Keď sa povie Might & Magic, väčšina hráčov si predstaví dve série z tohto populárneho univerza - strategickú a RPG. Iste, na ceste históriou by sme našli aj iné odbočky, ale práve tieto dve odnože dostávajú už desaťročia najviac pozornosti. RPG vetva zažila svoj posledný prídavok ešte v roku 2002, takže bol najvyšší čas sa k trochu opomenutej značke vrátiť.

Pod krídlami Ubisoftu a v réžii Limbic Entertainment tak vznikol dungeon crawler, postavený na poctivých základoch starej RPG školy. Might & Magic X je, na rozdiel od svojich predchodcov, dokonca spracovaný do „štvorcového“ sveta, kde je pohyb je možný iba po políčkach, alebo inak povedané, jedná sa o krokovací dungeon. Ak si nepamätáte skvosty ako Eye of the Beholder, Ishar, Dungeon Master, Lands of Lore alebo domáce Brány Skeldalu, najjednoduchšie pre vás bude prirovnanie k Legend of Grimrock.

Úvodná obrazovka vám prezradí, že hra je (v Steam verzii) dodávaná s českými titulkami, čo iste mnohých poteší. Výber štyroch postáv, s ktorými budete riešiť všetky neduhy magického sveta Ashan, môžete nechať na hre samotnej, alebo si skúsite navoliť vami preferovanú partičku. V menu nájdete 4 rasy, každá z nich dokáže pracovať v troch unikátnych povolaniach. Máme tu tradičných bojovníkov, barbarov, mágov, ale i tanečníkov mečov, runového kňaza či šamana. Od zvoleného povolania závisí, do akej úrovne sa bude daná postava schopná naučiť jednotlivé schopnosti a samozrejme, na aký štýl hrania sa treba pripraviť.

Po výbere postáv nasleduje krátke intro, vysvetľujúce históriu a udalosti, ktoré viedli k tomu, že vaša štvorčlenná skupina nájazdníkov sa ocitá v malom prístavnom meste Sorpigal. Keď budete rozpletať klbo intríg, zrád a tajomstiev z minulosti, precestujete celý kontinent, dostanete sa do väčších miest (Karthal) ale aj menších (Seehaven), kde budete zachraňovať spriatelené postavy z najprísnejšie stráženého väzenia, otvárať magické dvere vo Veži živlov, potulovať sa po zdanlivo opustených plážach či tropických pralesoch.

Svet Might & Magic sa vám ponúka ako „polovičný“ open world. Teoreticky môžete putovať od začiatku tam, kam chcete, ale nepriatelia,  niekoľkonásobne silnejší od vašich postáv, vám jasne vysvetlia, že tu začína pomyselná línia, ktorú by ste momentálne v žiadnom prípade nemali prekračovať. Druhými prekážkami bývajú dvere, respektíve portály, založené na elementoch – voda, vzduch, temná mágia, oheň... - a tie sa sprístupnia až počas hrania.

Na rozdiel od Grimrocku je exteriérová časť sveta rovnako dôležitá, ak nie dôležitejšia, ako samotné dungeony. Aj na povrchu budete zvádzať tuhé boje a slnko či mesiac budú vašimi priateľmi častejšie, než zatuchnuté kobky a fakle. Ani súbojový systém nie je rovnaký ako v Grimrocku. Zatiaľ čo tam vládol realtime systém, Might & Magic sa v bojoch spolieha na kolá. Voľný pohyb po mape končí, akonáhle sa priblížite na dostrel k nepriateľovi.

Vaša štvorka môže vo svojom kole vykonať jednu akciu, čo zahŕňa aj pohyb o jedno políčko a potom nasleduje kolo AI riadených postáv. Žiadne utekanie do vyšších poschodí bludiska pre doliečenie, žiadne uhýbanie kúzlam. Na druhej strane, takto máte čas o všetkom porozmýšľať a nachystať si stratégiu na niekoľko ťahov dopredu - teraz nepriateľovi zničím brnenie, vyvolám ohnivý štít, mág vypije mana odvar a v ďalšom kole toho odporného minotaura dorazím.

Zaujímavosťou je, že herný čas sa posúva rovnako pohybom alebo súbojmi, čiže keď mág vykúzli ochranný štít a vy si odskočíte na 10 minút od počítača (alebo naopak necháte družinu 8 hodín odpočívať), bude hodnota štítu stále na 100 %. Začne sa znižovať až pri pohybe a bojoch. Rovnako to platí i o dennej dobe. Pri štvorčekových presunoch krásne vidíte, ako s každým ďalším prejdeným políčkom slnko opisuje svoju dráhu po oblohe.

Ashan je plný NPC postáv, ktoré sa s vami chcú iba podeliť o najnovšie šuškandy, alebo vám skúšajú čosi predať či opraviť. Najdôležitejšie sú ale postavy s úlohami. Vedľajších questov je dostatok a hoci sa väčšinou nesú v klasickom duchu - odnes, prines, zabi - dokážu hernú dobu hravo natiahnuť nad 30 hodín. Čas závisí aj od zvolenej obtiažnosti. Už prvý väčší súboj v opustenom majáku vám dá zabrať, navyše veľmi rýchlo zistíte, že počas odpočívania družina spotrebováva zásoby, ktorých máte na začiatku iba 6 jednotiek. Obtiažnosť je pomerne vysoká, ale férová. Musí byť, keďže grindovanie neprichádza v MMX do úvahy. Zabité monštrá sa nerespawnujú, preto je postup v hre vždy otázkou nájdenia oblasti s primerane silnými protivníkmi.

Plnenie questov a zabíjanie monštier, okrem materiálnych bonusov v podobe legendárnych predmetov (majú vlastný ukazovateľ skúseností, čím viac ich používate, tým vsú silnejšie) a peňazí, prináša aj povyšovanie postáv. To prebieha v dvoch krokoch. V prvom rozdelíte získané body medzi atribúty postavy (sila, mágia atď.) v druhom rozdávate body do špeciálnych schopností, spojených s jednotlivými kombináciami rasy a povolania.

Nemusíte sa báť, na povyšovanie systémom expert – majster – veľmajster sa nezabudlo. Každá schopnosť (streľba z luku, používanie dvojručných zbraní, štít, mágia zeme, mágia ohňa, uhýbanie...) je pre rozličné povolanie rôzne dostupná. Bojovník sa dokáže naučiť ovládať zbrane až na veľmajstrovskú úroveň, no nezvládne ani základné kúzla. Lukostrelec, okrem svojej primárnej zbrane, dokáže niečo málo s dýkou, ale priam exceluje v uhýbaní. Získavanie hodností v jednotlivých oblastiach prináša pomerne zásadné bonusy, veľmajster každého smeru navyše vyžaduje splnenie náročného questu.

Ako celok, aj vďaka všetkým vyššie opísaným atribútom, funguje MMX výborne. Závan časov dávno minulých v podobe Might & Magic univerza, spojený s klasickým štvorcovým dunegonom, preskúmavaním otvoreného sveta, úlohami, lúpením a povyšovaním postáv, funguje tak, ako má. Hra vás ťahá dopredu, pretože chcete so všetkými postavami v čo najviac oblastiach dosiahnuť aspoň majstra, ak nie veľmajstra. V honbe za skúsenostnými bodmi navštívite každý dungeon, zabijete špeciálnych minibossov schovaných v jaskyniach, rozlúsknete tajomstvo záhadných obeliskov a získate požehnania od všetkých Ashanských bohov. Boje v ťahovom režime dávajú priestor na rozmýšľanie a taktizovanie, ako aj rýchlym reflexom – a to tiež hodnotíme veľmi pozitívne.

Čo zamrzí, je absencia zložitejších rébusov a logických hádaniek. Dungeony, až na niekoľko výnimiek, neponúkajú žiadne " túto plošinku zaťažím, aby sa mi niečo otvorilo " orgie, ani hľadanie tajných chodieb - tých je skutočne len pár. Náhradou sa snažia byť textové hádanky, ktoré od vás vyžadujú vpísanie správnej odpovede do príslušného políčka. Pri zapnutej českej lokalizácii si dávajte pozor a vkladajte slová aj s diakritikou.

Taktiež nemôžeme byť na 100 % spokojní s grafickým rozhraním, ani so samotným výtvarným spracovaním. Questy sa niekedy odvolávajú na lokality, ktoré nie sú zobrazené na hlavnej mape a tak je - najmä zo začiatku - dosť problém identifikovať, kam vlastne treba ísť. Povyšovanie postáv prebieha v dvoch samostatných oknách, čo na prvý pohľad nie je nič hrozné, no po čase to začne trochu otravovať. Čo sa týka grafiky, vyzerá ako výlet niekoľko rokov do minulosti, čo by, vzhľadom na celkovú oldschool orientáciu titulu, až tak nevadilo. Prekáža nám jej náročnosť na hardware a občasné veľmi nepríjemné prepady framerate (možno za to môže novinárska verzia).

Smutno- veselým zážitkom z hrania je, že sme stratil celý (reálny) deň, keď sme sa snažili pohnúť ďalej v príbehovom queste a napriek všetkým snahám, sa potrebné bludisko nedarilo v udávanej lokalite nájsť. Zo zúfalstva sme začali plniť jeden vedľajší quest za druhým, aby nakoniec niektorý z nich, bez zvláštneho označenia, napokon nešťastný dungeon sprístupnil.