Ak je vašim cieľom len dohrať hru a potom ju odložiť, tak sa Dragon’s Crown vyhnite oblúkom. Nenájdete tu komplikovanú story, teda ak za ňu nepovažujete, putovanie kladných hrdinov za artefaktom, ktorý by v nesprávnych rukách mohol napáchať zlo. Nenájdete tu ani premyslený systém úloh, teda ak za ne nepovažujete typické úlohy "choď a zabi" a "zabi a prines". Nenájdete tu dokonca ani dungeony plné pascí, premyslených mechanizmov vyžadujúcich premýšľanie, teda ak za ne nepovažujete kamennú stenu, ktorú musíte rozbiť.

Dragon’s Crown je priamočiara RPG postavená na konštantnom grinde. Dovoľuje partii štyroch hráčov (online aj offline) vymetať dokola tie isté dungeony s náhodne generovanými a obmieňajúcimi sa silnejúcimi vlnami nepriateľov. Dragon’s Crown predstavuje akúkoľvek detskú rozprávku, na konci ktorej bohatier vždy pripraví draka o sedem hláv. Nie však pre hrdinský úkon oslobodenia kráľovstva zúfalo čakajúceho na príchod bohatiera - záchrancu, ale pre kosti lemujúce cestu k nemu.

Sú testamentom výzvy, ťažkej skúšky, neustáleho skúšania, ale aj výhliadkou na odmenu. A je úplne jedno, či to budete robiť pre dobro kráľovstva, pre hanblivú princeznú, alebo odhaľovať pokus o puč, rozprávač vás bude vždy viesť naspäť do podzemí, prešetriť stopy a pobiť tony príšer, aby ste sa vrátili naspäť, nechali si ošetriť rany a znovu šli do podzemia. Dragon’s Crown sa vôbec nesnaží skryť, že porazením finálneho bossa sa púť len začína a vy ste sa po 15 hodinách oťukali s pravidlami a zistili, ako vôbec hra funguje. 

Dragon’s Crown stojí na rovnakých základoch ako Diablo, len sa na svet dívate zboku ako v Golden Axe. Pohybujete sa s vybraným hrdinom po ručne kreslených pozadiach zľava doprava a odrážate nepriateľov útočiacich z oboch strán. Vybrať si môžete medzi mágom, čarodejníčkou, amazonkou, bojovníkom, trpaslíkom a elfom. Povolania sa líšia nielen preferovanými zbraňami, mágiou, útokmi na blízko, na diaľku, ale aj unikátnymi schopnosťami a vlastným stromom schopností, kam napríklad patrí aj hádzanie nepriateľov - špecialita trpaslíka. 

Hre chvíľu trvá, kým naberie na obrátkach a nezadá vám najmenej očakávanú úlohu vo fantasy RPG - pozbieraj desať artefaktov, aby si mohol čeliť bossovi. Dragon’s Crown v tejto chvíli prechádza z unplugged do módu naživo. Umierať budete tak či tak, o grindovaní a opakovaní dungeonov nehovoriac, ale od druhej polovice sa spúšťa online časť a začne fungovať poriadne ekonomika. Dragon’s Crown kladie dôraz na štvorčlennú partiu a ak si náhodou v miestnej krčme nenajmete za zlatky hrdinov, v dungeone vám do hry naskáču sami. Ak máte otvorenú hru, namiesto AI ovládaných mágov a bojovníkov, ich ovládajú živí hráči. 

Prehľadná mapa sveta, kde si na začiatku pohodlne vyberáte, v ktorom dungeone budete čeliť silnému nepriateľovi a kde budete len hľadať poklady a klátiť živé stromy, prestane v druhej polovici fungovať ako navigačný nástroj a sama náhodne vyberá, kam vás pošle, čo zvyšuje výzvu. No ak chcete mať všetko pod kontrolou, musíte zaplatiť čoraz vyšší obnos - daň za výber cesty istoty. 

Hrdinovia v Dragon’s Crown majú dva útoky: primárny a devastačný. V boji stačí rúbať, čo vám ruky stačia, kombá sú jednoduché, rýchlo sa zosielajú a po ruke sú aj rýchle sloty pre podporné kúzla či odvary na dočasné dopĺňanie života alebo zvýšenie odolnosti. Boje kladú dôraz na pozornosť, aby ste sledovali, kde sa nachádza vaša postava. 

V Dragon’s Crown je úplne bežne obrazovka posiata padajúcimi meteormi, dažďom fireballov, farebnými číslami informujúcich hráčov o spôsobovanom poškodení a postavy schované v oblakoch búrky bleskov, v ktorých neviete, či rúbete správnym smerom. Nepomáhajú ani farebné šípky ani kružnica opisujúca postavu, v boji ich často strácate. Nie sú vôbec ničím výnimočné situácie, keď utíchne bojová vrava, že to vysvetľujete sekerou neviditeľnej stene na kraji obrazovky. A s tým prichádza aj druhá nepríjemnosť, plocha, po ktorej putujete, je rozdelená na pozadie, popredie a stred. Na týchto úrovniach dochádza k bojom a keď zahalia obrazovku kúzla, je sťažená orientácia aj do hĺbky. Je to daň za to, že sa dívate na akciu z boku a nie zhora. Sekať sa dá iba horizontálne, nie diagonálne. 

Boje v dungeonoch vo výnimočných prípadoch presahujú 20 minút. V podzemí si musíte vystačiť iba s tým, s čím ste do nich prišli. O loote vás informuje záverečná tabuľka, predmety je potrebné identifikovať, bez toho sú bezcenné a nedajú sa použiť. A ich kvalita (trieda E - S) rastie opakovaním dungeonov bez toho, aby ste sa vracali naspäť do mesta. Háčik je v tom, že zbrane sa opotrebúvajú a nemožno ich opraviť, maximálne si môžete v minihre prípravou jedla vylepšiť schopnosti. A do dungeonov budete musieť chodiť nielen pre zbrane a výzbroj, ale hlavne zlato, za ktoré sa opravuje výzbroj, kupujú fľaštičky, najímajú hrdinovia, oživujú padlí dobrodruhovia a kupujú runy. 

V Dragon’s Crown môže každá postava kúzliť, zo zvitkov zošle určitý počet kúziel, než sa rozpadne a s použitím runovej mágie je možné zoslať debnu so zbraňami, dočasnú nesmrteľnosť alebo vykúzliť obranný kruh. Runy sú strategicky umiestnené v dungeonoch na stenách, kde obyčajne môžete naraziť na blikajúce zlatky alebo tajné miestnosti. Na cestách vás sprevádza zlodej Ranni a neskôr aj víla Tiki, do bojov nezasahujú a zastupujú iba podpornú úlohu pri zbieraní pokladov a upozorňujú na tajné miestnosti.  

Konštantná výzva je jednou z najväčších predností Dragon’s Crown a aj pri opakovaní a obohraní dungeonov (ich layout nie je generovaný, ale stále ten istý) narážate na neprekonateľné prekážky. Stačí pritom, aby sa v dungeonoch objavila krutejšia varianta bludiska s novým bossom na konci alebo úloha, aby ste porazili bossa bez pomoci iných. O to viac zamrzí, že Vanillaware nerozviedli ideu spolupráce o zapojení všetkých postáv do jedného super útoku alebo kombinovania špeciálnych schopností, čím by sa vniesla väčšia taktika do zdolávania dungeonov. Každá zo šiestich postáv však ponúka iný spôsob hrania vďaka odlišnej sade schopností a prístupu k bojom. 

Trademarkom hier od Vanillaware je ručne kreslená 2D grafika, Dragon’s Crown nie je výnimkou - zvolený výtvarný štýl sa s fantasy prostredím navzájom dopĺňajú. Hru trápi však vo vypätých chvíľach prepad frameratu a kamera má tendenciu zaberať lokality príliš zblízka. Zatiaľ čo v interiéroch je to v poriadku, vo väčších bitkách sú detailné zábery skôr prekážkou a bránia v rozhľade. Podobne ako v Bastion aj tu drží rozprávanie deja v rukách rozprávač, ktorý je jedinou nadabovanou postavou. Hovorí, kam treba ísť aj čo treba urobiť, aby ste sa pohli vpred.

Nezáleží na tom, či viete, ako sa volá krajina, kde rúbete do stoviek nepriateľov (keby niečo je to Hydeland), ale dôvod, prečo sa tam chcete vracať. Vyšší level, kvalitnejší loot, vymaxované postavy, ďalšiu výzvu. Zlomiť Dragon’s Crown nie je nemožné, ale bude to trvať poriadne dlho.