Strach nás núti k odvahe -- Ovidius

Niekedy padne vhod, keď človeku naskočí husia koža pri desivej knihe, filmovom horore alebo strašidelnej hre. Aj Outlast chce vyvolať zimomriavky a ponúka desivú výzvu, ktorá sa najlepšie prijíma o polnoci, osamote a v absolútnej tme. To je ten správny čas na odštartovanie nočnej mory, pri ktorej vám po chrbte behá mráz. Skôr, ako vstúpite, musíte však mať absolútnu istotu, že to naozaj chcete urobiť Keď prekročíte prah, už nebude možný návrat späť a nikto nevypočuje vaše zúfalé volanie o pomoc.

Investigatívny žurnalista Miles Upshur sa chopil každej príležitosti, aby pripravil jedinečnú reportáž. Tentoraz si však zobral priveľké sústo. Keď vstúpil do brány ústavu, aby vyšetril tajuplné udalosti, ktoré sa odohrávajú za jeho múrmi, netušil, že zažije skutočné peklo. A vy ho prežijete spolu s ním, vyzbrojení iba zvedavosťou a kamerou s nočným videním, ktorá len letmo odhaľuje hrôzy, čo sa odohrávajú na psychiatrickej liečebni.

Očakávania, čo príde a čo nájdete v prázdnych, väčšinou zatemnených miestnostiach ožiarených len monitormi opustených počítačov, začnú pozvoľna budovať desivú atmosféru už od úvodu. Čoskoro narazíte na prvých pacientov, ktorých zjavne postihlo aj niečo horšie ako demencia. Niektorí vyzerajú pokojne a relatívne mierumilovne a majú neprítomný výraz. Iní začnú byť agresívni, keď sa k nim priblížite. Oni sami sa však boja, niekoho alebo niečoho, čo za sebou zanecháva krvavé stopy a zohavené telá strážnikov, na ktoré budete narážať čoraz častejšie. Strach sa postupne prehlbuje a najintenzívnejšieho ho prežívate v tmavých priestoroch, kde sa orientujete výhradne cez hľadáčik kamery.

V temnote číha nebezpečenstvo, ktoré priťahujú hlasné zvuky. Veľmi dobre si preto rozmyslíte, či budete dvere do ďalších miestností otvárať prudko a hlučne alebo radšej pomaly bez zbytočného rámusu. Aj tak budete vstupovať do ďalších priestorov s búšiacim srdcom a obavou, čo tam na vás čaká. Hoci sú priestory zaplnené objektmi, vaše aktivity sa väčšinou obmedzujú na rýchly postup vpred a zbieranie bateriek, bez ktorých nefunguje spásonosné nočné videnie. Niekedy narazíte na písané záznamy, ktoré postupne vykresľujú obraz toho, čo predchádzalo hrôze naokolo, popri tom sa ukladajú aj vlastné novinárske poznámky mapujúce situáciu. Príležitostne je postup spestrený hľadaním kľúčov, aktivovaním spínačov alebo otáčaním potrubných kohútikov - inak neodomknete výťah, nedostanete sa do strážnej miestnosti a nezbavíte pretlaku vody, ktorá bráni vstupu do šachty. Tieto činnosti sú dôležité, ale vždy na vás upozornia smrtonosné postavy ukryté v tme.

Postup v Outlast je založený na jednoduchom ovládaní a vystačí si so základnými úkonmi. Interakcia s okolím je minimálna, nečakajte podrobnú prehliadku domu ani rébusy, ktoré by otvorili ďalšiu cestu. Progres spočíva v dynamike a rýchlych rozhodnutiach, keď je vám neustále niekto alebo niečo v pätách. Vtedy skutočne nemáte čas na exkurziu a snažíte sa len nájsť miesto, kde by ste zaliezli a boli aspoň na chvíľu v bezpečí. Ak vám v takej chvíli zazvoní mobil, vyskočíte dva metre do vzduchu.

V Outlast treba konať rýchlo a rozhodne nečakať, kým si po vás prídu mäsiari, bažiaci po vašej krvi. Najlepšou obranou je útek, ukrývanie v šatňových skrinkách a pod posteľou. Ani tam sa však nezbavíte strachu, dokonca sa stupňuje, úmerne s blížiacimi sa krokmi a dramatickou hudbou. Keď cez úzke štrbiny kovových dverí uvidíte mohutné telo netvora, ktorý prekutáva vedľajšiu skrinku, zaleje vás studený pot a modlíte sa, aby nedorazil až k vám. Pocit strachu umocňuje fakt, že ste neozbrojený a nemôžete používať nijaké zbrane, ktoré by vás zbavili prenasledovateľov. Vo výnimočných prípadoch útočníka odstrčíte, ale to je len krátkodobé riešenie, pretože vzápätí je vám opäť v pätách. 

Relatívne bezpečie nájdete v potrubiach vzduchotechniky, ktoré spravidla vedú tým správnym smerom. Krvavé nápisy, rozbité okná, stopy podivných rituálov a chladné oči, ktoré sa nečakane zalesknú pred kamerou, vás však nútia byť stále v strehu. Každý chybný alebo unáhlený krok sa môže vypomstiť. Na druhej strane, keď sa niekde pridlho motáte, vzápätí vám na krk dýcha smrť.

Dej sa neobmedzuje len na kancelárie a cely pre pacientov, ale zavedie vás aj do kanalizácie, starého kina, kaplnky, na strechu niekoľkoposchodovej budovy a do záhrady, kde je sloboda iba zdanlivo na dosah. A niekde v tom chaose plnom šialencov a vrahov, nájdete aj spriaznenú dušu, ktorá sa vám pokúša pomôcť, alebo možno iba hľadá pomoc pre seba. V každom prípade zanecháva stopy a dáva nádej, že všetko môže skončiť dobre.

Koniec nočnej mory príde po niekoľkých hodinách a aký bude, zistíte, keď v koži Milesa prekročíte prah ústavu. Príbeh síce zaváňa klišé, ktoré azda ničím neprekvapí, ale hra sa ani náhodou nesnaží získať cenu za najlepšiu story. Tvorcovia sa namiesto vymýšľania komplikovaného deja sústredili na vytvorenie dokonalej atmosféry strachu so šokujúcimi momentmi, keď na vás niečo vyskočí z tmy. Dobrý horor má v prvom rade vydesiť a v tomto smere Outlast uspel na výbornú. 

Red Barrels naaranžovali viacero nervy drásajúcich situácií, ktoré prekryli modernou grafikou a skromným, ale trefným ozvučením. Vo svetle hra príliš neboduje, ale pochmúrne lokality vnímané nočným videním kamery, sú desivo presvedčivé. Pripomínajú efektné momenty z filmu REC. Preto je dobre, že väčšia časť hry je ponorená do tmy, na druhej strane je škoda, že finále je príliš osvetlené a atmosféra strachu s ním vyprchá. Dramatické momenty v hre sú vyostrené búšením srdca a krátkou intenzívnou melódiou, čo v hráčovi šponuje nervy do prasknutia. Viac zvukov ani netreba, stačí príležitostný hlas, lomoz v úzadí, tlmený výkrik, o zvyšok sa postará predstavivosť. 

Outlast je adrenalínová výzva, kde pod rúškom tmy, vyzbrojený len kamerou a odhodlaním prežiť, zakúsite slastný pocit strachu. Ten pocit by mohol trvať o niečo dlhšie a finále nie je stopercentnou satisfakciou, ale celkový dojem je strašidelne dobrý. Preto neváhajte, pripravte si dostatok spodného prádla a poďte sa krásne báť!