Milovníci adventúr veľmi dobre vedia, kam majú natočiť svoje po dobrodružstvách lačné krky. Nemeckí vývojári z Daedalic Entertainment sú stávkou na istotu. Ak máte chuť na adventúru ako zo starej školy, kde sa dialógmi nešetrí, predmetov nájdete za dve hrste a neraz sa pri ich kombinovaní zamotáte, je jedno, po čom z produkcie tejto spoločnosti siahnete. Keby bol tento herný žáner dnes v kurze mainstreamu, istotne by sa písalo o novodobom LucasArts či Sierre.

Rukopis Daedalic Entertainment je v ich zatiaľ poslednej adventúre Memoria čitateľný na prvý pohľad, či už grafickým spracovaním, alebo samotnou hrateľnosťou. Aj tentoraz nazriete do vymysleného sveta, ktorý má s tým našim spoločného viac než dosť, no rozhodne nie svojim výzorom. Mágiou nasiaknuté univerzum The Dark Eye (Die Schwarze Auge, Realms of Arkania a keby nič, tak Drakensang vám niečo hovoriť musí) pôsobí až rozprávkovo, ale netreba sa nechať zmiasť nádhernou grafikou. O tom sme sa mohli presvedčiť už v The Whispered World, Deponia či Chains of Satinav. Memoria je pokračovaním posledne menovaného, no neznalosť predchodcu žiadnym spôsobom neovplyvňuje výsledný zážitok.

Príbeh je rozdelený do dvoch časových rovín, v ktorých dostanete pod ruky rozdielne postavy s odlišnými príbehmi. Ale len na oko, pretože princezná Sadja chce zachrániť svet a stať sa slávnou, v bájach ospevovanou a ľudom milovanou. O 450 rokov neskôr sa chytač vtákov (tých skutočných) Geron snaží zachrániť svoju milovanú Nuri, zakliatu do havrana. Obaja hrdinovia sa snažia o niečo veľké, aby uspokojili svoje potreby - našli životné šťastie. Sledovať obe putovania je ako čítať knihu, ktorá postupne odhaľuje svoje zákutia. Láka nie strhujúcim, rýchlo sa odvíjajúcim a dych vyrážajúcim dejom, ktorý vám nedovolí vydýchnuť, ale nenápadne, avšak precízne napísanou a gradujúcou zápletkou.

Nemožno hovoriť o striktne dospelom príbehu alebo nebodaj emóciami vybičovanej ceste. V podstate vás nemá čo prekvapiť, no vôbec to neznamená, že by ste sa nudili alebo vás nebodaj zápletka uspávala. Práve naopak, do ôsmich častí rozdelená story má šmrnc a “dobre sa na ňu pozerá”. Týmto Memoria hravo prekonáva svojich bezduchých a nezaujímavých konkurentov. Celková príťažlivosť spoločne s atmosférou je jednoznačne pohlcujúca. Nejde ani tak o postavy, či už hlavné, alebo vedľajšie. Tých tu dokonca ani mnoho nenájdete, zato rozhovory s nimi sú rozsiahle.

To, že na vás hra pôsobí milo, je fakt, ktorý sa nedá prehliadnuť. Lenže čím hlbšie sa do deja ponoríte, tým aktívnejšie sa začnú prejavovať temné prvky, vynárajúce sa z pozadia. Či už to bude pre Sadju prebiehajúci globálny konflikt medzi mágmi, zúriacu vojnu pod Draconiou - plávajúcim mestom, ktoré vybudovali drakovia. Alebo pre Gerona osobná snaha získať rýchlo späť svoju lásku, pretože čím dlhšie ostáva v operenom tele, tým rýchlejšie zabúda na to, kým v skutočnosti bola a verte, že Nuri stráca spomienky a vás to skutočne mrzí. Každý je sebec, presadzujúci si svoje činy, ktoré môžu byť oprávnené, avšak možno nie správne: je krvavý konflikt riešením alebo nútený návrat, hoci druhému minulosť vôbec nechýba a cíti sa teraz výborne a slobodne? 

Dvaja hrdinovia, dve zápletky. Samostatne by sa zrejme neuchytili, pretože dvojnásobný zážitok neponúkajú, no navzájom sa dopĺňajú a príbehové nitky sa napokon i výraznejšie prepletú. Blahodárne na hrateľnosť vplýva častá zmena prostredia. Sadja začína v podzemných chrámoch, aby v nich našla svojho verného pomocníka - hovoriacu palicu, ktorá ju naučí magickým kúskom, sarkasticky komentujúc všetko naokolo, takže sa raz za čas popod fúzy aj usmejete. Nasleduje putovanie cez tajomný les, skalnaté hory, až do finálnej destinácie, monumentálnej stavby, ktorá príjemne ohromí. Geronovo vystupovanie je naopak komornejšie, odohráva sa v menších lokalitách, v jednej oblasti.

Prezradiť o príbehu viac, je ako začať rozprávať útržky z románu. Bez podrobností nedávajú jednotlivé čriepky veľký zmysel. Preto už len jediná zmienka o ňom: je príjemne romantický a chytí za srdce. Pozornosť si zaslúži aj hrateľnosť. Okrem tradičných adventúrnych prvkov totiž pribudlo využívanie mágie. Geron dokáže napríklad predmet zničiť a späť ho obnoviť, Sadja zas napríklad premení živé predmety na kameň či presvedčí spojením vybraných spomienok o svojej pravde. Príkladov sa dá nájsť mnoho, no postačí jeden z úvodu hry, kedy Geron postaví loďku vo fľaši tak, že rozbije model plavidla, pridá do nich sklenené črepiny a sim-sala-bim: opakovane použité kúzlo a hračka je na svete. 

O grafickom spracovaní nemá cenu dlho básniť - je úžasné, detailné, na jednotlivé pozadia sa nebudete vedieť vynadívať. Jasnejší dôkaz, že tradičná 2,5D adventúra bude vždy krajšia, než trojrozmerné pokusy o vizuálne príťažlivé dielko, neexistuje. Staromilecká láska k podmanivej ručne kreslenej grafike pozadí dokonca zaženie do ústrania inak pomerne neživé a statické prostredia, ktorým by nejaký ten pohyb nezaškodil. Animácie postáv taktiež nepatria k prepracovaným a niekedy sa vám bude zdať, že aj starý Prince of Persia bol na tom lepšie. Neinteraktívne ukážky sa vyskytujú minimálne a nečakajte žiadne filmy, dôležitý je totiž rozprávač a jeho hlasový prejav, ktorý oživuje statické scény. 

Ozvučenie žiaľ naplno poukazuje na svoj nevyužitý potenciál. Dabing ledva dosahuje priemernú úroveň: jednotlivé hlasy sa k postavám svojim zafarbením nie vždy hodia a navyše nevystihujú podstatu charakteru. Niektoré hlášky sú podané strojovo. Hudba nedosahuje takých kvalít, aby dokázala atmosféru vhodne nielen dopĺňať, ale ju aj podporovať.

Predchádzajúcim projektom od Daedalicu bola často vytýkaná príliš nezmyselná obtiažnosť. Logických rébusov si užijete minimum, skôr budete hľadať cestu ako sa niekam dostať (bludisko v lese alebo ako sa dostať cez vŕzgajúcu podlahu v izbe novicov - kúzelníkov). Napriek zjednodušeniu a minimalizácii používania nezmyselných kombinácií predmetov sa neraz stane, že síce tušíte, čo máte spraviť, avšak presný spôsob naordinovaný tvorcami vás ani len nenapadne. Skúšanie všetkého na všetko nie je pravidlom, pomáha tomu aj možnosť nápovedy.

Okrem zvýraznenia aktívnych predmetov si môžete zapnúť pomocníka, ktorý aktívnejšou aurou napovie, že teraz je tu možné niečo použiť. Sú to pomerne nenápadné hintíky, bez ktorých by to dnes už ani nešlo, no napriek tomu sa raz za čas zamotáte, niečo prehliadnete, nepochopíte, avšak nie je to až také utrpenie ako minule. Nováčikom v žánri však Memoriu nemôžem odporučiť, hoci predmetov v inventári nikdy nebudete mať desiatky, priestor, kde sa môžete pohybovať bude obmedzený, stále tu bude more možností, kde sa dá nelogicky zaseknúť. Práve to je však výborná parketa pre starých vyznávačov adventúr. 

Medzi menej postrehnuteľné zápory by sa dal zaradiť trochu menej výrazný hrdina Geron, zopár pádov hry do systéme (vďaka za automatické ukladanie pozície), absenciu zrýchleného pohybu dvojklikom a niekedy neprehľadne vyznačenie aktívnych predmetov (hlavne pri viacerých blízko pri sebe). Lenže to sú len drobnosti, ktoré bez problémov prehliadnete a hre ich odpustíte.

Memoria je klasickou adventúrou s pútavým príbehom, ktorý sa pred vami pomaly otvára a ukazuje svoju fantastickú (z hľadiska žánru) tvár. Neponúka nič viac ani nič menej. Žiadne revolučné prekvapenie ani novinky, no poctivá zábava je presne to, čo nové dobrodružstvo od Daedalic Entertainment najlepšie charakterizuje.