Séria Tales je jedna z najdlhšie vychádzajúcich JRPG a na západe jej konečne svitá na lepšie časy - po Tales of Abyss pre 3DS vyšla Tales of Graces f a teraz Tales of Xillia (plus dvojka o rok) pre PS3. Meškáme oproti Japoncom zhruba dva roky, pričom aj naďalej platí: radšej hrať neskôr ako nikdy. Tales je svojská séria s vlastným štýlom a pravidlami. Niektoré diely plynulo prejdú do ďalšieho, iné vlastnosti sú unikátne pre každú časť.

Svet Tales of Xillia je magický. Vyzerá ako bežná JRPG s nádhernou grafikou a rýchlo zistíte, že obsahuje viaceré nuansy. Neustále odvolávanie sa na magické schopnosti, ovládanie many či liečba kúzlami napovedá o jej fungovaní. Prvá prechádzka s hrdinom a zízanie na nádherný fosforeskujúci strom uprostred námestia nemusia zaujať, zrazu prídu zlomové udalosti a katapultujú vás vpred. Tá zvláštna ženská postava v intre a štyri záhadné bytosti, ktorým sa prihovára, vás mohli presvedčia, že stojíte na prahu niečoho nového. No Tales of Xillia si dáva načas: hodinu a pol môžete len putovať po meste a počúvať dialógy, ktoré spomenú popri mágii aj znepriatelené národy na druhej strane mora, silného panovníka či tajomný výskum profesora na škole. O hodinu neskôr je všetko inak – hrdinov čaká klasický príbeh záchrany sveta spestrený lokálnymi pletkami.

Tales of Xillia do série a žánru JRPG prináša zaujímavý zlom - voľbu hlavnej postavy. V prvej hodine si vyberáte či hrať za snaživého študenta medicíny Judea alebo mystickú Millu ovládajúcu elementy. Po selekcii sa vtelíte do jedného z nich, začnete vnímať príbeh z jeho pohľadu a na iného narazíte až v priebehu deja. Prídú momenty, keď sa postavy spájajú a putujú za rovnakým cieľom, inokedy majú vlastné ciele a odlišne vnímajú svet. Jude je pragmatický chlapec pomáhajúci profesorovi a o boji nevie takmer nič, Milla je extravagantná (a výborne napísaná) postava čeliaca ľudstvu prahnúcemu po moci. Prvé dokončenie hry ukáže väčšinu deja, aj častí sveta, no ak chcete vstrebať 100% dialógov a obsahu, Tales of Xillia si priamo pýta, aby ste ju hrali za druhú postavu a prešli viaceré sekvencie s ňou po druhýkrát. Je to časovo náročná, ale scenáristicky zaujímavo vytvorená voľba. 

Tales of Xillia však neponúka iba postavy Judea a Millu, sila série pramení z výborne napísaných charakterov a ich interakcie. Narazíte na dvojicu bojovníkov - Rowena a Alvina - každý má inú povahu a pôvod, ďalej sa v príbehu objaví Leia - sestrička a kamarátka Judea z detstva, do diania prináša odľahčený tón, hoci sa na výprave ocitne nečakane. Elize s vypchatým zvieratkom Teepom sa dlho hľadá, ale postupne sa jej pozícia v partii potvrdí. Šesť postáv, niekoľko rozličných osudov a výborne napísané dialógy, to sú devízy Tales of Xillia. Produkčne výborne vložené do dabovaných animácií i textových častí a vždy perfektne zostrihané tak, že nemáte pocit, že by sa dej vliekol.

Magický svet s dobrými spoločníkmi núka pútavý real-time bojový systém. Ráta so štyrmi postavami, pričom ovládate jednu, ostatné sa riadia podľa príkazov. Spoliehate sa na tri možnosti: základný útok, schopnosti Artes a prepojené ťahy s ostatnými bojovníkmi. So základným fyzickým úderom a voľnosti pohybu po bojisku nadobúdate pocit, že šermujete zbraňou ako vo third-person akčnej hre. Systém prepracovaných Artes (na začiatku putovania budete používať iný set ako ku koncu hry) rozširuje možnosti hrdinov: Rowen útočí rôznymi predmetmi ako kameňmi zo zeme, fireballmi či vodnou vlnou, no Jude zo svojej povahy študenta medicíny je predurčený na hojivé kúzla. Kombinácia a prepájanie sú svetlou stránkou hry – ich spoločné kombá využívajú v jednom čase viaceré možnosti. Na rozdiel od iných JRPG však nie sú postavy limitované iba na vybraný druh povolania: liečiť dokáže napríklad aj Elize, Milla zase vie ovládať ničivé elementy ako víchor.

Trio úder-Artes-spájanie je základom bojového systému. Podobne ako Final Fantasy X ani Tales of Xillia nemá klasický systém postavený na leveloch, ale nahrádza ho štruktúrou nazvanou Lillium Orb, kam investujete cenné body a získavate ďalšie vlastnosti. Až vďaka nim sa začne rysovať smerovanie postáv, resp. vaša snaha mať buď jasne vyhranených bojovníkov, liečiteľov či podporných súputníkov alebo snaha o vybalansované postavy vhodné na všetko. Z Lillium Orb navyše vypadnú aj pasívne atribúty – v boji ich nevyužijete, ale získate napríklad vyššiu ochranu proti určitému typu úderu.

Tales of Xillia sa snaží alternovať nielen level-up systém, ale aj prácu s predmetmi. Venovanie zbraní a predmetov mení ponuku základných obchodov; hoci je k dispozícii základná mena, môžete si práve investíciami surovín a predmetov do biznisu posilniť ich ponuku a získavať silné zbrane pomerne skoro. Na prvý pohľad si systém nevšimnete, keď zistíte v treťom meste, že je stále rovnaká ponuka, je jasné, že ste zatiaľ ešte neinvestovali a hra vás rýchlo postrčí, aby ste si rozšírili obzor a výbavu.

Hra ponúka pestrý svet, no chýba jej svetová mapa, po ktorej by ste sa pohybovali za ďalším cieľom alebo len tak vandrovali po svete a vychutnávali pestré lokality. Hoci putujete po príbehu, očakáva od vás spätnú návštevu lokalít, kde čakajú vedľajšie questy. Pomerne rýchlo sa vám sprístupní systém rýchleho cestovania, vďaka ktorému skáčete medzi už preskúmanými lokalitami, kde si máte vyzdvihnúť nové úlohy. Tým pádom sa vyžaduje vlastná angažovanosť. Rýchle cestovanie si obľúbite, na rozdiel od Final Fantasy či iných sérii nie je svet mimo miest taký bohatý. V druhej polovici zistíte, že viaceré malebné lokality sa na seba podobajú a Xillia nemá napríklad náročné dungeony, kde by ste sa vrátili v poslednej fáze, aby ste naplno trénovali na finále.

Prirodzene pri prvom prechádzaní hry z jej štruktúry vzniká dilema či plniť všetky vedľajšie úlohy hneď alebo si nechať niektoré dobrodružstvá až na druhé prechádzanie hrou. Tales of Xillia je v jadre skôr lineárnou hrou, iba vrátenie do predošlých lokalít roztriešti plynulý prechod. Aj priamy postup vydá na dobrých 40 hodín, rovnaký čas zaberie druhé absolvovanie a pri navýšení ďalších questov Tales of Xillia bez problémov atakuje stovku hodín hrateľnosti. 

Tales of Xillia zaberá iba 6,2 GB miesta na PS3 disku, čo pri častých dialógoch signalizuje, že autori trošku šetrili pri grafike. Je to sčasti vidieť – kreslená grafika sa sérii Tales náramne hodí, no pri porovnaní s inými hrami (napríklad aj staršou Eternal Sonata) je vidieť, že engine je iba ľahko nadpriemerný a grafici sa viac sústredili na príťažlivosť lokalít ako množstvo polygónov. Soundtrack je vhodným doplnkom, pri zvukovej stránke vás skôr potešia výborné dialógy a voľba hlasov pre všetky postavy.

Tales of Xillia je trinástym dielom v sérii, no rozhodne neprináša obrovské zmeny ako Final Fantasy XIII a určite nie je nešťastným. Naopak, západní hráči si môžu naplno vyskúšať kvalitu dlhoročnej série s dobrým dejom, pútavým svetom, kvalitnými postavami i svižnými súbojmi. Desiatky hodín trvanlivej zábavy mohol zlepšiť iba podstatne variabilnejší svet – no už o rok sa doň vrátime v chystanom pokračovaní Tales of Xillia 2.