Niekedy stačí mať dobrý nápad, správne ho použiť a následne predať. Nepotrebujete miliónové rozpočty, stovky vývojárov pracujúcich od rána do večera s najnovšími technológiami. Stačí vnuknutie prozreteľnosti a osudová príťažlivosť sa postará o elektrizujúcu hrateľnosť. Hranica medzi uznávaným, dlhé roky spomínaným titulom a “len” kvalitnou hrou je však často až neviditeľne tenká. V prípade Teslagrad je obrovská škoda, že sa táto plošinovku zaradí do tej druhej kategórie.

Neustále opakujúce sa náreky nad nevyužitým potenciálom vybraných hier majú svoje opodstatnenie, no zároveň rovnaký zmysel, ako lamentovanie nad nepodanou stávkou. Teslagrad je plošinovka s množstvom logických rébusov, takže vás nenechá len poskakovať, balansovať nad priepasťami a bojovať s nepriateľmi akýchkoľvek farieb a tvarov. Sú tu vlastne iba bossovia ako plechový pes, vták alebo gigantické oko, až v samotnom závere dostanete do rúk zbraň na klasických nepriateľov. 

Teslagrad ponúka bludisko, a to presne v tomto zmysle slova, z ktorého sa dostanete len vďaka používaniu zdravého sedliackeho rozumu, skúšaniu, správnemu načasovaniu a rýchlym prstom. A samozrejme, budete potrebovať aj poriadnu porciu šťastia. Nejakú tú chvíľu vám to potrvá, neraz zadržíte trieskajúcu ruku nad čerstvou, vianočnou klávesnicou, pretože ste to znovu do@#$%^&, uškvarila vás elektrina, spadli ste do priepasti, zhoreli alebo vám jednoducho niekto naložil po hlave.

Príťažlivosť Teslagradu tkvie v jednoduchých a ľahko pochopiteľných princípoch a svojsky roztomilej hrateľnosti. Nechýba ani atak na zberateľské ego vo forme obtiažne umiestnených listín, o ktoré len tak nezakopnete, ale sa k nim prepracujete odbočkou od hlavnej línie. Penalizácia pri smrti je taktiež minimálna a vývojári vás benevolentne vrátia pred začiatok problému. Niekedy to znamená návrat niekoľko sekúnd dozadu, no zároveň aj sériu náročných skokov, ktoré ste zvládli po niekoľkých desiatkach reštartov. Teslagrad skôr pripomína poctivú puzzle nirvánu v dvoch rozmeroch, s pohadzovanými pixelmi okolo, ako mariovské skákanie po hlavách tupých panákov. Niečo ako prvotina od Blizzardu ( tí služobne starší vedia). A robí to vynikajúco, priam bravúrne, takže aj Trine musí uznanlivo prikývnuť a zložiť svoj imaginárny klobúk vyčačkaný všetkými možnými farbami.

S hlavným hrdinom na začiatku len tak tak doskočíte na plošinku, ktorú vidíte obďaleč alebo sa s problémami vydriapete na tú vyššiu. Postupne sa stane nutnosťou využívanie teleportu na krátku vzdialenosť. Jednoducho sa objavíte behom okamihu o niekoľko krokov ďalej v smere pohybu, takže doskočíte aj tam, kam ste nedosiahli. Určite sa uplatní aj “zelektrizovanie”, či už celej postavy pomocou kapucne, úderom rukou alebo zásahom špeciálnej čarovnej paličky. Hlavným ťahákom logických hádaniek sú totiž špeciálne plošiny alebo predmety, ktoré môžete nabiť určitým nábojom. Zelektrizovať. Zmagnetizovať. Nazvite si to ako chcete, no ak do bedničky buchnete pravou rukou, začne svietiť červenou farbou, ľavou jej dáte modrý nádych.

Ako už býva zvykom, protiklady sa priťahujú: modrá plošinka pritiahne červenú, ktorá vám bráni v priechode alebo ju použijete ako efektívny (a efektný) výťah. Funguje to aj so silovými poliami, takže môžete levitovať a prejsť tak cez nebezpečnú oblasť, kde by váš pád znamenal istú smrť. Verte, že to nie je to jednoduché, na elektrinu, ktorá vás uškvarí pri jednom nekonečnom stúpaní v závere hry, budete spomínať ešte dlho. Hádanky sú síce postavené na prostých princípoch, no ich prevedenie do rozmanitých prípadov vás neuráža monotónnosťou.

Neznamená to však, že by Teslagrad bola neutíchajúca jazda nových nápadov. Hra vám ich odkrýva postupne a navyše vás nedrží za ručičku, nechá vás blúdiť a skúšať. Herný svet Teslagradu je totiž skutočne bludisko. Otvorené, umožňujúce návrat tam, kde ste už boli a tentoraz sa už dostanete na plošinku, ktorá bola príliš vzdialená. Znamená to však aj to, že ak spadnete zhora na zadok, do prvej miestnosti, kam ste sa krvopotne škriabali dvadsať minút, musíte sa nahor štverať znovu. Smrť pádom, pokojne aj cez niekoľko obrazoviek, Teslagrad nepozná, pokým teda nespadnete do ohňa alebo elektrického poľa, ktoré vás upečie. Savepointy sú niekedy rozmiestnené celkom dobre, no neopatrnosťou sa môžete vrátiť v putovaní späť.

Ešte raz prízvukujeme, že Teslagrad je skutočné bludisko. Môžete sa vybrať doľava a doprava a verte, že jedna z ciest je slepá ulička, ktorá vás síce nepustí ďalej v putovaní, no aspoň odhalí nejaký špeciálny predmet. Alebo vám ukáže, kam sa možno raz vrátite, aby ste ho nielen videli v diaľke, ale aj získali. Lineárne napredovanie jediným smerom, ktorý pre vás navrhli herní vývojári, je síce fajn, no čaro odhaľovania a zároveň aj nadávania, keď pri tom x-krát exnete, je osviežujúce. Sviatoční hráči sa budú pravdepodobne strácať viac, než by bolo vhodné a prípustné, no Teslagrad je čosi podobné ako Legend of Grimrock na poli RPG (dungeonov už nie, tých vychádza… počkajte… presne nula). Poctivou zábavou, ktorá síce dáva, no zároveň si od vás aj čosi žiada - zaťať zuby, skúšať to znovu a odhaľovať tajné komnaty, pretože chcete vy a nie, lebo vás tam zaviedol dizajnér levelov.

Dvojsečná zbraň hrateľnosti preto láka pixelmi ošľahaných harcovníkov, avšak aj tí napokon odhalia občasné hrdzou napadnuté časti inak vylešteného stroja. Samotná ovládacia schéma je navrhnutá čo najviac user-friendly aj pre hráčov s klávesnicou v lone, nielen tých stískajúcich gamepad. Myš môžete hodiť do kúta, nebudete ju potrebovať. Klasické kombo WASD na pohyb, spoločne so šípkami na schopnosti a medzerníkom na skok, je dostatočne prívetivé. Nie vždy však viete, či sa zachytíte plošiny, doskočíte alebo sa teleportujete na vhodné miesto a správne načasujete sled akcií. Nebude sa vám dariť, hlavne ak ide o časovo limitované akcie, kde jediný chybný krok znamená smrť. Postup je drsne obmedzený správnymi úkonmi, ktoré musia byť skutočne poctivo naučené.

Môžete to považovať za zápor, ale zároveň aj súčasť dobovej hrateľnosti a teda charakteristickú črtu hry. Presne takto sme sa totiž rozčuľovali pri starých plošinovkách, či už spomenieme Captain Clawa alebo Prehistorica. Lenže časom začne riadne prituhovať a hoci možno aj tušíte, čo máte kde vykonať, ako sa dostanete pomocou rozdielnych silových polí ďalej, prevedenie plánu do skutočnosti je náročnejšie kvôli ovládaniu. Málokedy tušíte ako ďalej v novej obrazovke, pokým párkrát nezomriete a nezistíte, prečo ste otrčili kopytá a kam sa máte vybrať. Postupujete dopredu systémom pokus-omyl s desiatkam reštartov a nepodarených pokusov plných frustrácie, ktorým sa jednoducho nevyhnete. Poháňajúc obrovské koleso, budete kričať od zúfalstva a vzduchom bude lietať vianočné ihličie.

Teslagrad pohorel v prezentácii príbehu. Respektíve neprezentácii celého pozadia, pričom hneď úvodné predstavenie vás svojsky uvíta a následne nechá tápať v tme. Orwellovský svet, v ktorom vládne tvrdou rukou systém, je pre svoju animálnu drsnosť príťažlivý vždy. Preto vás naháňajú veľkí chlapíci, z ktorých je jeden bossom, no netušíte, čo za svet je to okolo vás a ako do neho zapadá malý chlapec, ktorého ovládate, Chýba akékoľvek posolstvo, vnútorný impulz poháňahúci hráča ďalej. Pri šplhaní do vyšších poschodí veže vám pri zvyšujúcej sa obtiažnosti začne veľmi rýchlo chýbať dôvod, prečo sa snažiť doraziť hru do konca, kde sa to síce zlepší, ale to hru dokončíte už len z princípu, pretože ste sa dostali tak ďaleko.

Technické spracovanie v dnešnej dobe nemá čím prekvapiť a ani zaujať. Máme tu more vizuálnych orgií ako napríklad Trine, aj pixelových svetov z indie scény. Preto bola jediná šanca pre Teslagrad v zaujímavo vykreslených pozadiach, vo svete, v ktorom sa odohráva. Znovu platí to isté, ako v predchádzajúcom odseku, že na začiatku vás upršané prostredie, plné depresie, vtiahne do seba, užijete si aj prvé kroky vo veži, no postupne začne industriálny svet nudiť. Je totiž postavený z fádnych a šedivých blokov a herných prvkov. Zvukové efekty a hudba vás trápiť nemusia, pokojne ich v hre ignorujte alebo vypnite a radšej si pustite akúkoľvek relaxačnú muziku, budete ju potrebovať.

Teslagrad je zaujímavý počin a ak ho uvidíte v nejakej zľave, určite ho skúste, pretože ponúka dostatočne pútavú zábavu, pri ktorej si precvičíte ako hlavu, tak aj postreh. Pri tom otestuje aj vaše nervy. Hra nie je jednoduchá a už vôbec nie infantilná, hoci tak na prvý pohľad môže pôsobiť. Priadne sa zapotíte, preto zvážte, či je pre vás skutočne vhodná a či túto náročnejšiu výzvu zvládnete.