Je to už neuveriteľných šestnásť rokov, čo 3D Realms na svojom Build engine vydali hru Shadow Warrior. Vtedy im vyšla karta s atómovým vojvodom (Duke Nukem) a tak skúsili šťastie znova. Opäť vsadili na Build Engine a drsný humor hlavného hrdinu Lo Wanga. Bohužiaľ s technológiou nabehli rovno pod nôž, pretože ho vôbec neinovovali a popularitu získaval id Soft s vlastným 3D enginom. Shadow Warrior sa teda takej popularity ako Duke Nukem nedočkal, čo však nemenilo nič na kvalite hry.

Flying Wild Hog sa rozhodli, že nastal čas túto populárnu FPS prerobiť do modernej podoby. Niektoré elementy zachovali, iné prispôsobili dobe a niektoré vymysleli nanovo. Podstatou však bolo zachovať pôvodnú hrateľnosť. Ak by ste sa pozreli na originál a tento remake, hľadali by ste len veľmi ťažko spoločné črty. Tým najpozorovateľnejším je hádam katana. Hrdina svoj meč ovláda majstrovsky a pomocou dvoch tlačidiel myši predstavujúce rýchly alebo silný úder dokáže nepriateľov doslova rozsekať na kusy. To je zároveň aj druhou spoločnou črtou. Hra je totiž neskutočne krvavá a brutálna. Vzduchom lietajú hlavy, končatiny a iné údy nasledované potokmi krvi.

Zbraňový arzenál sa už po pár momentoch hrania rozrastá o pištoľ, neskôr pribudnú dvojité UZI, brokovnica, kuša, plameňomet či raketomet, no nechýbajú ani špeciality ako srdce či hlava démona na jednorazové použitie. Celý arzenál sa dá vylepšovať pomocou peňazí rozhádzaných po úrovniach, napríklad v raketomete tak môžete vylepšiť rádius poškodenia, počet simultánne vystrelených rakiet či automatické navádzanie (chýba síce atómová hlavica ako v origináli, ale kto by si to pamätal, že). Vždy je ale dôvod vrátiť sa ku katane a vyriešiť nezhody s démonmi ručne (a následne) bezručne.

Príbeh Shadow Warrior sleduje lojálneho Lo Wanga, ktorý pre svojho zamestnávateľa organizuje obchod v hodnote dvoch miliónov. Nejedná sa o nič menšie než o legendárny meč Nobitsura Kage ukutý samotnými démonmi. Stretnutie však naberie úplne iný smer ako Lo Wang predpokladal a zmení sa na krvavé jatky. Lojálnosť k pánovi Zilla ho ale núti, aby splnil poslanie navzdory tomu, že na Zem začali prenikať temné sily.

Autori zapracovali do vývoja schopností aj samotného Lo Wanga a zo zozbieraných duší tak môže upgradovať aj vlastné skilly ako napr. že nájde viac peňazí alebo munície, posilní útok mečom alebo znesie viac bolesti od démonov. Do tretice sa v úrovniach nachádzajú ešte Ki kryštály, ktorými sa dajú vylepšiť temné kúzla ako energetický štít či schopnosť samoliečby (v hre sú stále lekárničky), alebo narábanie s katanou. Tieto sa aktivujú dvojitým stlačením smerovej klávesy a pravým alebo ľavým myšítkom. V ponuke sú otočky stínajúce hlavy dookola a iné power útoky mečom.

Herné prostredia sa menia pravidelne, no ich obmena mohla byť rýchlejšia. Vstúpite do typických japonských chrámov a záhrad s páriacimi sa králikmi, absolvujete potulky dokmi, ktoré sa však po troch hodinách začnú zlievať do jednej farby a neurčitého tvaru, pretože pôsobia genericky a stereotypne. Absolvujete aj púť v dimenzii démonov so svojím stálym pomocníkom-démonom Hojim, ktorý o čo dôležitejšiu hru hrá v príbehu o to menej vám pomôže pri likvidácii démonov, pretože okrem vykecávania vlastne nedokáže nič.

Spolu so stúpajúcim herným časom, ktorý sa zastavil na nejakých trinástich hodinách, pribúdajú vo veľkých počtoch nepriatelia. Menší démoni v neskorších fázach tvoria len krovie a ich úlohu preberajú bossovia (alebo veľkí démoni, ak chcete) z počiatočných úrovní. Neplatí však pritom priama úmera pre poškodenie zbraňami a tak likvidácie nových a nových nepriateľských vĺn trvá neúmerne dlho. Korunu tomu nasadila finálna úroveň, kde bojujete až so šiestimi úrovňovými bossmi naraz a do toho všetkého sa vám pletú pod nohy menší démoni. Vyzerá to ako na koncerte punk rockovej kapely (teda chaos a strkanice). Pozornosť musíte upriamiť na dvoch šamanov pravidelne oživujúcich padlých, no pozor musíte dávať na ďalších narážajúcich bossov, ktorí sú v kombinácii s obrími červenými démonmi zaručenou kombináciou na minimálne desať reštartov. Oproti tomu sú súboje s finálnymi bossmi, ktorí sú len traja, prechádzkou čerešňovou záhradou. Rozmanitosť bežných nepriateľov tak isto nie je veľmi pestrá a spočítate ich hádam na prstoch jednej ruky. Ak si ku tomu pridáte opakujúce sa 3D modely, vyjde z rovnice mierne narastajúci stereotyp.

Flying Hog Studios je nutné pochváliť za veľké množstvo easter eggov dômyselne poskrývaných po úrovniach a vzdali tak hold originálu, kde sa to tiež (ako aj v iných hrách od 3D Realms) týmito drobnosťami hemžilo vo veľkom. Na dôvažok je nutné položiť si otázku, prečo radšej nezapracovali multiplayer v akejkoľvek forme miesto týchto úsmevných a niekedy pracných serepetičiek. 

Napriek tomu, že Shadow Warrior sa snaží kopírovať svojho predchodcu, prijal by som v dnešnej dobe viac herných mechaník. Pribudlo síce upgradovanie vlastností hrdinu aj zbraní, no ich dopad je viac menej len kozmetický a nekoreluje s prudkým nárastom obtiažnosti vo finálnych úrovniach. Aj keď sekanie katanou a porciovanie démonov je zábavné, bolo by efektívnejšie a efektnejšie, ak by to šlo aj online. Shadow Warrior ponúka old-schoolovú hrateľnosť s peknou, no opakujúcou sa grafikou, dlhou hernou dobou a potokmi krvi z odťaťých údov.