Veľmi dobre poznáme tú dejovú schému, kedy sa objaví zloduch, černokňažník alebo drak a unesie krásnu princeznú do svojho hradu, v tom horšom prípade ešte plánuje ovládnuť celé známe kráľovstvo pomocou mágie či hrubej sily. Na scéne sa ale objaví nepravdepodobný hrdina, môže byť sedliakom aj inštalatérom, a ten porazí zloducha, zachráni princeznú a nažíva s ňou šťastne až do smrti.

Ale dá sa to aj inak. A pritom stačia len drobné úpravy. Napríklad kráľovstvo  vyrobené z papiera. Alebo hlavný hrdina ako protivný cynik, ktorý sarkazmom rozhodne nešetrí. Navyše princezná ani nie je moc pekná, je to skôr mrcha a náš hrdina ani netúži po jej záchrane. Len ten chudák zloduch je jedným veľkým klišé a chce ovládnuť svet pomocou tajomného artefaktu. Toto je premisa nenápadnej hry Cloudberry Kingdom a už tak trochu dáva najavo, že v tomto prípade sa bude brnkať na strelene zábavnú nôtu.

Skákačky si za tie desaťročia na trhu vytvorili svoj vlastný mikrosvet, ktorý sa aj ďalej bohato člení. Základné pravidlá zostávajú stále rovnaké, ale každá väčšia či menšia séria operuje trošku inak: ľahšie, ťažšie, s postupným učením schopností, či rozbehnutý vlak ako Rayman Legends. Podobne je na tom aj Cloudberry Kingdom, vytvára si vlastný svet, vlastné pravidlá, a aj keď pripomína toľko iných hier, no aj tak je nakoniec úplne iná.

Natíska sa porovnanie so Super Meat Boy. Nie dizajnom levelov, nie výtvarným spracovaním, nie pravidlami. Morušové kráľovstvo vzhliada hore na nekorunovaného kráľa masochistického hrania kvôli jeho náročnosti. Náročnosti, ktorá vás ničí, deprimuje, ale zároveň aj motivuje, aby ste si hru opäť zapli. Možno o 5 minút, možno o týždeň. Kúpite novú klávesnicu alebo nový ovládač a celý kolotoč rozbíjania sa môže zopakovať. Bez ohľadu na to, ako vás už hra nasrdila, si k nej aj tak znova sadnete.

Cloudberry Kingdom sa na to snaží ísť veľmi podobne, ale je oveľa prístupnejšia. Zatiaľ čo Super Meat Boy chcel, aby ste sa k nemu vracali, Cloudberry Kingdom chce, aby ste pri nej dlho vydržali predtým, než hru spŕškou vulgarizmov pošlete kade ľahšie.

Hrdinom hry je Bob a je plne vo vašich rukách. Upravíte si jeho vzhľad podľa svojich preferencií a môžete sa vrhnúť na stovky levelov, ktoré pred vami stoja. Hra vás učí, ako ju hrať a rozbieha sa pozvoľna. Bob je na ľavej strane obrazovky, pred ním je pár prekážok a vpravo sú dvere do ďalšej úrovne. Prejdete ich desať a pravidlá sa mierne zmenia. Bob sa naučí dvojskok. Ďalšia desiatka levelov a ďalšia zmena pravidiel. Takto to ide nejakú dobu a zrazu zistíte, že máte za sebou stovku levelov. Príbeh sa posunul, prostredia obmenili, na konto vám pribudlo zopár úmrtí, ale nič, čo by ste nezvládali.

Pomaly sa prestávate učiť nové veci, recyklujú sa už známe prvky a prostredia spolu so schopnosťami hlavnej postavy (ktorých je celkovo 10) vytvárajú úplne nové koláže. Súčasne dokážete používať len jednu schopnosť, prípadne obmedzenie. Tu máte dvojskok, tam ste zas priviazaní na veľké koleso či ukrytí v krabici. A stále musíte preskakovať priepasti, potoky lávy, ostne, píly, vrabcov. Pomaly sa blížite k druhej stovke a zisťujete, že stagnujete. Začína prituhovať a pokusov na prejdenie potrebujete čoraz viac. Na obrazovke sa toho deje čoraz viac a hra sa nebojí miešať jeden druh prekážok s inými, aby vás neskôr čo najviac potrápila.

V Cloudberry Kingdom čaká na vás 320 procedurálne generovaných levelov, čo je neuveriteľné číslo. Vystačia na dlhé hodiny, odhadnúť si čas potrebný na zdolanie hry si netrúfam. Môže to byť 15 hodín, môže to byť týždeň. Úrovne vás pobavia, motivujú, ale neskôr aj rozplačú a ponížia. Kým v prvej polovici hra pôsobí ako učeň Super Meat Boy a po nej sa mu začína približovať, tak v závere ide len o jediné – o vaše psychické zdravie.

Existuje tu však jedna možnosť, ako si legálne zacheatovať. V momentoch, keď už bude hra nad vaše sily, tak môžete siahnuť do menu a kúpiť si jednu z troch rôznych pomôcok (bez ohľadu na počet úmrtí ju máte dovtedy, kým level neprekonáte). V leveloch totiž okrem prekonávania prekážok zbierate modré kamene, ktoré fungujú ako platidlo. Môžete si kúpiť spomalenie času, ukázanie cesty cez level či predvedenie cesty cez prekážky od AI. Ceny postupne rastú, aj tak ale môžete použiť aj všetky tri. A v neskorších fázach vám ani tie často nepomôžu.

Herná ponuka nekončí stovkami levelov v príbehovom režime. Je tu napríklad režim Arcade, ktorý ponúkne ďalšie nekonečné hodiny hrania. Delí sa na niekoľko menších častí s rovnakou podstatou, no menšími obmenami. V Escalation vám ide len o to, aby ste sa s hrdinom dostali čo najďalej. Jeden level strieda druhý, zbierate životy a na pasciach ich strácate. V Time Crisis sa pustíte do pretekov s časom a v Hero Rush sa v každom kole menia vlastnosti hrdinu. A najväčšia zábava prichádza v Hybrid Rush, kedy hrdina disponuje niekoľkými vlastnosťami súčasne a môžete ich kombinovať medzi sebou. Nájdete tu aj Režim Free Play, ktorý je skôr tréningom, keď si chcete rýchlo s niekým zahrať. Vyberiete level, typ hry, nastavíte obtiažnosť a môžete sa pustiť do hry.

Cloudberry Kingdom umožňuje trpieť až štvorici hráčov, nemusíte tak ovládač hádzať o zem sami, ale môžete tak robiť s kamarátmi a to vo všetkých režimoch. A hru si môžete okoreniť napríklad aj tým, že postavičky spojíte lanom. Ťahať sa sebou mŕtvolky pri preskakovaní ohnivých priepastí s motorovou pílou je adrenalín a neuveriteľná zábava.

Hra vyzerá jednoducho, takmer ako flashovka, no to neznamená, že jej to škodí. Používa celú farebnú paletu a hýbe sa veľmi svižne. Výborný je soundtrack nabitý energiou, ktorý vás ženie vpred. Len tých skladieb by mohlo byť viac. Ak sa neskôr na dlhšiu dobu zaseknete, tak sa začnú nepríjemne opakovať. Dabing je priam skvelý. Bobovi prepožičal hlas sám veľký Herkules Kevin Sorbo, ktorý sa tak konečne venuje niečomu inému ako filmom pochybnej kvality. Na Wii U je možné hru hrať aj na tablete.

Vtipné príbehové pozadie, prakticky nekonečná výzva, zábavný multiplayer vo štvorici a pomerne široká variabilita sú nespochybniteľne najsilnejšími stránkami Cloudberry Kingdom. Aj napriek tomu jej však niečo chýba. Zabaví, ale nie je to hra, na ktorú si o rok spomeniete ani hra, ku ktorej by ste sa každý deň tešili z práce. Chýbajú jej pamätné momenty, výraznejšia vlastná identita a neuškodili by ani menej predvídateľné levely.