Press Play, malá vývojová firma, ktorú v roku 2012 odkúpil Microsoft, vydáva svoj tretí titul, Max: The Curse of Brotherhood. Síce sa s ním tvorcovia nedostali priamo do launch lineupu Xbox One, ale hra obohatila ponuku o pár týždňov neskôr, svojim arkádovým skákačkovým štýlom, príjemným prostredím a oddychovou hrateľnosťou.

Max The Curse of Brotherhood je pokračovaním Max & the Magic Marker, prvého dobrodružstva malého chlapca Maxa, ktorý dokáže vďaka čarovným ceruzkám kresliť objekty a využívať ich fyziku na prechádzanie prekážok. Pôvodná hra vyšla na WiiWare v roku 2010, dostala aj PC a Windows Phone verziu a o rok neskôr prešla aj na PSN.  Celá hra bola v jednoduchom 2D formáte s kresleným prostredím. Dvojka sa však už mení, z malej indie hry sa stáva plnohodnotná arkádovka.

Dvojka diametrálne mení prakticky celú hru a v podstate sa zachovali len ceruzky a hlavná postava.  Hra pridáva 3D engine, príbeh, viac sa zameriava na čisto arkádovú formu. Popri tom ale nechýba ani kreslenie, ktoré prechádza z jednoduchých čiarok a krúžkov, do náročnejšieho kreslenia rôznych prírodných elementov, je prirodzene zapracované a doslova ním meníte prostredia.

V príbehu sa znovu chopíte malého chlapca Maxa, ktorý tentoraz dostane ťažkú úlohu - zachrániť svojho mladšieho brata Félixa. V hneve totiž prečítal zaklínadlo na zbavenie sa súrodenca, ktoré otvorilo portál medzi svetmi a Félixa niečo zobralo. Maxovi preto neostáva nič iné, ako sa vydať na cestu za bratovou záchranou. Púšťa sa do dobrodružstva v zvláštnej krajine, plnej krvilačných trolov a aj čarovných ceruziek, ktoré bude Max postupne získavať a naučí sa ovládnuť jednotlivé elementy. Bude ich rozhodne potrebovať, brata totiž dostal do pazúrov zlý čarodejník, ktorý mu už naplánoval krutý osud. 

V Maxovi ostávajú základy arkádoviek a teda skákanie a lezenie nezmenené, ale ceruzky to dopĺňajú o novú dimenziu možností. Od jednoduchého vysúvania plošín, ktoré vám umožnia dosiahnuť na vysoké miesta, cez kreslenie lán na prehupnutie alebo lezenie vyššie, po animovanie konárov, vodných prúdov, až po lávové vystreľovacie prvky, ktoré prerazia steny. Spolu to bude päť rozmanitých elementov.

Ceruzku však nemôžete použiť všade ako to bolo v prvej hre. Nedá sa kresliť len tak do prostredia. Na použitie jednotlivých ceruziek sú určené špecifické miesta, alebo korene, z ktorých môže daný element narásť. K tomu sa vždy dá nakresliť len na určitú vopred určenú výšku alebo dĺžku. To zo začiatku robí možnosti jednoduchými a jasnými, ale postupne, ako  Max dostáva od miestnej čarodejnice ďalšie ceruzky, začnú sa elementy v prostredí kombinovať. Potom už je to zložitejšie a musíte napríklad spájať laná s konármi a odrezávať ich podľa potreby, využívať prúdy vody na následné preskakovanie, alebo prepojiť elektrické obvody.

Všetko funguje v súlade s fyzikou. Niekedy musíte nakresliť okrúhly konár, aby sa niekam skotúľal, prípadne "schodíkový", aby ste si ho odrezali a presunuli ďalej pod miesto, kam potrebujete vyliezť. Tu sa ukazuje aj malý problém s kreslením gamepadom, kde sa často musíte posnažiť, aby ste nakreslili správne daný tvar, ale je to len o zručnosti a stačí trochu cviku. Určite by bolo lepšie dotykové ovládanie tejto časti, ale žiaľ Press Play nezapracovali tabletové ani Kinect ovládanie a tak ostáva len gamepad. Väčší problém, ako nakreslenie, môže byť vymyslenie daného tvaru. Jednotlivé puzzle však nie sú náročné. Stačí sa zamyslieť, zmapovať okolie a nájsť cestu alebo správne spojenie všetkých elementov. Možno niektoré kombinácie mohli byť aj ťažšie.

Ale puzzle netvoria celú hru. Často sú kombinované s arkádovými naháňačkami, v ktorých utekáte pred monštrami. Musíte šikovne skákať, vyhýbať sa prekážkam a popritom si napríklad kresliť laná, alebo vysúvať plošiny. Vtedy sa vždy hra spomalí a prepne na slowmotion, ale napriek tomu je to časovo stresujúce, stále však zábavné.  Ak sa vám niektorý skok nepodarí, nevadí, checkpointy sú rozmiestnené rozumne a nikdy nie je potrebné dlhé minúty prechádzať rovnaké oblasti znovu. Pri týchto prenasledovaniach sú to len desiatky sekúnd, no niekedy sa môžete pri neúspechoch zacykliť a istú časť budete prechádzať aj dvadsaťkrát.

Obidva prvky hrateľnosti nakoniec spájajú bossovia, v podobe neustále prenasledujúceho obra a sliediaceho starého čarodejníka. Pri bojoch s nimi musíte prejaviť šikovnosť v skákaní, aj zvládnutí kúziel, aby ste ich dokázali poraziť. Tu už niekedy bývajú situácie frustrujúce, keďže vás aj malé chyby môžu zabiť.

Celá hra je rozdelená na 7 rozmanitých častí, ktoré vám podľa vašej intenzity, rýchlosti rozmýšľania a neúspešných pokusov, zaberú aj 5-6 hodín. Ak by ste chceli viac, môžete sa do hry znovu vrátiť a hľadať nenájdené kúsky talizmanu, alebo rastliny s očami, dodávajúce čarodejníkovi informácie o vašej polohe. Oboje sú väčšinou na nedostupnejších miestach a budete sa musieť viac zamyslieť, ako sa k ním dostať.  

Počas celej hry si budete vychutnávať kvalitný vizuálny štýl v štýle Pixar, milé postavičky, žiarivé farby kombinované s temnotou a príjemnú hudbu. Presne na to sa autori orientovali a zvládli to veľmi dobre. Na toto spojenie využili Unity engine a aj keď prestrihové animácie miestami zatrhávajú, samotná hrateľnosť je  plynulá v plnom 1080p rozlíšení a  pri 60 fps. Pri blízkych pohľadoch sa ale dajú vytknúť niektoré slabšie textúry, ktoré sú zároveň jedinými miestom, na ktorom vidieť, že hra bola pôvodne robená pre Xbox 360. Tam ju uvidíme čoskoro.

Hra Max The Curse of Brotherhood je celkovo príjemným prekvapením a osviežením arkádovej scény. Je milá, akčná, ale aj logická. Nájdete v nej všetky moderné súčasti arkádových hier a ak sa vám páčil Rayman Legends, Trine alebo Splosion Man, určite neváhajte. Má rovnaké základy, ale pridáva vlastný štýl s interaktívnou ceruzkou. Ponúka ako zábavné skákanie, tak aj kreatívne prekonávanie puzzle a logických prvkov. Možno gamepad nie je práve najlepší systém na kreslenie rozmanitých objektov a hra nie je prehnane náročná, ale je zábavná. Oddýchnete si pri nej popri výletoch do Ríma v Ryse, alebo Los Perdidos v Dead Rising 3.