aj vysoké riziko.

Čo sa odmien týka, nie je to až také rúžové. Zbierate peniaze na nákup výbavy a expy na vylepšenie postavy v jednoduchom RPG systéme. Jednoduchšie a jednodňové kontrakty vás ale často odmenia štedrejšie ako náročnejšie. Tým pádom sa v hre často grinduje. 11 kontraktov nie je veľa, našťastie je vylepšená variabilita plnenia úloh. Môžete sa nimi prestrieľať a potom odolávať vlnám čoraz silnejších policajných jednotiek alebo kradnúť nepozorovane a niekedy aj do minúty baliť tašky s lupom. Záleží na vás, vašich spoluhráčoch a vašej výbave.

Hra je v prvom rade o spolupráci. Všetko stojí a padá na tom, ako si spolu rozumiete, ako sa dopĺňate a či sa navzájom podporujete. Niekto rozhadzuje náboje pre ostatných, iný sa stará o oživovanie, ďalší má na starosť vŕtanie a podobne. Ak sa neviete navzájom podržať, či sa niekto začne hrať na hrdinu, tak ste skončili. Rátať musíte aj s rukojemníkmi ako dôležitým faktorom. Môžete ich vymeniť za zatknutých spolubojovníkov a ak ich držíte, tak sa vyhnete útokom najsilnejších policajných jednotiek.

Akcia má spád, v žilách vám prúdi adrenalín, neustále sa niečo deje, vy ste stále zamestnaní a do uší vám buší atmosferická hudba prelínajúca sa s výkrikmi postáv a streľbou. Kopanie zbraní vám dáva pocítiť, že hra to myslí vážne. A na vlnu reality sa naladila aj pri nosení lupu. Ten zbierate do reálnych tašiek, ich záťaž ovplyvňuje chôdzu, rýchlosť a aj naklonenie vašej postavy. Do toho všetkého máte aj obmedzený pohyb pri streľbe. Určite sa oplatí trénovať hádzanie tašiek.

V PayDay 2 si môžete voliť medzi štyrmi „povolaniami“: Mastermind je akýsi vodca, Enforcer je silová trieda, Technician zameraný na šikovné gadgety a Ghost je stvorený pre zakrádanie sa. Každá trieda má svoj strom schopností skladajúci sa z troch vetiev, kde sa postupne dostávate vyššie. Odomykáte si príslušenstvo, schopnosti, vlastnosti a kým v úvode musíte dlho vŕtať so sejfov, tak neskôr ich môžete jednoducho a rýchlo odpáliť. Bez ohľadu na povolanie si kupujete zbrane (primárnu a sekundárnu), vesty a hlavne masky, ktoré sú trademarkom série. Všetko si môžete aj upravovať. Vždy po lúpeži si v lotérii odomknete nejaký doplnok, materiál alebo farbu. Problémom môže byť, že je všetko drahé. Na druhú stranu to odzrkadľuje fakt, že PayDay 2 je stavaná na dlhé hranie.

A to aj napriek možno skromnému obsahu. Ten hre zatiaľ odpustiť dokážeme, no musia ho autori pomaly rozširovať o nové kontrakty. Čo už však teraz ťažko prehryzieme, je slabšie vyváženie kontraktov, prakticky neexistujúci systém odmien v prípade vypadnutia z hry a hlavne zastaraná technická stránka. Grafika nevyzerá najlepšie ani fyzika nie je dokonalá, ale kolízie objektov na každom kroku si skutočne autori mohli odpustiť. Časť tela trčí cez stenu, policajti dokážu strieľať cez múry a vy cez spoluhráčov. Hlúpe je aj to, keď tašku hodíte do steny a ona sa zastaví až v polovici.

Aj tak som sa však každý deň rád vracal k PayDay 2. Rád som si znova nasadil masku a vrhol sa na už známe lúpeže, aby som ich skúsil zdolať inak, s inou partiou a možno aj inou výbavou. Chyby sa hre odpustiť nedajú, ale zaujímavá a návyková hrateľnosť ich dokáže pohodlne vyvážiť. Hľadať netradičnú a trochu amorálnu FPS akciu na kooperatívne hranie s priateľmi, hľadať už nemusíte, volá sa PayDay 2.